,,Celý prípad si beriem na starosť, nájdem tú obeť." Povedal autoritatívnym hlasom Jungkook a postavil sa zo stoličky. ,,Dajte mi hneď kamerové záznamy po blízku miesta napadnutia. Nechcem počuť výhovorky!" Tresol päsťou do stola a ostatný si začali robiť svoju prácu. Znova si do rúk zobral papier, na ktorom bola fotografia zbitej alfy. ,,Zaslúžil si si to ty kokot!" Povedal si v hlave a pohľadom preklínal muža na nej. ,,Pane, v uličke nie sú žiadne kamery, ktoré môžeme využiť." Z fotografie sa premiestnil na muža, ktorý mu práve povedal túto informáciu. ,,Nevieš čo znamená ,,kamerové záznamy po blízku miesta napadnutia"?! Nepovedal som záznamy z uličky! Chcem všetky kamery zo všetkých strán, nemusia byť z uličky! Stačí mi, že z nejakého smeru uvidím bežať vystrašenú omegu!"
Niektorý ľudia sú vášne hlúpy. Rukou si prešiel po vlasoch a fotografiu v ruke celú v pästi pokrčil. ,,Pane mám záber z kamery o 5:14, vychádza odtiaľ čiernovlasé dievča zo strapatými vlasmi!" Ihneď som utekal u tomu počítaču, u ktorého sedel muž, ktorý mi túto informáciu povedal. ,,Daj mi adresu, pôjdem sa popýtať ľudí či si nevšimli včera tento incident. A samozrejme hneď mi zistite meno toho dievčaťa."
Neprešla ani hodina a Jungkook už stál pri pokladni v obchode a kupoval si banánové mlieko skôr, než pôjde tento prípad lepšie prešetriť. Mal také nervy, že si ani nevšimol, že mu predavač už jeho nákup nablokoval. ,,Chcete aj tašku?" Usmial sa chlapec a Jungkook sa konečne pozrel na tvár predavača. ,,Nie, ďakujem," povedal zahanbene, lebo predavač pred ním bol mladý a je divné, že si práve on kupuje len banánové mlieka. ,,Nikdy som vás tu nevidel a poviem vám, toto banánové mlieko je výborne." Ukázal mu palec hore a keď mu Jungkook dal peniaze, začal mu vydávať.
No Jungkooka práve niečo napadlo. ,,Bývate tu blízko?" Zobral si od neho výdavok a strčil si ho do vrecka. Chlapec sa usmial a prikývol, čo bola pre Jungkooka výhra. ,,Nevšimli ste si včera, že by sa stalo niečo divné, nejaká nehoda?" Začal a mierne pri tom zdvihol obočie. ,,Toto je vypočúvanie?" Usmial sa chlapec a prakticky bolo jasné, že si s Jungkooka uťahuje. ,,Do riti však mám na sebe policajnú uniformu." Pomyslel si a tresol si po hlave rukou.
,,Nie, to určite nie, skôr sa o tom prípade chcem dozvedieť niečo viac ja osobne, nie kvôli povolaniu." Usmial sa na predavača, ktorý vyzeral byť jeho reakciou pobavený. ,,Počul som o tom incidente ale bohužiaľ, nič o tom neviem, prajem pekný deň." Pozrel sa za seba, kde stála stará paní a divne sa na neho gánila a až potom si uvedomil, že za ním stojí rada ľudí, ktorý čakajú na pokladňu. ,,Keď chcete baliť nášho Taehyunga, musíš mimo pracovnú dobu!" Zakričala babička a palicou ho tresla po riti, aby sa pohol z miesta.
Baliť koho? Lepšie sa pozrel na predavača, ktorý sa s úsmevom venoval ďalšiemu zákazníkovi, ktorým bola babička, ktorá ho zbila palicou. Bol vážne zlatý, no radšej potriasol hlavou a vyšiel von z obchodu, kde na neho čakali ďalší dvaja kolegovia. ,,Tu nič nezistíme, presunieme sa!" Povedal prísne a pritom sa napil svojho banánového mlieka.
-
,,Koľko dní prebiehal prvý heat?" Spýtal sa doktor a Jimin si zahanbene húpal nohami na stoličke a pozeral sa na zem. Pamäť mal trošička rozmazanú, no na niektoré útržky si pamätal. A tiež si pamätal na veľkú bolesť, tak veľkú, že už ju nikdy nechce zažiť. ,,Sedem dní aj s predheatom," začala Jiminova mama, ktorá sedela oproti doktorovi a Jimin vedľa nej. ,,Takže vaše sedatíva nezabrali, ukážte aké to sú," postavil sa a zobral si balenie z jej rúk. Pozeral sa na krabičku a pritom sa hrabal v poličke s ďalšími liekmi. ,,Neboj sa Jimin, to bude dobré," usmiala sa na neho mama a držala ho za rameno.
,,Hmm podľa jeho karty sú tieto moc slabé," rozmýšľal doktor nahlas a z poličky vytiahol nové balenie. Znova sa presunul k ním, no tentokrát bližšie k Jiminovi. ,,Poď chlapče, ľahni si na túto posteľ." Jeho mama sa teraz na neho negánila a ani nebránila, aby sa doktor dotýkal Jimina. Jednoduchý dôvod je, že je beta a tá Jiminovi nebezpečenstvo neprinesie. No alfy, ktoré sú za dverami a čakajú v čakárni áno. ,,Jimin po heate ešte stále vyžaruje feromóny, koľko ste ho nechali odpočívať?"
,,Už od vtedy prešli štyri dni," hneď odpovedala a pozerala sa pritom na Jimina. ,,Možno to je tým, že je to prvý," zamrmlal a začal mu na telo dávať divné, gumené veci. ,,Odporúčam vám ísť teraz hneď kúpiť do lekárne neutralizačné feromóny, aby ste prešli s ním po chodbe bez toho, aby si vás alfy všimli." Jiminova mama prišla k dverám a pootvorila ich, aby povedala manželovi pred nimi, čo má ísť urobiť. ,,Na stole máte sedatíva, ktoré by mohli fungovať. Nechcem dať silnejšie, ale keby náhodou pri druhom heate nepomohli, príďte si pre tie. Určite už zafungujú."
Jimin sa tentokrát pozeral na bielu stenu nad ním a odhrnul si vlasy, ktoré mu zavadzali vo výhľade. Počkal, kým celé vyšetrenie neskončí, až nakoniec odišiel z postele. Potom k nemu prišla mama s fľaštičkou a začala mu okolo krku navlhčovať kožu. ,,Ďakujeme doktor," usmiala sa Jiminova mama a chytila Jimina za ruku skôr, než otvorila dvere na chodbu. Ľudia okolo sa na neho začali pozerať a Jimin zo zaujatým pohľadom tiež. ,,Poď Jimin, nepozeraj sa."
No to bolo ťažké splniť. Vždy keď sa nejakým zázrakom dostane preč z domu, chce si toho čo najviac zapamätať. Chcel sa na všetko pozerať a skúmať. Aj by sa toho dotkol, ak by mu to rodičia výslovne nezakázali. Cesta autom bola vždy pre neho taká krátka, že sa ledva stihol pozrieť na ihrisko plných detí, ktoré sa spolu hrali. Bol pritlačený k oknu a s otvorenými ústami pozeral na cestu plnú aut, keď stáli na červenej. Keby som nebol mužská omega, môžem toto všetko robiť aj ja? Zamyslel sa, keď videl netrpezlivého muža za volantom hrýzť si nechty, keď čakal na červenej. Pozrel sa na tie vlastné, ktoré boli veľmi malé. No jeho posledný pohľad skôr, ako auto zastavilo pred ich domom bolo na rieku neďaleko, kde ľudia spokojne oddychovali na tráve a vychutnávali si slnečný deň. Tak blízko a zároveň tak ďaleko.
,,Poď Jimin, sme doma," usmiala sa mama a ťahala ho za ruku späť na miesto, kde skončí na ďalších pár mesiacov, pokiaľ sa znova náhodou nevyberú na malú jazdu v aute.
~
Dneska vydávam časť skôr a keďže už mám pokoj od školy tak budem za týždeň pridávať už viac časti ❤️ príjemne čítanie 🥰
