,,Mami?" potichu zašepkal Jimin, pretože vedel, že je blízko neho a bude ho počuť. Tá k nemu hneď pribehla a keď si všimla, ako silno objíma svojho macíka, usmiala sa. ,,Chcem deku," pomrvil sa a tá sa na neho divne zahladila. ,,Však som ti jednu pred chvíľkou doniesla, dokonca si zakrytý aj pod perino-" zastavila a vystrašene sa pozrela na Jimina, ktorý sa viac pritiahol k chlpatému, neživému stvoreniu. ,,Miláčik!" Vyšla v rýchlosti jeho mama z izby a kričala na Jiminovho otca.
Počul sa dole rozprávať nahlas rodičov, ale nevnímal to a začal po posteli rukou blúdiť, aby našiel druhý vankúš, ktorým si podoprie hlavu vyššie. ,,Láska nie si hladný?" Vstúpila mu znova do izby mama, už aj s otcom za jej chrbtom. ,,Bude mať heat," povedal otec a mama len nemo prikývla, keď sa znova pozrela na Jimina. Ten si ani neuvedomil, že ležal vo veľkej kope vankúšov, ktoré si k sebe priniesol. ,,Má ho prvýkrát, nemáme sedatíva a ani nevieme, aké by mu zabrali." Začali sa rozprávať potichu, no Jimin ich aj tak počul, no nechápal o čom hovoria.
,,Skúsime tvoje a keď nezaberú, pôjdeme pár dni po heate k doktorovi," prikázal jeho otec a mama už utekala do spálne, aby vybrala jej sedatíva zo stolíka. ,,Tati?" Zamrmlal Jimin a on sa k nemu hneď otočil a prišiel bližšie. ,,Tam v kúte je deka, je huňatá a teplá, podáš mi ju?" Usmial sa a naťahoval rukami, keď mu ju otec doniesol. Rukou mu prešiel po vlasoch, keď si ju spokojne Jimin pritisol ku krku. ,,Tu sú tie sedatíva, bež po vodu." Prišla pre zmenu do izby jeho mama a hneď otvárala fľaštičku.
,,Zlatko je veľká pravdepodobnosť, že nezaberú." Začala jeho mama, no Jimin nevnímal a veselo sa túlil k vankúšom. ,,Tieto dni budú pre teba horor, ale musíš ich vydržať. Len prvý heat a potom už bude dobre," pobozkala ho na čelo hneď, ako do izby nabehol otec s pohárom čistej vody. ,,Teraz si daj túto tabletku a zapi ju." Jimin sa nechcel z postele pohnúť, no musel, keď videl ustarostené pohľady svojich rodičov. ,,Donesiem ti jedlo aj pitie, pekne sa napapáš a nie že na tanieri niečo ostane!" Prísne povedala mama, keď Jimin prehltol tabletku a znova sa zabalil do vankúšov.
,,Vedeli sme, že keď dovŕši šestnásť rokov príde to, ale nemyslel som si, že tak skoro." Povedal jeho otec a privrel dvere, keď sa na nich Jimin z diaľky pozeral. ,,On nevie nič o sexe, nevie nič a to je naša chyba, že sme mu o tom ešte nepovedali."
,,Čo sa deje?" Zašepkal Jimin, no vedel, že tentokrát ho jeho rodičia počuť nebudú. Nevedel čo sa deje, ale cítil, že niečo príde. Bolo mu teplo, potreboval viac vankúšov. Hlava akoby sama pracovala a rukou sa snažil pátrať po posteli, no nič než plachtu necítil. ,,Jimin, za chvíľu budeš jesť, maminka ťa nakŕmi."
,,Nemôžeš ho takto rozmaznávať!" Vykríkol otec za dverami a než počul ďalšie slová, dvere do jeho izby sa zavreli. Sám bol zmätený, jeho rodičia sa ešte nikdy nehádali. Nikdy.
-
,,No tak kočičky moje drahé, poďte k ockovi," povedal Yoongi na neho až moc roztomilým hlasom, keď dával do misky jedlo pre svojich miláčikov. ,,No idete papenkať moje drahé, len si pochutnajte." Pokračoval, keď tentokrát miesto konzervy sypal do misky suché granule. ,,Keby boli ľudia taký roztomilý ako vy," povedal Yoongi už normálnym hlasom a prázdnu krabicu išiel vyhodiť do kontajnera vonku. No zamrkal nad ostrým svetlom, ktoré ho zasiahlo hneď, ako vyšiel.
Celú noc strávili v uliciach, no dnešok bol pre neho až zvláštne tichý. Ostatný ešte spali, Lisa dokonca zaspala na starom gaučí skôr, než prišla do izby. Sám Yoongi sa čudoval, prečo je práve on, najväčší spáč, teraz hore. Nie, určite to nebolo preto, že jeho zlatíčka mu liezli po hlave, to robia často a aj tak ho nezobudia. Pozrel sa na prázdnu krabicu a na to ju hneď vyhodil, keď si zvykol na ostré svetlo.
,,Asi som ochorel," povedal si po náhlom tichu Yoongi a zavrtel hlavou, keď konečne znova vošiel dovnútra. Sadol si na gauč, na ktorom bola vyvalená Lisa a s otvorenými ústami spala. Jeho to nezaujímalo, proste si sadol a zapol ich starú telku, ktorá išla len vtedy, keď do nej celou silou buchol. Vyložil si nohy na stolík, ako bolo vždy jeho zvykom a zívol si, keď začal počúvať správy.
,,Bližšie k prípadu nájdenej, zbitej alfy v uličkách Seoulu, prenechávam slovo Jeon Jungkookovi." Povedala reportérka v televízií a na nej sa objavil mladý, pekne vyzerajúci chlapec. ,,Výborne, to je naša práca," zasmial sa Yoongi a mával rukami tak, že šľahol po tvári Lisu, ktorá sa práve zdvihla a chcela si zívnuť. ,,Tento incident sa naďalej vyšetruje, snažíme sa nájsť všetky dôkazy a pátrame, čo sa presne stalo. Naším stanoviskom je zatiaľ to, čo už je všetkým známe. Alfa mala rut a snažila sa zviesť mladú omegu, no tej prišla na pomoc už známa skupina výtržníkov, ktorý nenechajú spravodlivosť v rukách tých, ktorý sa o spravodlivosť snažia."
,,Ty mladý idiotík, keby si tam došiel skôr než my, máme o prácu menej," zamrmlal si popod nos Yoongi a ďalej počúval slová policajta. Že vraj tá alfa bola veľmi známi podnikateľ, tak známy, že keď si chcel zašukať musel ísť do smradľavých uličiek. ,,Nemáme tu nejaký popcorn alebo tak?" Zakričal Yoongi tak, aby to aj tí, čo spia museli počuť. ,,Kde by si chcel zobrať popcorn? Ledva máme instantné polievky." Zamrmlala Lisa keď sa znova prikryla dekou a ľahla si na gauč.
,,Moja chyba, myslel som si, že sme o čosi bohatší," povedal potichu a počúval správy, no už o inom prípade než o známom podnikateľovi nájdeného zbitého v uličkách. Možno bude toho zlatého srdca a pôjde kúpiť pre týchto spáčov nejaké raňajky? Hneď po jeho myšlienkach sa mu na stehná postavila jedna z jeho mačičiek a ľahla si na ne. ,,Tak dobre, nebesá chcú, aby som dneska veľkorysí nebol." Povedal nahlas a pohladkal stvorenie spiace na jeho nohách.
