Taehyung vošiel do Namjoonovho hotela s obedárom a začal sa pozerať okolo, kde by mohol byť jeho malý, zeleno vlasý kamarát. No keď ho nevidel nikde na obzore, prišiel bližšie k slečne pri pulte a rozhodol sa opýtať jej. ,,Nebol tu Yoongi?" Usmial sa a položil obedár na pult, pretože ho už v rukách držal celú cestu a chcel si konečne rozhýbať prsty. ,,Musí byť so šéfom v jeho kancelárií, pretože sa chceli rozprávať o súkromných záležitostiach," odpovedala a prstom ukázala na obedár. ,,To ste doniesli pre neho?" Usmiala sa a Taehyung prikývol. Ani nechápal načo tu prišiel a už vôbec, že prečo sa staral o to, či ma ten krpec čo jesť.
Rozhodol sa ešte chvíľu porozprávať s dievčaťom a potom ísť za tými dvomi a prekaziť im ich súkromný rozhovor. ,,Dobrý deň, môžem poprosiť?" Opýtal sa hrubý hlas za Taehyungom, ktorý sa hneď otočil a všimol si vysokého muža ako sa díva na slečnu za pultom. ,,Ah pardon," zasmial sa a posunul sa ďalej, aby mohla pána obslúžiť. Vlastne si ani neuvedomil, že do tohto hotela vlastne niekto chodí. Slečna začala muža obsluhovať a Taehyung si zobral do rúk obedár a chcel odísť, no to by ho nemohli slová muža zastaviť. ,,Chcem jeho!" Ukázal na Taeho chrbát, ktorý sa hneď po tých slovách otočil. ,,Dajte mi ho na šesť dní!" S vypúlenými očami sa na neho Tae pozeral a ani trocha si nevedel predstaviť, že by s takýmto postarším pánom tváril šesť dní v kuse a ešte keby bol v rute.
,,Prepáčte pane, ale on tu nepracuje," hneď sa do toho pustilo dievča a začala mu vysvetľovať, že to nie je možné. Taehyung sa teraz cítil, ako chudák tie omegy vonku, ktoré obťažujú nechutné alfy a on môže cítiť ich ustráchaný pach. ,,Tak sa dohodnime chlapče, zaplatím ti trojnásobok čo dám tu," prišiel bližšie k Taehyungovi a chytil ho za zápästie, čím si ho chcel poistiť. ,,Pokiaľ budeš dobrý kľudne aj päťnásobok a môžeš byť môj pravidelný partner," pokračoval a priťahoval si Taeho bližšie k telu. ,,N-nie, to nebude potreba," odťahoval sa a slečna sa s ľútostivými očami pozerala na dvoch mužov. ,,V čom je problém? Pokiaľ si chceš vypýtať ešte viac tak preto, že si taký pekný ti d-" Znova ho Taehyung zastavil svojou ráznou odpoveďou.
,,Ja tu nepracujem a na takýchto aktivitách sa nikdy podieľať nebudem," povedal drzo a silno sa snažil vytrhnúť sa zo zovretia, no neúspešne. Možno to bolo tónom, ktorým to povedal, no muža pred ním poriadne rozčúlil. ,,Ty mne hovoríš nie?" Prísnym hlasom povedal a Taehyung sa pod tlakom jeho alfa feromónov stiahol na zem. Neznášal, keď ho takýmto sprostým úkonom dokázala alfa spacifikovať. No slušným či drzým odmietnutím to je jedno, alfy berú obe ako rovnocenné a nahnevajú sa. ,,Bože si taký pekný, nie si náhodou omega?" Pridržal si jeho bradu rukou a tvár mu napravil tak, aby sa mu Taehyung díval do očí. Taehyung bol úplne nehybný z feromónov a muž sa ani troška nechcel vzdať a možno by si dokázal Taehyunga zobrať aj nasilu.
No ani jeden si nevšimol, že slečna za pultom hneď ako videla náznak hnevu alfy odišla za svojím šéfom, aby vyriešil túto situáciu. ,,Ty jebnutý kokot hneď ho pusť!!!" Zakričal Yoongi a celou silou udrel muža, ktorý držal Taehyunga, do tváre. Tae sa zosypal na zem a Namjoon hneď k nemu vybehol, aby mu pomohol postaviť sa na nohy. ,,Čo si myslíš, že si dovoľuješ ty starý úchylák?!" Zavrčal Yoongi a druhýkrát udrel muža do tváre. ,,Yeji podrž Taeho!" Vykríkol Namjoon a rýchlo sa snažil odtrhnúť tých dvoch, ktorý sa bili priamo pred vchodovými dverami v budove. Vlastne nie oddeliť, ale pripojiť sa k Yoongimu.
-
,,Som doma," vykríkol Jungkook, keď otvoril dvere domu jeho mami, no znova bola všade tma. Rýchlo zasvietil svetlo na chodbe a vyzul sa. V rukách držal veľkú kyticu a keď prišiel do obývačky, videl pred zapnutou televíziou a v tme spať svoju mamu. Bola oblečená v tom istom svetri ako pred troma dňami, keď ju prišiel navštíviť, čo znamenalo, že sa ešte odvtedy ani nehnula z miesta. Povzdychol si, keď sa pozrel na unavenú tvár jeho mami. Kruhy pod očami jej priam svietili a vlasy mala mastnejšie než by bol olej na panvici.
Položil kyticu na stolík a rýchlo zapol svetlo, ktoré osvetlilo celú miestnosť a jeho mama zamračila pohľad. ,,Vypnite svetlo," zamumlala, no Jungkook tak neurobil a radšej sa priblížil k svojej mame. ,,Teraz vstaneš, pôjdeme sa spolu umyť a niečo navarím, čo povieš?" Kľakol si k nej a keď ju držal za ruku sa jej snažil prihovárať. ,,Musíš niečo zjesť, vyzeráš ako kostra a ..." radšej ani nedopovedal o tom, ako z nej tiahne. Postavil sa a rukou, ktorou ju držal sa snažil postaviť aj ju, no ako vždy tu bol protest. ,,A načo? Čo sa zmení tým, že sa najem a umyjem? Znova bude po pár dňoch zo mňa tá istá troska." Schúlila sa do gauča a otočila sa Jungkookovi chrbtom.
Znova sa to isté opakovalo dookola. Keby nemala jeho mama Jungkooka, už by z nej asi bola živá mŕtvola, prípadne aj niečo horšie. ,,Kúpil som dobré ingrediencie na tvoje obľúbené jedlo, vieš, človek by si mal raz za čas dopriať," nútene sa usmial a snažil sa zaujať pozornosť jeho mami. Musel presne vedieť, ako na ňu, čo sa za tých pár rokov snažil učiť. ,,Tento sveter sa mi už nepáči, neprezliekla by si sa aspoň kvôli mne?" Zažiadal a keď to s jeho mamou nepohlo, povzdychol si. Postavil sa a išiel aspoň vyložiť nákup, kým bude vymýšľať nejaké výhovorky, ako by mohol svoju mamu donútiť k nejakej aktivite. Pripravil vodu na varenie a keď mal všetko hotové, znova prišiel do obývačky, kde jeho mama zaspala na gauči.
,,Pamätáš, keď sme minule pozerali spolu film a v tej reklame bol ten produkt, čo ťa zaujal..." začal Jungkook pretože dobre vedel, že jeho mama len robí, že spí, aby to s ňou vzdal a odišiel. ,,Takže keď som ...." Jungkook prestal a akoby mu zrazu pichlo v srdci tak silno, že zastonal a rukou sa chytil hrude. Silno pritisol oči k sebe a naklonil sa. ,,Preboha čo to môže byť?" Zamyslel sa a jednorazová bolesť akoby rýchlo mávnutím prútika vyprchala. ,,Jungkook čo sa ti stalo?" Keď sa otočil všimol si, ako sa na neho jeho mama díva s ustarosteným výrazom. No, aspoň si kvôli tomu získal jej pozornosť.
