,,Počkaj počkaj zlatíčko moje, ty už máš svokru?!" Zakričí do telefónu Namjoonov otec a ten len prevráti očami. Práve mu volali rodičia a on sa nechtiac preriekol, že včera prišiel od pani Kim. Keby sa nestál tento omyl, asi by im to nikdy nepovedal. Vlastne, on im to ani nikdy povedať nechcel. ,,Neprídete za mnou," hneď mu povedal prísne do telefónu, pretože pozná svojich rodičov. Sú to tí najbláznivejši ľudia na celej planéte. Vlastne niečo bližšie k jeho rodičom, sú to dvaja muži. Jeho otec je alfa a ocko je omega a z toho vznikol on, vuala! Väčšinu svojho detstva Namjoon počúval len ako si užívajú alebo bol sám doma, pretože jeho rodičia chodili všemožne ... bez neho. Nikdy s nimi nemal dobrý vzťah, pretože nemali rovnaké zmýšľanie.
Všetky rodinné večere, čo bol jediný čas čo sa mu venovali, sa nudil. Bol rád keď sa postavil na vlastné nohy a vytvoril si svoj vlastný biznis, pretože bývať od nich ďaleko bolo pre neho požehnanie. ,,Chceme ju hneď spoznať synak!" Už v pozadí počul aj druhého rodiča a vtedy vedel, že je všetko v riti. Nevidel sa s nimi dobrých 6 rokov a nechcel to meniť. ,,Je to on," opravil ich malú chybu a už v pozadí počul nadšené pišťanie. ,,Ty ideš po našich šľapajách, som na teba tak hrdý!" Že by sa Namjoon vyhovoril na to, že je tu zlý signál a vypol ich?
Na jeho požehnanie mu práve na dvere pracovne niekto zaklopal a on sa začal ihneď venovať svojej sekretárke, ktorá mu vošla do miestnosti. ,,Prepáčte, mám veľa práce a zdržujete ma," poslednýkrát sa zakrútil na stoličke a vypol hovor. ,,Hej ty malý zasran! Skús ma vypnu-" Skúsil to. Keď videl len obrázok svojej zamknutej obrazovky, povzdychol si. Vedel, že jeho rodičia si určite teraz balia kufre a o pár dní ich nadšené a škaredé tváre uvidí pred vchodovými dvermi hotela. ,,Vyrušila som vás?" Zamrká na neho Yeji a položí všetky papiere v ruke na stôl. ,,Nie, ty si ma práve zachránila."
,,To som rada ... Volal mi pán Yoongi a povedal mi, že mu nemáte celý týždeň volať a ani k nemu chodiť, ževraj viete prečo a chce vám to pripomenúť," sadla si na stoličku oproti nemu a usmiala sa. Hneď potom sa u Namjoonovho mobilu ozvala znelka prichádzajúceho hovoru. ,,Každý má dneska otravuje," falošne sa na sekretárku usmial a priložil si mobil k uchu. Bola to jeho svokra, videl meno na obrazovke. Keby to boli jeho rodičia, nikdy by im už hovor druhýkrát nezdvihol. ,,Deje sa niečo pani Kim?" Spýtal sa jej až moc milým hlasom.
Včera sa pred jeho svokrovcami s Jinom pohádal. Blondína asi až moc zasiahla jeho poznámka. Až tak moc, že si vyzul topánku a začal ho ňou mlátiť po hlave. Dokonca aj pán Kim musel svojho syna držať, aby mohol Namjoon bezpečne sadnúť do auta a utiecť. ,,To som ja ty idiot," zamrmlal Jin a Namjoon sa po jeho slovách na stoličke automaticky vystrel. ,,Nevolám ti preto, aby som sa za včerajšok ospravedlnil ... len chcem ísť von. Tak zdvihni tú svoju riť a prídi."
-
,,Je ti dobre? Máš všetko?" Yoongi hneď po svojich slovách rukou prešiel po Jiminovom čele aby sa uistil, že mu ešte preheat nezačal. Ten sa nad jeho správaním len zasmial a viac sa k nemu na gauči pritisol. Mali okolo seba asi všetky druhy jedál, aby mohli nabrať silu, keď začnú ich vzrušujúce dní. Yoongi si to možno nepripustil, ale bol trocha pod stresom. Bude len dúfať, že sa nič nepokazí a všetko dopadne tak ako má. Však čo by sa dalo pokaziť? ,,Je mi dobre, nič mi nechýba," zamrmlal Jimin a aj keď objímal Yoongiho, pozeral sa na neho. ,,Dal som vedieť tvojim rodičom, že cez víkend neprídeme a dievčatá aj Taehyung by už mali byť preč," celú túto udalosť Yoongi až moc pripravoval, akoby to mala byť ich svadba.
Rýchlo sa ešte postavil, keď si spomenul na jednu dôležitú vec a tým nechal zmäteného Jimina sedieť samého na gauči. ,,Musím nakŕmiť svoje bábätka!" Prišiel viac do rohu miestnosti k miskam a zobral si krabicu s granulami do rúk. V garáži teraz ani jedna mačka nebola, no keď počuli sypanie jedla tak ich tam zopár nadšene pricupitalo a niektoré sa začali aj vtierať Yoongimu okolo nohy. ,,Ty vždy myslíš na všetkých," usmial sa Jimin a viac si k sebe pritisol vankúš na gauči. Stačil len tento malý dotyk s mäkkým vankúšom a ružovo vlasy si chcel k sebe pritisnúť aj tie ostatné.
Keď Yoongi do všetkých misiek nasypal granule, prázdne krabice položil vedľa a prišiel bližšie k Jiminovi, ktory sa tvárou obtieral o vankúš. ,,Je ti zima zlato?" Usmial sa na neho a keď sa rukou dotkol znova jeho tváre vedel, že je to tu. Rýchlo zamrkal a zobral si Jimina do náruče, zatiaľ čo sa pomalým krokom dostali do jeho izby. Nechal ho objímať všetky možné plyšáky a vytiahol aj nejaké svoje veci, ktoré mu podal len preto, aby videl roztomilého Jimina sa k ním lísať. Vedel, že Jimin je ešte stále len v preheate, no aj tak sa chcel o neho postarať. Ľahol si vedľa neho a bol pre Jimina teraz živou plyšovou hračkou. ,,Keď si ťa označím, budeš len môj," zamrmlal si Yoongi a jemne pobozkal Jimina na čelo, ktorý sa nad tým gestom usmial a viac si ho pritiahol do objatia.
Rychlo sa cez Jiminovo plece pozrel na nočný stolík, na ktorom bolo asi 10 balení kondómov a skontroloval si aj či boli zavreté všetky okná. Teraz to bola iba ich chvíľa ... bude to niečo, čo by si mali obaja zapamätať, pretože im to zmení život. Možno takto o rok si budú plánovať už deti, možno nakoniec bude aj nejaká tá svadba. Ale to je ešte ďaleká budúcnosť. Yoongi ale zanechal všetky myšlienky tak, keď mu začal Jimin perami blúdiť po krku a jemne ho na kožu bozkávať. ,,Poď ku mne bližšie," nohami sa okolo neho celý ovinul a tvár si schoval medzi krk a rameno.
