Taehyung si zobral rannú, aby mohol mať voľný deň a pospať si po nočnej službe. Vedel, že keby išiel spať ráno, už by sa na poobednú smenu nezobudil. Ráno boli väčšinou v obchode len babičky, ktoré si prišli nakúpiť čerstvé pečivo a rozprávali sa medzi sebou. Teda nie rozprávali, ale ohovárali. Keď potom spoločne prišli k pokladni nielenže Taehyung vedel všetky drby, ale ešte sa s ním rozprávali o všetkom možnom, takže sa nikdy nenudil. Práve keď dve babičky odchádzali, vstúpil dovnútra Jungkook a podržal dámam dvere ako správny džentlmen. Taehyung bol možno troška prekvapený, že ho vidí, no vedel, že teraz sa už nebudú navzájom vyhýbať. ,,Dobrý deň, môžem vás poprosiť ešte aj hentie cigaretky?" Prišiel pred pokladňu postarší pán a ukázal na balenie cigariet za Taehyungom.
On prikývol a podal mu ich, trocha zahanbený tým, že venoval prílišnú pozornosť Jungkookovmu vstupu. Poriadne sa nadýchol a začal celý tovar blokovať. ,,Čo má v pláne?" Zamyslel sa a ešte podal tašku dedkovi, keď si aj tú vypýtal. ,,Prajem pekný deň," usmial sa a čakal na ďalších zákazníkov, no tentokrát už pri páse nebol nikto a všetci ešte horlivo nakupovali. Pauza netrvala dlho, pretože k nemu prišiel Jungkook spolu s troma krabicami banánového mlieka a hodil mu to na pás. ,,Čo to má znamenať?" Zamračil sa na neho a začal počítať, koľko krabičiek je v jednej krabici, aby nemusel každé jedno blokovať osobitne.
,,Povedal si, že toto banánové mlieko je najlepšie a máš pravdu, preto si ho kupujem," usmial sa a keď Taehyung dopočítal, len hodil počet do kasy a jedno oskenoval. ,,Prečo ho kupuješ toľko?" Pozrel sa na neho, na čo mu Jungkook samozrejme hneď odpovedal. ,,Kupujem čo mám rád a ešte pritom urobím tržbu niekomu, koho mám rád." Očervenel. Rýchlo sa pozrel inde až pohľadom zavadil na kasu, kde sa písala suma za jeho nákup. ,,Deje sa niečo Tae?" S úsmevom sa ho opýtal, no Taehyung to na sebe nechcel nechať poznať, preto sa otočil späť a povedal mu v kľude sumu, ktorá bola na kase napísaná. ,,Dneska mám službu dlhšie, ale zajtra by sme mohli ísť von, čo povieš?" Opýtal sa s kľudom Jungkook a z krabíc presúval všetky krabičky banánového mlieka do tašky.
,,Zajtra mám tiež voľno, takže môžem," pozrel sa na neho a keď mu vydával peniaze a chcel mu ich podať, Jungkook ich neprijal. ,,To máš bonus za dobre odvedenú prácu," povedal, no Taehyung to nechcel prijať. ,,Robím to už dlho, je to len blokovanie tovaru a nie nejaká špeciálna misia, tak si to zober!" Prísne sa na neho pozrel, až Jungkooka presvedčil a zobral si teda peniaze späť. ,,Dobre, nevadí ... aj tak ich minieme spolu zajtra vonku," usmial sa a s plnými taškami banánového mlieka Jungkook odišiel z obchodu a zanechal za sebou len zmäteného Taehyunga.
-
,,Pekný dníček svokrička, tak ja som už pripravený si vyzdvihnúť Jina," hneď ako Jinova mama otvorila dvere, bola šokovaná tým, čo jej Namjoon povedal. Nechápala jeho slová a keď ho videla oblečeného v koženej bunde, asi neurobil dobrý dojem. ,,Kde by si ho bral? K rieke?" Opýtala sa zvedavo a Namjoon si dal dole okuliare a prešiel si cez vlasy. ,,Viete, včera ste mi sľúbili, že Jina somnou pustíte von, že vraj mi dôverujete." Prikývol si hlavou nad vlastnými slovami a šokovaná žena v dverách otvorila ústa. ,,To som nemohla sľúbiť," bola zmätená a o chvíľku už mohla vidieť aj Jina, ako počúva rozhovor na chodbe za ňou. ,,Ale sľúbili ste mi to, nepamätáte si, ako ste mi včera povedali, že by som bol veľmi dobrý zať a určite by som vášho syna ochránil ... bral som to ako istú vec!"
Namjoon chcel využiť jej vlastné slová proti nej a nejako tým docieliť, aby mohol Jinovi splniť jeho sen ísť von a pritom ho tajne nekradnúť. ,,To ma mrzí, že si to zle pochopil Namjoon, ale to sa nestane, určite nie v blízkej dobe," silno zažmurkala a chcela ho pozvať ďalej dovnútra, no Namjoon sa samozrejme tak rýchlo nevzdával. ,,Ale viete, že ja som už prenajal celú plaváreň, aby sme tam mohli byť len ja a Jin? Nikto iný?" Zaklamal a jeho mama šokovane otvorila ústa. ,,Čo si urobil?" Sám Jin sa nad tými slovami zamračil, pretože sa mu to zdalo absurdné.
Ani sám Namjoon nechápal, prečo ho práve niečo takéto napadlo, no videl, že to malo efekt prekvapenia a začal pokračovať v klamaní. ,,Viete, keď nemôže chodiť von kvôli hlúpym ľudom, čo by ho okukovali, tak som zariadil, aby neokukovali no a čo?" Mykol plecami a znova si nasadil okuliare na nos. Oprel sa o stenu domu a čakal, kedy mu konečne povie žena áno a nemusel si vymýšľať ďalšie absurdnosti. ,,Už len na ceste tam by ho okukovali," dodala jeho mama so zamračením, no na to mal samozrejme Namjoon znova odpoveď. ,,Som tu autom," ukázal za sebou zaparkované auto a zdvihol obočie. ,,Ale no tak, viete koľko ma stalo vyprázdniť celú plaváreň na celý deň? Berte ohľad aj na moje financie."
,,Mami však čo je na tom? Namjoon ma pravdu, nikto tam nebude len my dvaja. Akoby sme boli u mňa doma," pridal sa aj Jin a trocha vykukol z dverí. ,,Aspoň si ho preveríš nie? Chceš mu ma raz zveriť nie?" Očkom sa pozrel na Namjoona, ktorý len prikývol hlavou. ,,Ja neviem, dobre ... dobre, ale zavoláš mi keď pôjdete z plavárne a ja vás prídem vyzdvihnúť na večeru, aspoň zistím či to kúpalisko bolo fakt prázdne a či ti môžem veriť," zamračila sa na Namjoona a kázala ísť sa Jinovi prezliecť. ,,Do riti," falošne sa na ňu usmial Namjoon a vedel, že toto nedopadne tak dobre ako očakával.
Keď už obaja sedeli na ceste ku najbližšej plavárni, Jin sa na Namjoona otočil a zazeral. ,,Ty si si to vymyslel, že?" Poznal ho a vedel, že je to veľký klamár. ,,No a? Sme vonku? Sme, to ostatné sa vyrieši," zamrmlal a vyhodil za seba tie odporné okuliare a nahodil si svoje slnečné, čo mal v priehradke v aute. ,,Ako chceš vyprázdniť celú plaváreň?" Zdalo sa mu to absurdné, no Namjoon mal stále optimistický pohľad. Keď obaja vystúpili, Namjoon sa snažil Jina držať pri sebe. Vstúpili na recepciu plavárne, kde prišiel k prvej kase, ktorá bola voľna. ,,Dobrý deň, mal by som prosbičku," usmial sa na dievča pri recepcií a Jin si len beznádejne odfrkol.
Dievča s úsmevom prikývlo, no potom len šokovane otvorilo ústa, keď Namjoon povedal svoj návrh. ,,Chcem obsadiť celú túto plaváreň pre nás dvoch na celý deň!" Keď to počulo blízke dievča, ktoré pracovalo na druhej strane pokladne, pozrela sa ich smerom. ,,Ale pane, toto nejde ..." začalo dievča, ale samozrejme, že keď sa alfe odvráva, nahnevá sa. ,,Hovorím, obsadzujeme si túto plaváreň!" Obe boli vykoľajené a preto jedna navrhla, že zavolajú majiteľovi a nech sa dohodne s ním. ,,Vidíš zlatíčko, všetko sa dá vyriešiť," mrkol na Jina, ktorý sa na neho len divne zamračil.
~
Dvojitý update ❤️ a hneď sa tu stálo niekoľko momentov •̀.̫•́✧
Ako Jimin vyrieši svojích rodičov? Ako Namjoon prenájme celú plaváreň? Ako bude Tae odolávať Jungkookovi? (☞ ͡° ͜ʖ ͡°)☞
