Taehyung aj Jungkook stáli pred veľkou obrazovkou, ktorá znázorňovala mapu džungle. Mali na sebe okuliare virtuálnej reality a v rukách ovládače, ktoré v hre znázorňovali zbrane. Ich misia bola dostať sa z džungle a snažiť sa celú túto cestu prežiť. ,,Preboha ešte uvidím jednu opicu na strome a dávam si to dole," vykríkne Taehyung hneď po tom, čo to dopovie, lebo na neho chcela jedna znova zaútočiť no Jungkook za ním do nej strelil. ,,Vieš ešte si neminul ani jednu náboj, ja už ich mám len pár," zamrmlal Jungkook a Taehyung mohol len vidieť postavu v hre, ako ide popri rieke. Áno, to bol Jungkook, ktorý sa do tejto hry priam vžil. ,,Ale ja mám rád zvieratká, tie sa nezabíjajú," zamrmlal a nasledoval postavičku k rieke.
,,Toto je len hra, neber to tak vážne," zasmial sa Jungkook a strelil do tigra, ktorý vyšiel spoza stromu a mohol znova počuť krik Taehyunga, ktorého to prekvapilo. ,,Už to hráme dlho a stále sme nenašli žiadnu cestu," nevedel, prečo sa vôbec do toho pustil. Nikdy nehral virtuálnu realitu a teraz, keď sa mu zdalo všetko také živé, nevedel rozoznať či je to len hra alebo fakt len niečo vymyslené. ,,O tom sú hry Tae, nemôžeš ich vyhrať hneď inak sú nudné ... pozri tam je medveď no tak! Tentokrát ho zabiješ ty," videl ako sa Jungkookova postavička postavila za neho a tým priam poslala Taeho postavičku do úst zvieraťa. ,,To nie je fér!" Vykríkol a strelil jednu guľku do zvieraťa, ktorému to nič neurobilo a nad ním sa ukázala veľká červená čiara s jeho životom, ktorý bol ešte v tri štvrtine. ,,Prečo nie je mŕtvy!" Vykríkol a keď sa zviera rozutekalo ich smerom, začal do neho strieľať ako splašený.
Celá táto hra vyzerala tak reálne. ,,Dobre nemíňaj si zbytočne muníciu, už je mŕtvy," povedal Jungkook keď stále strieľal a zviera už ležalo na zemi a o chvíľku zmizlo a zanechalo na zemi item. Takto to hrali ešte ďalšiu hodinu a keď to už konečne Taeho začalo baviť a dokázal sa vžiť do hry, uvidel cestu von z džungle. ,,Ale no tak," okuliare zrazu sčerneli a to znamenalo, že si ich majú dať dole z očí, pretože hra skončila. Obaja si ich naraz dali dole a pozerali sa na seba, na čo sa Jungkook usmial a zobral ich Taehyungovi z rúk, aby ich položil na stolík vedľa. ,,Zabavil si sa?" Obaja si sadli za stôl, ktorý mali v prenajatej miestnosti a napili sa Coca-Coly, ktorú si objednali ešte pred začatím hry. ,,Odkiaľ poznáš niečo takéto?" Opýta sa ho zaujato Taehyung, pretože by ho nikdy nenapadlo, že sa dá prenajať miesto na hranie virtuálnej reality.
,,Pracuje tu syn môjho podriadeného, on mi to odporučil," povedal a keď sa znova napil, celý čas sa pozeral priamo na Taehyunga. ,,Nejdeme ku mne?" Navrhol Jungkook, na čo samozrejme kladnú odpoveď nedostal. ,,Nejdeš na to trocha rýchlo?" Nevie, čo od tohto všetkého Jungkook očakáva no Tae vie, že sa mu hneď nehodí okolo krku. ,,To som nemyslel, chcel som ťa len pozvať na večeru, ale keď nechceš môžeme ísť na večeru aj vonku," dodal a vypil celý zvyšok nápoja naraz. ,,Dobre, to sa mu zdá ako lepší nápad," prikývol a obaja sa postavili a odišli z miestnosti.
-
Nasledujúce ráno, keď sa Jimin zobudil a videl, že jeho partner znova tuho spí sa už rozhodol, že to nedopadne rovnako. Zobudí ho aj keby ho mal pritom trafiť šľak. Sadol si na jeho brucho a najprv s ním začal len mierne triasť, no keď videl, že to ma znova nulový efekt, pritvrdil. ,,Ihneď vstávaj Yoongi, čo si myslíš, že budeš celé dni len spať! Máme robiť aktivity spolu a ja nemám chuť spať tak sa musíš tomu prispôsobiť!" Vykrikoval, až kým Yoongi mierne neotvoril oči a vtedy Jimin prestal s ním triasť. ,,Dobré ránko," povedal milo a usmial sa na neho, no keď Yoongi znova oči zatvoril, už taký milý nebol. ,,Povedal som dobré ráno!" Poskočil na ňom, čo Yoongiho znova prebralo, pretože jeho žalúdok je na otrasy citlivý.
,,Je to niečo súrne Jimin?" Otvoril obe oči a ruky si položil na jeho zadok, ktorým mu sedel na bruchu. ,,Včera si prespal celý deň a keď som ťa na päť minút vtedy zobudil, potom si znova zaspal, no dneska ti už spať nedovolím," povedal prísne a prstom mu mával pred očami. ,,Ty ma raz zabiješ," povedal Yoongi rozospato a posadil sa, čo Jimina presunulo z brucha na iné partie. Dal Jiminovi malú pusu a potom ho rukami od seba odsunul, aby nemal aj iný problém hneď takto z rána. ,,Zoberieš ma dneska niekam?" Zažmurkal na neho natešene Jimin, no Yoongi ledva vstal z postele a je rád, že dýcha ...nie to ešte vymýšľať kde by mohol Jimina zobrať. Nechcel to Jiminovi priznať, ale bol straaaaaašne lenivý a keby ho zobudil niekto iný než on, asi by skončil za dverami so zákazom vstupu do jeho izby.
Jimin rýchlo vybehol z izby šťastný, že im pôjde urobiť raňajky a vtedy sa Yoongi znova pozrel na posteľ. Skôr než si znova do nej ľahol pokrútil hlavou a snažil sa koncentrovať, že keby ťa ľahol urazil by Jimina. Preto pomalým krokom vyšiel z izby a pozrel sa doprava do kuchyne, kde Jiminovi s raňajkami pomáhal Tae. ,,Včera ten ramen musela zjesť Lisa a už studený, takže teraz budeš znova tie raňajky robiť zbytočne," zamrmlal Taehyung, no keď sa otočil a videl Yoongiho stáť pred dverami jeho izby, zarazil sa. ,,Ohováral si ma?" Zažmúril sa na neho Yoongi, až sa Taehyung zľakol. ,,Neohováral som, hovoril som len pravdu," dodal a šťastný Jimin sa k ním otočil a ťahal Yoongiho si sadnúť na gauč, pretože už raňajky boli hotové.
Keď začali jesť, Taehyung si k ním nenápadne sadol so svojimi raňajkami a zasmial sa, keď videl, ako sa Yoongi snaží nezavrieť oči. ,,Urob aaaa," povedal roztomilo Jimin a Yoongi fakt otvoril ústa, čo už nedokázal Taehyung zakryť a uchechtal sa. ,,Ihneď sa prestať smiať ty zmrd, inak sa už ďalšie ráno taký veselý nezobudíš," povedal nahnevane Yoongi a potom znova otvoril ústa, keď mu Jimin dal ďalšie sústo.
