,,Namjoon ty si taký šikovný!" Pochváli ho Seokjinova mama, keď im Namjoon opravil svetlá v chodbe miesto toho, aby ich vymenili. ,,Ale viete, v mojom obore si každý zákazník praje, aby tie svetlá aj menili farbu, takže takéto jednoduché úlohy zvládnem ľavou zadnou," zasmial sa a potom si uvedomil, že znova spomenul svoju úžasnú prácu a zľakol sa, či náhodou paní neznechutil. ,,Musí to byť ťažké viesť tak náročnú firmu," a Namjoonovi spadol kameň zo srdca, keď sa žena usmiala a chápalo kývala hlavou. ,,Ach mám tak úžasnú svokru," povedal si v hlave a obaja sa presunuli do obývačky, kde si Jin prepínal programy, lebo ho zatiaľ žiadny nezaujal. ,,Ale zlatko, je neslušné sa venovať televízií keď tu máš nápadníka," zobrala mu ovládač z ruky a vypla televíziu.
Na to sa Jin otočil k Namjoonovi, ktorý sa na neho usmial a napravil si okuliare. Stále mu na nose vadili, no musel vytvárať dojem slušného muža. ,,Tak nech ma zoberie von," zamrmlal a jeho mama hneď chcela protestovať, no Namjoon zasiahol. ,,Ja by som dal na neho kľudne pozor." Možno aj preto, že by si možno u Jina pripísal dobre body, keby mu splnil jeho prianie. ,,Alebo svojmu milovanému zaťovi ešte nedôveruješ? No vyzeráš, akoby si už plánovala svadbu," povedal možno trochu arogantne Jin, no nikto to v jeho hlase evidentne nepočul. ,,Aspoň si ho preveríš, či mu môžeš veriť, keď ma donesie zdravého a živého domov." Dokončil svoje slová a Namjoon stále pohľadom skenoval blondína.
,,Nie že by som ťa chcela uraziť Joonie, ale na to je ešte moc skoro, nie je to v tom, že by som ti nedôverovala," upokojila žena muža pri sebe tým, že mu na rameno položila ruku. ,,A ty prestaň vymýšľať také somariny, nestačí sa ti prechádzať popri rieke?" Zamrmlala a položila ovládač v ruke na blízky stolík. ,,Ak mi teda dovolíte vyjadriť sa, myslím si, že by mu čerstvý vzduch pomohol a nemuseli by sme ísť ďaleko, len niekde pred dom, kde nás budete mať na očiach. Aspoň sa s ním konečne môžem porozprávať a zblížiť sa." Nad slovom ,,zblížiť sa" si Jin povzdychol a pozrel sa na vypnutú televíziu. No žena nad tým konečne začala uvažovať, na čo sa Namjoon v duchu usmial. ,,Dobre, keď dáš na neho pozor môžete ísť spolu sami k rieke," prikývla, no Jin s tým spokojný nebol, pretože to miesto už poznal.
Keď už tí dvaja sedeli sami na jednej lavičke pri rieke, až vtedy si Namjoon uvedomil, že na blondína vlastne po celú dobu ešte žiadny dojem neurobil, pretože jeho prítomnosťou moc nadšený nebol. ,,Videl si zatiaľ len toto miesto?" Začal Namjoon tému a pozeral sa pritom na malý vodopád v rieke. ,,Myslíš, že mám väčšie možnosti?" Odpovedal a ruky si prekrížil na hrudi, akoby trucoval. Namjoonovi to prišlo zlaté, no nechcel sa zasmiať, lebo by si o ňom mohol myslieť, že sa mu vysmieva. ,,Vieš, aj takéto malé kroky niečo znamenajú a raz sa spolu určite dostaneme aj niekde inde než len ku rieke." Samozrejme, že s jeho presvedčovacou technickou, ktorá platí skoro na každého, to Namjoon rýchlo docieli. Možno ma v seba až prílišnú sebadôveru.
,,Ja som už čakal dosť! Ja musím robiť postupné kroky a kamarát si bezhlavo chodí po meste akoby vôbec nebol omega a ja musím trčať doma!" Vykríkol nahlas svoju frustráciu a vtedy Namjoon pochopil jedno. Jin asi bude veľmi žiarlivý muž.
-
Pár dní po Jiminovom heate sa museli znova staviť k doktorovi a predpísať silnejšie lieky. ,,Takže fungovali, ale zrazu prestali?" Spýtal sa nechápavo doktor, na čo mu Jiminova mama rýchlo prikývla a Jimin sedel v kúte možno ešte zahanbenejší ako minule. Už to nechcel zažiť, no stalo sa a znova je pod pohľadom toho istého doktora, ktorý sa nechápavo díval na balenie liekov. ,,Viete lieky, ktoré už účinkujú prestavajú po čase účinkovať len kvôli dvom veciam," začal doktor a postavil sa zo stoličky, keď pokračoval. ,,Prvý, dali ste mu ich neskoro, iba keď vidíte, že ma preheat sa podávajú lieky a keď už nastane heat, iba skrátia dobu, no heat prežije. Druhý, váš syn si sám privoláva silnejší heat tým, že pri ňom na niekoho konkrétneho myslí a s tou dotyčnou osobou sa stretáva. Tak aká je to možnosť?" Prísne sa pozrie na Jiminovu mamu, ktorá vôbec druhú možnosť do úvahy ani nezobrala. ,,Mala som pocit, že som mu to dala v dobe preheatu, hm možno som sa zmýlila," zamyslela sa a pozrela sa na Jimina, ktorý mal radšej sklopenú tvár.
,,Zoberte si tie silnejšie keď vás to ukľudní, no asi to bolo len zlým dávkovaním," povedal a položil pred ňu nové balenie liekov. ,,Musíte si dávať pozor a radšej si kontrolujte dni kedy ma presne cyklus nastať," niečo ešte napísal na papierik a potom obe veci podal Jiminovej mame do rúk. ,,Dovidenia, keby nastal problém, kľudne mi môžete len zavolať a nemusíte chodiť, bude to bezpečnejšie," dodal a potom obaja opustili miestnosť a vonku sa k ním pridal aj Jiminov otec, ktorý hneď keď vyšli nastúpil do auta a začal štartovať. ,,Zlatíčko neboj sa, nabudúce sa už nič také nestane, sťahujem si aplikáciu a bude mi posielať upozornenia kedy ti to má začať," usmeje sa na neho mama a Jimin len nemo prikývol. Dokonca sa ani tentokrát nepozeral von z okna ako vždy.
Keď prišli domov hneď utekal do izby a všetky veci zo skrine začal vyťahovať, aby ich hodil do koša so špinavými vecami. Cítil sa trápne a keď triedil mokré oblečenie začervenal sa. ,,Miláčik čo sa deje?" Do jeho izby hneď vošla jeho mama, pretože sa jej celú dobu Jimin zdal divný a chcela sa ho na to konkrétnejšie spýtať. ,,Nechaj to na mňa, ja to všetko hodím do práčky a bude to znova voňavé a čisté," chcela celú kopu oblečenia zobrať do rúk, no Jimin ju zastavil. ,,Ja to ... to urobím sám," zamrmlal a vyťahoval zo skrine ďalšie. Bol zahanbený a jediné čo mal v hlave boli veci, ktoré sa počas heatu stali a mal ich pred očami. No on ničomu nechápal, nikto mu nikdy nič o tom nevysvetlil.
