Bojovný

52°

Od jazera sme odchádzali, až keď sa začalo stmievať. Ruby bola zima, čo je logické, keďže chodí celkovo dosť sporo oblečená. Niežeby som sa sťažoval. Nakoniec si zmyslela, že pôjde domov s tou obrovskou dekou prehodenou cez ramená. Nadával som jej za to, keďže mi to v tom vetre neprišlo ako najlepší nápad, ale tej tvrdohlavej ženskej sa nedá nič vyhovoriť. Celú cestu som jej opakoval, nech ju nepustí. Len sa na mne smiala. Našťastie jej deka neuletela a neskončila niekomu na prednom skle. To by sa ťažko vysvetľovalo...

,,Zoberiem ťa domov alebo chceš ísť ku mne?" opýtal som sa jej a jemne som natočil hlavu, aby ma aj napriek vetru počula. Vchádzali sme pomaly do mesta. 

,,Domov. Sľúbila som Tanii, že sa s ňou dnes opijem." zasmiala sa a bradu si oprela o moje rameno.

,,Opiješ? Stalo sa jej niečo?" opýtal som sa hlasnejšie, ale celý čas som sledoval cestu.

,,Nič vážne. Len niekoho práve poslala do piče. Je to niečo ako náš rituál." zaškerila sa a mávla nad tým rukou.

,,Chľastačka za každé zlomené srdce?" opýtal som sa so zdvihnutým obočím. Nikdy ma neprestane prekvapovať.

,,Niečo také, ale je to skôr len ďalší dôvod piť. Ja tiež súrne potrebujem zapiť tento týždeň." povzdychla si a na moment si skryla hlavu do môjho chrbta. 

Nevyjadroval som sa k tomu, až kým sme nezastavili pred jej bytom. Ruby zišla z motorky a ja som ju nasledoval.

,,Dúfam, že budeš aspoň v stave prísť zajtra na môj zápas." usmial som sa a chytil ju za boky. Ruby si svoje dlane položila na moje paže.

,,Pokiaľ si dobre pamätám, ty si tu ten, čo po alkohole vyzerá ako múmia. Ja si dám ráno jeden vyrovnávací a som v pohode." rozosmiali sme sa a ja som nad ňou pokrútil hlavou.

,,Toto mi môžeš povedať len ty!" obvinil som ju, prudko si ju pritiahol k sebe a začal ju bozkávať. Jazykom som vkĺzol do jej úst, no ani ona nebola pozadu. Chytila ma okolo krku a tisla ma k sebe. Cítil som z nás oboch neskutočnú a neskrotiteľnú vášeň.

,,Ani si nevieš predstaviť, čo by som s tebou za takýto bozk najradšej robila." vyslovila zadýchane, keď sme sa od seba kvôli nedostatku kyslíku oddelili.

,,Myslím na to isté, odkedy si sa mi objavila pred dverami bytu." šepol som jej priamo do ucha. V očiach sa jej objavila iskra. Chcela ma pobozkať, ale prerušil ju krik.

,,Rubianaaaaa s tým sexi samcooooom! Už poriadne meškááááteeeee! Aspoň mám viac chľastu pre sebaaaaaa!" zakričal niekto odniekiaľ poriadne ťahavo. Zdvihol som pohľad a zbadal som viditeľne opitú a vyškerenú Taniu, ako na nás kričí sediac v otvorenom okne s fľašou nejakého alkoholu. Ruby sa tiež otočila a buchla si rukou po čele. Vymotala sa z môjho náručia a urobila pár krokov smerom k bytovke.

,,Zlez z toho okna, Tatiana! Mŕtva sa ešte viac opiť nebudeš môcť!" zakričala jej Ruby pohotovo naspäť. Tania si niečo nezmyselné zamrmlala, ale poslúchla Ruby. Tá sa otočila späť na mňa. Dvomi krokmi bola pri mne, chytila ma za zátylok a vášnivo ma pobozkala.

,,Toto dokončíme zajtra u teba. Musím ísť za ňou, skôr než ju napadne vyjsť na balkón." pokrútila hlavou a pustila ma.

,,Daj na ňu pozor! Vidíme sa na zápase. Veľmi sa nezriaďte!" zasmial som sa. Ruby sa na mňa len usmiala a o pár sekúnd vošla rýchlym krokom do bytovky. Nečudoval som sa jej, aj ja by som sa o Taniu bál. Sám som bol veľakrát svedkom toho, čo môže jedna opitá myseľ vymyslieť. Dvomi slovami: nič dobré.

O necelých dvadsať minút som dorazil domov. Motorku som nechal v garáži a prešiel som pomaly domov. Doma som sa len hodil do sprchy a potom do svojej postele. Zajtra ma čaká zápas a ja sa musím poriadne vyspať.