,,Dobre ránko krásavec," usmeje sa Jungkook do telefónu, keď zavolal svojmu priateľovi, ktorý mal teraz rannú ... preto bol aj tak skoro už hore. ,,Dobré ránko, som v práci a vieš, že v práci sa pracuje, takže nemám čas na dlhé telefonáty," usmial sa Tae a pozrel sa okolo, či mu náhodou nejdú k pokladni ľudia. ,,Konečne si mi dal tvoje číslo, bol by hriech ti nezavolať," povedal koketným hlasom, čo Taeho rozosmialo. Jungkook bol celkom romantický, čo od neho nečakal vtedy, keď ho stretol úplne prvýkrát. Mal o ňom vážne zlú mienku. ,,Volám ti ešte z iného dôvodu, než aby som ti poprial to najkrajšie ránko," pokračoval, na čo sa Tae oprel o pult a povedal, nech teda pokračuje.
,,Pred pár týždňami si mi povedal, že porozmýšľaš nad tým, či somnou stráviš rut a s poľutovaním ti musím oznámiť, že za týždeň a pár dní ho dostanem, tak rozhodol si sa?" Vychrstol to zo seba a dúfal, že sa nad ním jeho priateľ zľutuje a povie áno. Nie je nič horšie ako prežívať rut sám. ,,Vieš čo Jungkook práve mi prišli ľudia k pultu, zavolám ti ino-" Vedel, že sa Tae vyhovára a to nebolo dobré znamenie. ,,Tae môžeš mi rovno povedať nie," povedal trocha už monotónnejším hlasom, čo zachytil aj Taehyung. ,,Hneváš sa? Necítim sa byť ešte pripravený," zamrmlal, no tentokrát už vážne k pultu prišla prvá babička a musel sa venovať práci.
No potreboval sa aj uistiť, že je to s Jungkookom v pohode. ,,Tento ešte nie, ale ten ďalší-" Ani nestihol nič dopovedať a hovor sa zrušil. S vypúlenými očami sa pozrel na telefón, kde sa mu ukázal obrázok jeho zamknutej obrazovky. ,,On ma vypol," prekvapilo ho to. ,,Taehyung musím ísť ešte na poštu zlatíčko, tak začneš blokovať?" Usmiala sa na neho postaršia paní, čo samozrejme hneď splnil a s prekvapením v očiach začal tovar skenovať. Nikdy si nemyslel, že by toto urobil práve Jungkook. Takže je nahnevaný. Prečo? Je nahnevaný na to, že ešte nie je Tae pripravený s ním spať? Keby áno bolo by to celkom sebecké, no on je alfa a z tých sebeckosť priam vyžaruje.
-
Paní Park sa nejakým zázrakom dozvedela, kde býva Min Yoongi a rozhodla sa pre tu najhlúpejšiu vec ... navštíviť ho. Mužovi nič nepovedala. Vymyslela si, že ide na nákup a teraz stála pred garážou, kde by mal bývať už menovaný. Trocha ho prekvapilo, že býva práve na takomto mieste a že na takomto mieste býval aj s Jiminom. No snažila sa tomu nevenovať pozornosť a prišla k dverám naboku. Jemne zaklopala a čakala, kedy jej niekto otvorí. Čakala síce o niečo dlhšie, no napokon jej dvere otvorila tá osoba, ktorú aj hľadala. ,,Dobrý deň Min Yoongi," povedala a ten sa na ňu díval ako keby bola nejaký mimozemšťan z iného sveta.
,,Mohli by sme sa porozprávať?" Navrhla keď videla, že z Yoongiho nič nevypadne. Ten len viac pootvoril dvere a tým pustil ženu dovnútra. Nikto nebol doma. Taehyung bol v práci a dievčatá tiež niekde skoro ráno odišli a preto bol aj podráždený, keď na niekoho kričal, nech ide otvoriť dvere a nikto mu neodpovedal. Preto musel ísť otvoriť on sám. ,,O čom by ste sa chceli rozprávať?" Konečne z neho niečo vypadlo, keď si obaja sadli na gauč. Jiminova mama si celú miestnosti pozerala bez toho, aby si všimla, že ju pritom Yoongi pozoruje. ,,Nie je to prepych ako ste čakali?" Mierne sa na ňu zamračí, čo samozrejme hneď postrehla a pozrela sa na chlapca pred sebou. ,,Ach prepáč, len som sa zaujímala, kde celý ten čas Jimin býval, bála som sa o neho." Ospravedlnila sa, no Yoongi si z toho nič nerobil.
,,Prišla som kvôli Jiminovi," povedala priamo, čo samozrejme upútalo Yoongiho pozornosť. Keď niekto povie ,,Jimin" Yoongi mu venuje pozornosť celým svojim bytím. ,,Trápi sa, celé dni nič neje ani nepite. Nevylezie z izby a stále len plače," povedala utrápene, pretože nie je jednoduché hovoriť nahlas, že ako matka zlyhala. ,,Keď sa vrátil bola som veľmi šťastná, spadol mi obrovský kameň zo srdca, ale teraz sa ten kameň zväčšil ešte viac keď viem, že ho mám pri sebe, no zároveň som od neho kilometre ďaleko." Yoongi zavrel oči, pretože počúvať o tom, ako sa trápi mu dobre nerobilo. ,,Je mi jedno, že už má dohodnutú alfu Yoongi, ja chcem len šťastie svojho syna a keď má byť šťastný s tebou, tak nech je."
,,Prepáčte, ale nemôžem. Keby bol ta alfa hocikto iný nebral by som na ňu ohľad a proste mu Jimina ukradol. Zbožňujem ho. Ale ... môjmu bratovi to urobiť nemôžem," už len tieto slová mu z úst išli ťažko. ,,Ale Yoongi, on musí pochopiť, že spriaznené duše sa rozdeliť nemôžu," snažila sa ďalej paní Park a chytila ho za rameno keď videla, že sa trápi. ,,Vy to nechápete, zobral som mu už rodičov, ja ..." neznášal aký bol mäkký, keď musel o nich rozprávať. Možno to bolo výčitkami, ktoré ho sprevádzali celým životom odkedy sa ocitol na ulici. Jediné čo si z toho dňa pamätá bol bratov pohŕdavý a arogantný pohľad, keď mu povedal, že ho už nikdy nechce vidieť.
Lakťami sa oprel o stehná a zakryl si tvár, keď sa snažil upokojiť. ,,Snáď si nemyslíš, že za smrť tvojich rodičov môžeš ty," prekvapene sa pozrela na zeleno vlasého, ktorý sa k tomu radšej už nevyjadril. ,,Yoongi, poznala som paní Min aj tvojho otca a veľmi sa ľúbili. Nevedela som, že ju tvoj otec ľúbil tak moc, že ... urobil čo urobil," povedala s ľútosťou a pohladkala ho po stehne. ,,Nebolo to správne nechať vás úplne samých, možno ho to veľmi ťažilo, boli ste ešte obaja veľmi mladý, ale netrpel len tvoj brat, ale aj ty ... obaja si zaslúžite všetko a nie len jeden z vás."
,,Ale keby som nezabil moju mamu ..." hlas sa mu podlomil a cítil, že sa mu slzy ronia z očí, čo samozrejme chcel rýchlo skryť a hneď si ich utrel. ,,Každá matka by sa obetovala pre svoje dieťa, keby som si mala vybrať medzi sebou a Jiminom, hneď by som si vybrala Jimina a určite by som nechcela, aby si to celý život takto vyčítal ... takže viem, že ani tvoja mama nechce, aby si si vyčítal jej vlastné rozhodnutie." Priblížila sa k Yoongimu, aby ho objala. ,,Možno to, že osud zariadil, aby ste boli s Jiminom spriaznený je konečne tá tvoja odmena a byť tebou nenechala by som si ju zobrať."
