Taehyung stál vo vstupnej hale a čakal pri pulte, kým mu Namjoon donesie papiere, ktoré ma zaniesť Yoongimu. Ten ma poslednou dobou jeho hibernujúce dní a to znamená, že spí dvadsaťštyri sedem, takže poslal Taehyunga po robotu domov. Taehyung ešte nikdy v takomto hotely nebol a preto si všetko veselo pozeral. Slečna za pultom sa stále na neho usmievala, no Taehyung vedel, že to ma v popise jej práce, preto sa tomu nečudoval. Presne takto sa musí aj on usmievať, keď stojí pri pokladni.
Pozrel sa na hodiny na stene a vedel, že Namjoonovi to trvá nejako zvláštne dlho, akoby ho nechal čakať naschvál. ,,Dobrý deň, mal by som tu mať rezervovanú izbu," povedal zadýchane mladík, ktorý práve vstúpil do miestnosti a rýchlo utekal k pultu. ,,Aké je vaše meno?" Spýtalo sa dievča a začala hľadať v databáze. ,,Jeon Jungkook," hneď ako svoje meno povedal, pozrel sa doprava a všimol si pohľad sivovlasého chlapca, ktorý len zamyslene mrkal očami. Zatiaľ čo dievča znova začalo hľadať meno v počítači, títo dvaja medzitým udržovali očný kontakt. ,,Ahoj," s pobavením Taehyung prelomil to ticho a Jungkook sa tentokrát mohol zahanbením prepadnúť pod zem. Znova sa stretli a znova on bol ten, ktorý sa strápnil.
,,Vaše kľúčiky od izby," zaštrngalo dievča pred Jungkookom, ktorý sa rýchlo otočil smerom k nej a poďakoval. ,,Hej Tae prepáč, že to tak trvalo, no ani za hovno neviem pochopiť Yoongiho triedeniu papierov, tak som vždy vytiahol starší rok," vstúpil do miestnosti Namjoon s okuliarmi na tvári a ospravedlňujúcim výrazom. ,,To je v poriadku, zabavil som sa," s úsmevom si zobral fascikel papierov a znova sa pozrel na zahanbeného Jungkooka, ktorý sa radšej otočil chrbtom a študoval číslo, napísané na železnom bloku kľúčov. ,,A odkáž Yoongimu, že jeho hibernujúce dni za chvíľu skončia a bude sa musieť v práci ukázať," pokrútil hlavou a znova sa vracal do svojej kancelárie s tichými poznámkami o tom, ako tu mohol zamestnať tak nezodpovednú osobu.
Skôr, než Taehyung mohol odísť ho niekto potiahol za ruku a ťahal čoraz viac ďalej od vchodových dverí. ,,Pracuješ tu?" Spýtal sa ho brunet a keď sa lepšie pozrel na Taehyunga, ktorý bol docela šokovaný odvahou chlapca, prišiel o slová. Mal košeľu, ktorá mala prvé dva gombíky rozopnuté a tým odhaľovala jeho nahú kožu pri krku a keďže mal dostať Jungkook o pár hodín rut, nepomáhalo mu to ukľudniť sa. ,,Nie, ako vidíš prišiel som len po spisy," zdvihol fascikel vyššie pred seba a tým Jungkookovi zabránil dívať sa na jeho nahú pokožku. ,,Ale to nevysvetľuje prečo si tu ty, nemyslel som si, že by si tak rýchlo prešiel z banánového mlieka na to kyslejšie," zasmial sa Taehyung a fascikel si pritiahol k hrudi.
,,Aké kyslej-" a Jungkook jeho slová pochopil až keď si ich v hlave znova zopakoval. ,,Dobre povedzme si to na rovinu, prečo si vždy kurva tam, kde som ja?" Začal Jungkook konverzáciu, ktorú chcel už na začiatku, odkedy si Taehyunga k sebe pritiahol. ,,Sleduješ ma a prichýtaš vždy pri trápnych situáciách, kto ťa poslal?" Znelo to možno divne, no Jungkook v svojej branži už prežil všetko a dobre vedel, že takéto náhodne stretnutie určite neboli náhodné. Keď si tak spomínal, za celý týždeň tohto chlapca stretol asi tak trikrát, možno sa na neho priamo nedíval, ale videl ho v svojej blízkosti. Raz keď išiel do úplne náhodného hračkárstva kupovať svojej malej sesternici darček, videl ho prechádzať s dvoma ženami okolo obchodu. Je silná alfa a nejaká ... čo vlastne bol si z neho nemohla robiť srandu!
,,Ja nikoho nesledujem a nikto ma neposlal, ukľudni sa," pokojným hlasom povedal Taehyung a pozeral sa mu priamo do očí. ,,Ja nemôžem za to, že sa vždy objavíš tam kde som ja, môžem o tom špehovaní povedať to isté o tebe," začal a prstom mu drgol do hrude, aby ho od seba odtlačil. ,,Teraz sa bež pekne s niekým potrtkať do tej svojej rezervovanej izby a mňa nechaj na pokoji, mám prácu." Dokončil a surovo od neho odišiel. Jungkooka to nahnevalo, akoby on mohol za to, že má rut.
-
Namjoon stál pred dverami zistenej adresy jeho potencionálneho partnera. Vážne nepreháňal a uskutočnil svoj plán. Na sebe mal smoking, ako slušná a vychovaná alfa a aby tento luk ešte osviežil, nechal si na tvári svoje pracovné okuliare. Aj keď slová, ktoré im povie keď otvoria dvere ešte moc nepremyslel, no dúfal, že to príde samo. No veril si, vedel, že dokáže ľahko ovplyvňovať ľudí a možno budú jeho budúci svokrovci milý ľudia. Zazvonil na zvonček a čakal, kedy niekto otvorí dvere. Po pár sekundách mu dvere otvorila hnedovlasá žena oblečená v dlhej, červenej sukni a bielej košeli. ,,Prajete si?" Zdvihla obočie keď si očkom Namjoona celého premeriavala. ,,Dobrý deň, moje meno je Kim Namjoon a dúfam, že ako váš budúci zať si budeme rozumieť," zdvorilo sa usmial a žena sa po týchto slovách na neho ešte viac zadívala.
,,Asi ste si pomýlili adresu pane," usmiala sa žena a už chcela zavrieť dvere, no Namjoon jej v tom zabránil. ,,Nie, určite som na dobrej adrese, nezháňate pre svojho syna alfu?" Skúsil znova a veselo sa na ňu usmial. ,,No tak, však nie som až taký škaredý na to, aby mi surovo zavrela dvere pred nosom," pomyslel si a uľavne vydýchol, keď tak neurobila a miesto toho sa znova postavila pred dvere. ,,Vybrala som pár mužov, o ktorých si myslím, že by boli pre môjho syna najlepší, no žiadneho z nich som ešte nekontaktovala," povzdychla si a pre istotu zavrela dvere, aby ich niekto vnútri nepočul.
,,Ja viem, ja si zistím všetko," pomyslel si Namjoon, no tie slová nepovedal nahlas a miesto toho sa chcel žene viac zapáčiť. ,,Viete, som muž, ktorý rýchlo koná a nenechá si príležitosť prekĺznuť cez prsty," začal a snažil sa jej predstaviť dojmom zdvorilého muža. ,,Viete, cením si vášho záujmu, ale môjmu synovi zatiaľ hľadáme len potencionálnu alfu, zoznámiť by sme ho chceli až keď bude mať dvadsať jedna rokov. Aj keď by možno nebolo na škodu, keby sa s ním zoznamoval postupne a vytvoril si vzťah," zamyslela sa a lepšie si Namjoona pozrela zhora dole. ,,Dobre dohodneme sa, prídete k nám na večeru a zoznámim vás s mojim synom, no budem mať na vás prosbu," povedala drsným hlasom, až sa Namjoon zľakol. ,,Ani sa ho nedotknete, viem, že niektoré alfy sú surové a agresívne, takže dúfam, že vy nie ste ten typ. Budete sa na neho pozerať z diaľky!" To asi bude veľmi veľká vzdialenosť podľa jej násilných slov. No Namjoon nemal dôvod s tým nesúhlasiť. ,,Dobre, čo poviete budúci týždeň v čase obeda?" Znova sa usmiala a agresivita z nej hneď opadla. ,,Súhlasím," aj on sa na ňu usmial a keď sa rozlúčili, Namjoon sa prešibane usmial a vedel, že dosiahne to, čo chce. Je zázrak len vidieť mužskú omegu, nie to vlastniť ju.
