Samozrejme, že to Taehyung nemohol nechať tak. Jungkook mu proste len tak zrušil hovor a teraz mu nedvíhal. Práve skončil v práci a stál pred vchodom, keď sa snažil už tretíkrát zavolať Jungkookovi, no mal odkazovač. ,,Zabijem ho!" Zamyslel sa a rozhodol ísť proste za ním. Ako si vôbec dovoľuje nedvíhať svojmu partnerovi kvôli takejto kravine. Na mobile si hneď dal navigáciu no rozmýšľal, či by mal ísť k nemu do roboty alebo rovno domov. Má týždeň pred rutom, to by ešte mohol chodiť do roboty, nie? Dobre rozhodol sa ísť najprv na policajnú stanicu. Keď tam bude chodiť často možno si ho tam ľudia zapamätajú a nájde si nejakého komplica, ktorý mu bude dávať infošky o jeho partnerovi.
S hnevom sa konečne vzdialil od svojej roboty a cez uličky sa pomaly, ale isto dostával k stanici. Keď už videl pred sebou veľkú budovu, stúpol mu adrenalín v tele až tak, že tentokrát už nestál vonku a nerozmýšľal, čo mu povie alebo ako mu to povie. Vletel dovnútra ako víchrica a stopol si prvú osobu, ktorú na chodbe videl v uniforme. ,,Kde je Jeon Jungkook?!" Spýtal sa prísne a zamračil sa na chlapíka, ktorý sa na neho prekvapilo pozrel. ,,Šéf tu dneska nie je. Asi má šťastie, lebo vyzeráte, že ho chcete zabiť," zaklipkal očami a keď si Taehyung uvedomil, že ho drží až moc silno, pustil ho. ,,Vie človeku zdvihnúť adrenalín," vyhovoril sa a snažil sa upokojiť.
,,Tu sa ho každý bojí, takže sme radi, keď ma voľno," mykol plecom a zasmial sa bez toho aby vedel, že práve pred ním stojí jeho partner. ,,Vy sa bojíte takéto mäkkýša?" Bol trocha prekvapený, pretože si nevie predstaviť, že by bol Jungkook nejaký autoritatívny. ,,To by ste pochopili jedine, že by ste s ním pracovali," poklepkal Taehyunga po ramene a keď videl, že na neho máva nejaký druhý muž pri dverách tiež v uniforme, rozlúčil sa s Taehyungom a utekal preč. ,,Takže budeš doma ty bastard," zamrmlal si Taehyung a vybehol zo stanice rovno na cestu, ktorá ho dostane k Jungkookovi.
Snažil sa pridať do kroku a ani nevedel prečo, však mal veľa času. On mu nikde neujde. No už o pár minút stál pred Jungkookovým apartmánom a zaklopal na dvere. Chvíľku čakal, kým mu príde ten idiot otvoriť a potom mu to všetko vypľuje do tváre. Aký je sebecký a hajzlík, keď nevie ani zdvihnúť sprostý mobil. No nikto neotváral, preto zaklopal znova a čakal. No znova nič. ,,Takže teraz mi už ani nebude otvárať?" Nahnevane si zavrel oči, aby sa ukľudnil. Potrebuje sa s Jungkookom rozprávať, takže odtiaľto neodíde ani keby tu mal čakať celý deň. Sadol si na schody pred dverami a rozhodol sa čakať. Raz musí vyjsť von alebo počuť nejaký zvuk zvnútra a tým ho pristihol, že ho vážne ignoruje.
,,Čo tu robíš Tae?" Ten hneď, keď počul svoje meno a známi hlas zdvihol hlavu. ,,Idiot," zamrmlal a postavil sa zo schodov. Mal na neho veľké nervy, pretože Jungkook sa tváril, akoby si vôbec neuvedomoval, že ho celý deň ignoruje. ,,Čo sa deje? Išiel som si nakúpiť." Obhajoval sa a ukázal tašky, ktoré držal v rukách. ,,Nedvíhal si mi, celý deň!" Zakňučal a pritom prepaľoval pohľadom tašky s nákupom. ,,Tae, potreboval som čas." Začal a rukou nahmatal váčky, aby vytiahol z nich kľúče od apartmánu. ,,Vieš ... to, že ostanem cez rut sám ma nejakú svoju dohru. Nie je to také jednoduché ako si myslíš. Musím zaistiť celý dom, aby som nemohol vychádzať, musím si spraviť zásoby, aby som nemusel chodiť potom zbytočne zničený do obchodu a samozrejme pripraviť sa na, že ma to psychicky vyčerpá, keď sa budem snažiť odmietať pretiahnuť aj tu deku, ktorá bude podo mnou!" Toto všetko mu nahnevane hovoril pritom, ako odomykal dvere.
,,Dobre ... tak bež do Namjoonho hotela! Dovolím ti to a nebudem ti to vyčítať. Ešte poslednýkrát môžeš," zamrmlal beznádejne Tae, pretože ho jeho slová zasiahli. Vedel, že to je ťažké prežívať, no možno to, že to nikdy nezažil ho nútilo nebrať na to takú veľkú váhu. Keď otvoril dvere domu, hneď sa otočil k Taemu a prišiel k nemu bližšie. ,,Tae prestaň, nehnevám sa na teba len som potreboval čas, chcem sa na to psychicky pripraviť. Ja chápem, že keď nie si pripravený nemôžem ťa nútiť a nikdy by som nestrávil rut s niekým iným, keď mám priateľa," chytil ho za líce a rýchlo pobozkal. ,,Poď dovnútra keď už si tu, najeme sa spolu."
Obaja vstúpili spolu dovnútra a Jungkook išiel vyložiť tašky hneď, ako sa vyzul a vyzliekol si kabát. ,,Na čo máš chuť? Kúpil som asi všetko do zásob. Navštívil som aj mamu, tu ti musím niekedy tiež predstaviť, keď už sme oficiálne spolu, možno bude za to rada," trocha sa usmial a Taehyung prišiel za ním do kuchyne. ,,Rád spoznám tvoju mamu," prišiel k nemu bližšie a objal ho okolo trupu. ,,Jungkookie prepáč, chovám sa ako idiot a vybuchol som pre nič za nič. Bál som sa o teba, keď si mi nedvíhal."
,,Som rád, že sa o mňa bojíš," otočil sa k nemu a Taehyung ho hneď pobozkal. ,,Možno to bude znieť trápne, ale nechcem s tebou stráviť rut len preto, že sa bojím. Nikdy som to ešte nerobil a keď budem mať svoje po prvé s tebou keď budeš ... divokejší, asi by som skolaboval. A tiež nechcem, aby si mi privolal heat a ja si svoje po prvé nepamätal poriadne," zažmurkal na neho a trocha sa sklonil, pretože tentokrát bol k nemu až moc úprimný. ,,Ďakujem za tvoju úprimnosť," pobozkal ho na čelo a pokýval hlavou. ,,Chápem ťa."
Bože Jungkook bol tak chápavý, milý, romantický. Taehyung nevedel, čo robiť. Sám sa vrhol do toho, že strávi rut v bolesti len preto, aby ho nepodviedol s niekým iným. ,,Jungkookie," objal ho a perami sa priblížil k jeho uchu. ,,Ja ti chcem pomôcť, prisahám. Tak ..." zakoktal sa, lebo to, čo chcel teraz navrhnúť ani poriadne nepremyslel. Proste ho premohli jeho city a náklonnosť. ,,Tak poďme mať sex teraz, aby som mal už svoje prvé za sebou a mohol s tebou stráviť rut."
