Bojovný

37°

Treba povedať, že po dnešnom zážitku s Ruby som bol viac než vykoľajený. Dnes sa mi len potvrdilo, že ženám nerozumiem. Dlho som vyrastal s Brunom, to asi veľa vysvetľuje.

Pred hodinou som bol presvedčený, že ma nechce ani vidieť. Minimálne nie takým spôsobom, ako ja ju. Teraz tu zrazu stojím pod sprchou a stale dookola si kladiem otázku: čo sa to tu vlastne stalo? Kedy sa to takto zlomilo?

Bol som rád.

Nemohol som tomu uveriť, ale v tejto situácii som sa nemienil vzdať. Som pripravený bojovať. Chcem Ruby, nech to popieram akýmkoľvek spôsobom. Nedá sa to a ja som teraz pripravený získať si ju. Možno nám to nevyjde, ale za skúšku nič nedám.

Vyšiel som zo sprchy a nahý prešiel do šatne. Utrel som sa, poobzeral a ošetril si rany z dnešného boja a obliekol sa.

O pár minút som vyšiel zo šatne a zamkol ju za sebou. Táto hala bola obrovská a každý staly bojovník mal celkom slušne zariadenú vlastnú šatňu aj s menom na dverách.

Mal som v pláne buď nájsť chalanov a ísť s nimi niekde na oslavu piť alebo ísť domov oddychovať. Naskytla sa mi však lepšia príležitosť.

V malom átriu, ktoré sa nachádzalo medzi stenami budovy a kamenným múrom, som zbadal Ruby. Fajčila opretá o budovu a pozerala pred seba, stratená v myšlienkach. Neváhal som ani minútu a moje nohy svojvoľne smerovali priamo k nej.

,, Nestačilo mi to. " prehovoril som a tým si získal jej pozornosť. Niekoľkými krokmi som bol pred ňou a svojim telom som ju uväznil pri budove. Ešte som v sebe mal kúsok racionality. Ak by mi teraz povedala, nech ju nechám tak, ešte by som to urobil. Ak by ma vyfackala, ešte by som zaradil spiatočku. Nič z toho však neurobila.

Stála opretá o budovu a v ruke mala cigaretu. Sledovala ma, čakala čo urobím.

Vystrel som ruku k jej tvári a položil ju na jej líce. Nebránila sa. Pohladil som ju a končekmi prstov som jej vošiel do vlasov.

Celý čas sa mi pozerala intenzívne do očí. Čakala a ja som z nej každou sekundou šalel viacej.

,, Nestačilo mi to. "zopakoval som jej roztúženým tichým a zároveň intímnym hlasom. Skôr, než mohla nejako zareagovať, prirazil som jej pery o svoje.

Ruku s cigaretou zložila pozdĺž tela, aby ma nepopálila a druhou ma za krk pritiahla k sebe.

Jej pery - zmes nikotínu a mentolu. V živote by som si nepomyslel, že práve ja to budem brať ako tú najzmyselnejšiu kombináciu.

Rukou som jej prehrabol vlasy a druhou ju za kríže pritiahol ešte bližšie ku mne. Nedokázal som sa jej nabažiť.

Ruby si vložila jednu ruku do mojich vlasov, poťahala ma za ne a prehĺbila bozk tým, že mi jazykom vošla do úst. Ak som si doteraz myslel, že šaliem v tejto chvíli môj mozog odišiel na dovolenku. Privádzala ma priamo do náruče šialenstva.

Naše jazyky sa bili, hľadali nadvládu a možno len boj. No v tomto boji víťaz neexistoval. Všetci vyhrávali.

Odtiahli sme sa od seba, až keď sme sa nedokázali poriadne nadýchnuť.

,, Toto mi nikdy nebude stačiť. "šepol som jej opäť. Chcel som ju ďalej bozkávať, ale ona uhla hlavou. Jej výraz sa radikálne zmenil.

,, Alex, toto nie je dobrý nápad. Mali by sme sa vrátiť k tomu, čo si mi  povedal ty dnes poobede. Nebudeme sa jednoducho ďalej vídať. To, čo som dnes urobila, bol len môj skrat." ospravedlňovala to, čo dnes začala, ale viete čo? Som príliš bojovný, aby som sa vzdal len tak bez boja.

,, Čo som povedal už neplatí. " rozhodne som prehovoril.

Neustúpim ti, Ruby! Neurobím ti útek ľahším.

,, Ako to?" pozrela sa na mňa so šokom vpísaným v tvári.

,, Pretože som zistil, že priťahujem aj ja teba. Máme medzi sebou neskutočnú chémiu, to nemôžeš poprieť. Hlavne nie po tom, čo si dnes ty sama začala. Páčim sa ti?" opýtal som sa jej rovnako drzo ako ona mňa pred pár týždňami.

,, Odpoviem ti tak isto vyhýbavo, ako si odpovedal predtým ty mne. Si pekný chlap." usmiala sa.

Úsmev som jej opätoval. Jej priznanie bolo pre mňa malou výhrou.

,,Nedám ti pokoj, Ruby. Jedno rande. Nič viac nežiadam. Nedám pokoj, kým mi nepovieš áno. " povedal som jej odhodlane.

,, Sme tak strašne rozdielny, Alex. To nemôže fungovať a ty to vieš rovnako dobre ako ja."

Nerozumel som na aké odlišnosti naráža, ale veril som, že mi to na našom rande alebo niekedy ozrejmí.

,, Prečo si myslíš, že by to nemohlo fungovať? Ja si myslím presný opak a... Nežiadam ťa o ruku, Ruby. Žiadam o jedno, garantujem ti, že nezabudnuteľné rande. Za skúšku predsa nič nedáš. " naširoko som sa na ňu usmial. Pomaly, ale isto som jej vôľu lámal.

,, Čo chceš tým rande dosiahnuť? " opýtala sa viditeľne zúfalá z môjho entuziazmu. Pretrela si rukou tvár a ja som sa na ňu šarmantne usmial.

,, Že budeš chcieť ďalšie. "Povedal som jej úprimne a ona sa zasmiala.

,, Okey. Poviem áno, pretože verím, že by si mi naozaj nedal pokoj." snažila sa ma presvedčiť, ale ja som vedel svoje.

,, Kľudne presviedčaj samú seba. " uchechtol som sa a ona ma udrela hravo do ramena. Páčilo sa mi, že veci ani moje reči neberie až tak vážne.

,, Budúca sobota? Nemám čas od zajtra. "povedala mi a ja som prikývol.

,, Okey, prídem po teba v sobotu o ôsmej večer. A mám jednu podmienku - žiadne šaty." povedal som jej, za čo som si opäť vyslúžil prekvapený pohľad.

,, Žiadne šaty? Na rande? Ty si strašne zvláštny chlap. "zasmiala sa na mojej požiadavke.

,, Mám na to svoje dôvody. A tiež som vymyslel perfektné miesto. Zober si niečo teplé." šepol som jej, chytil jej bradu medzi prsty a ukradol si posledný vášnivý bozk.

Pri nej si nemôžem pomôcť a asi ani nikdy nebudem môcť.

Presne viem, kam ju zoberiem a verím, že bude nadšená.

Čo myslíte ako dopadne rande týchto dvoch? A kam zoberie Alex Ruby? 😊😊😊

Čo hovoríte na časť? 💕💕💕💕