,Zober ma von!" Hneď ako k ním znova prišiel Namjoon na návštevu si ho tentokrát Jin vtiahol do izby a snažil sa ho prinútiť splniť mu jeho prianie. Samozrejme, musel mať pootvorené dvere, pretože alfa a omega samí v izbe, čo si asi jeho mama pomyslí. ,,Nejdeš na to nejako zhurta?" Zasmeje sa, no pri vážnosti Jinovej tváre mu pomaly úsmev z tváre spadne. ,,Je mi jedno ako to urobíš alebo ako rodičov presvedčíš, no zober ma von!" Buchol mu päsťou do hrude, samozrejme slabšie. Chcel si len vydobyť svoje. ,,Ledva ťa somnou pustili k rieke pred domom, ako mám zrazu docieliť, aby ťa pustili somnou von ďalej a bez dozoru?" Zdvihne obočie na chlapca, ktorý si so zúfalosti silno povzdychol. ,,Ja neviem. Nejako musíš ..."
Namjoon vedel, že nič nemusí a mohol ho proste odignorovať, no neurobil to. Rukou mu prešiel po vlasoch a snažil sa získať si jeho pozornosť, pretože chlapec vyzeral urazene. ,,Samozrejme, že by som chcel ísť s tebou von, no musíme to docieliť postupne a nie všetko hneď," zamrmlal pomaly a tak si na malú chvíľu pripútal Jinovu pozornosť. ,,Nie som ten typ na nejaké deep rozhovory, ale môžeme ísť teraz k rieke a niečo spolu vymyslieť?" Navrhol a ukázal na skriňu v jeho izbe a tým mu naznačil, že sa ma obliecť teplejšie. ,,A na čo si typ?" Zadíval sa na neho Jin a Namjoon pri tejto otázke silno prehltol. ,,Nechci vedieť chlapče," sám od neho odvrátil zrak a sledoval, ako išiel Jin k skrini.
,,Padaj von, idem sa prezliecť," vyhnal ho z jeho izby a tak sa Namjoon ocitol pred jeho dverami. Čakal a čakal a čakal a keď sa mu zdalo to čakanie nekonečné, chcel vojsť dovnútra izby, no keď chytil kľučku, ta mu zostala v ruke. ,,Do riti," v ruke držal jednu časť kľučky a očami mával po celých dverách, čo ma teraz robiť. ,,Namjoon čo si to urobil?" Spozornel, keď počul Jinov hlas z druhej strany izby a tiež hýbanie dverami, ktoré sa ale neotvorili. ,,Hlavne pokoj!" Zamrmlal si pre seba a snažil sa strčiť časť kľučky do dierky, no akosi to nepasovalo. ,,Namjoon! Dávaš tu kľučku zospodu! Musíš ju otočil tak, ako bola predtým!" Vykrikoval Jin a dopletený Namjoon si ju začal v rukách točiť až dovtedy, kým si nemyslel, že je to správne. ,,Znova ju dávaš zospodu! Si idiot? Nevieš ani pichnúť kľučku do diery správnou stranou!?!
,,Ja viem pichať iné veci do diery, nie kľučky!" Spanikáril a vykríkol vetu, ktorá asi nebola v tejto chvíli ani najmenej vhodná. ,,Ukľudni sa a počúvaj ma," povedal Jin a začal jemnejším hlasom. ,,Otoč ju tak, aby celá ta veľká časť kľučky smerovala doprava," Jinov jemný hlas Namjoona ukľudnil a začal si ju pretáčať na správnu stranu. Potom ju strčil do diery a z druhej strany nachvíľu počul nejaký zvuk, no potom sa dvere otvorili a za chvíľku pred ním stála Jinova krásna tvár. ,,Prosím ťa už sa proste ... ničoho nedotýkaj, dobre?" Namjoon nemo prikývol a keď ho Jin obišiel, aby mohol prejsť ku schodom, ako psíček ho nasledoval. ,,Chcel by som vidieť, aké veci vieš pichnúť do tých správnych dier," zdvihol na neho popri kroku obočie, čo by sa zdalo Namjoonovi až moc úchylné keby nevedel, že Jin o tom asi nemá šajnu. Alebo má?
-
,,Pôjdeme znova do bunkra?" Usmeje sa Jimin a oboma rukami objímal Yoongiho rameno, keď odchádzali z jeho ulice. ,,Keď ti poviem áno, nebudeš sklamaný? Mám pre teba ďalšie prekvapenie," Jimin len veselo pokrútil hlavou, že vôbec nie je problém, že tam znova idú. Práveže ho prekvapilo ešte viac to, že dostane ďalšie prekvapenie. ,,Čo to máš pri obočí?" Obaja zastavili, pretože keď zastavil Jimin, automaticky aj Yoongi, keďže bol ním celý obchytaný. ,,Ty si spadol? Preboha nebolí to? Mal by si byť opatrnejší!" Zamračil sa na neho Jimin a rukou mu jemne po rane prešiel. ,,To vôbec nič nie je, nerob si starosti," silno Jimina chytil za ruku a priam ho pritlačil, aby ho nasledoval a ďalej sa tomu nevenovali. Určite nechcel povedať Jiminovi ,,vieš pobil som sa s alfou, lebo to bol kokot", takže to vyriešil takto nevinne.
No zistil, že Jimin dokáže byť niekedy až moc otravný a to tým, že sa ho celú cestu pýtal čo sa stalo a keď nedostal odpoveď, sám si vymýšľal historky a dával mu rady do života, ako sa zraneniam vyvarovať. ,,Už by si tu vedel trafiť aj sám, nie?" Zasmeje sa Yoongi a ukáže Jiminovi priečky a tým ho vyzval, aby začal liezť. ,,Dávaj si pozor Yoongi, nie že spadneš alebo si buchneš hlavu o nejaký konár," dobre, teraz si o ňom bude Jimin myslieť, že je to nemotorný idiot. Povzdychol si a na jeho poznámku ani neodpovedal, len začal za ním liezť. ,,Chceš tu ranu vypusinkovať? Ver mi to pomáha!" Navrhol Yoongimu hneď, ako sa obaja dostali dovnútra. ,,To vždy keď prídeš do tejto miestnosti chceš robiť takéto nekalé veci?"
Jimin sa nad tým vôbec nezahanbil a len sa ďalej usmieval. ,,Že sa namáham," mávol nad tým rukou a keď si Jimin urobil pohodlie na dekách, Yoongi zobral zo stola gitaru, ktorá bola na ňom položená. ,,Čo to je?" Zasmial sa Jimin, keď si všimol, že je ten nástroj skoro väčší ako Yoongi sám. ,,To za chvíľu zistíš." Sadol si vedľa neho, na čo sa Jiminovi rozžiarili oči, keď len Yoongi jemne prešiel prstom po strunách a to vydalo špecifický zvuk. ,,Teraz tu len seď a počúvaj, toto som vytvoril pre teba," zahľadel sa do jeho prekvapených očí a Yoongi začal hrať popri tom, ako sa vzájomne dívali do očí. Možno to bolo ešte krajšie ako si to predstavoval. Vôbec nevedel, či sa to Jiminovi bude páčiť alebo či ho nepošle do riti s tým, aký je to absurdný nápad.
Nikdy ani nikomu nepovedal, že vie hrať na gitare ... vie na veľa hudobných nástrojov. Keď Yoongi odpozoroval, že sa mu to páči, začal sa popri svojmu hraní na Jimina usmievať, čo rozosmialo aj samotného Jimina. ,,Ty si tak talentovaný!" Vykríkol a celý sa mu hodil do náručia, keď melódia dohrala. ,,Neviem či vieš posúdiť talent Jimin, ale od teba si to cením najviac ..." zamrmlal mu do vlasov a pritiahol bližšie k sebe. ,,Viem posúdiť! Je to môj darček, takže je to už moje ... daroval si mi ho." Rozhodne povedal a keď sa na ňom Yoongi zasmial a pozreli sa na seba, znova sa stalo to čo aj minule a čo sa opakovalo veľmi často.
Obaja sa k sebe priblížili v ten istý čas a pobozkali sa. Vedeli, že keď spolu trávia toľko času a navzájom sa priťahujú, príde to už samo ... automaticky. Možno to bolo od Yoongiho sebecké, pretože vedel, že s Jiminom byť nemôže a zaslúži si niekoho lepšieho, no nemohol to zastaviť. Chcel byť sebecký, pretože to znamenalo, že má aspoň na tú chvíľku Jimina pri sebe. A Jiminovi to absolútne nevadilo, pretože väčšinou iniciátor tohto všetkého bol on sám a len on sám nútil Yoongiho byť tým sebcom. ,,Zahráš mi ešte niečo?" Zamrmlal mu do pier potichu Jimin, na čo Yoongi prikývol.
