Bojovný

3°

S Daisy sme prišli domov krátko po druhej. Ja som pil s mierou, keďže zajtra mám ísť k Leone a Brunovi. Neboli by nadšení, ak by som prišiel totálne na sračky. Daisy mala celkom dosť, tak som ju len vyzliekol a uložil do postele. Užívali sme si mladosť a to, že nás konečne nikto nemôže kontrolovať.

Teda nemal by. Avšak Leona a Bruno sa nerátajú, na tých som si zvykol.

Ráno som jej doniesol vodu a tabletku, no ešte spala. Nechal som ju teda ešte hodinu oddychovať a potom som ju šiel zobudiť.

,, Nieee! "zakňučala, keď som ju opatrne budil.

,, Idem k Leone a Brunovi, nejdeš so mnou? "

,, Zlato, ide mi vybuchnúť hlava. Vieš, že tie deti zbožňujem, ale raz by zapišťali a roztrhlo by mi tú hlavu. " pousmiala sa so zatvorenými očami. Len som sa zasmial a dal jej pusu na líce.

,, Vrátim sa poobede. Tu máš tabletku a jedlo je v kuchyni. "  vďačne sa na mňa usmiala a pobozkala ma.

Vyšiel som z bytovky a nasadol do auta. O pätnásť minút som bol pred ich domom. Ten sa zmenil len tým, že tam žijú dve malé deti.

Zamkol som auto a odomkol si dvere od domu. Mal som kľúče, pretože som tam donedávna ešte žil.

,, Aleeeeex!" vykríkli detské hlasy z nejakého smeru, ktorý som nevedel rýchlo identifikovať, a už boli na mne obaja zavesený.

,, Príšerky moje." zasmial som sa a zdvihol si ich na ruky. Za nimi kráčal náš starúšik Mich. Radostne vrtel chvostom, keď ma zbadal.

,, Konečne si prišiel! Kde je Daisy?" opýtala sa Ruth. Bola súčasťou rodiny a deti ju zbožňovali.

,, Musela ostať doma, ale sľúbila mi, že nabudúce vás niekam zoberieme spolu." povedal som im a položil ich na zem.

,, Konečne sa môj stratený syn ukázal." zjavila sa Leona s úsmevom vo dverách do kuchyne. V celom dome sa niesla úžasná vôňa, musela niečo výborné variť.

Mali sme dohodu. Pred deťmi som ich volal mami a oci. Chápal som ich snahu o nezmätenie tých malých hláv, ale keď vyrastú, dôjde im, že Leona by ma musela mať vo veľmi malom veku.

,, Rád ťa vidím, mami. " zasmial som sa a objal ju.

,, Kde je Bruno? "pošepol som jej do ucha. Považoval som ich za rodičov, ale hovoriť im mami a oci po tom všetkom, bol pre mňa aj tak nezvyk.

,, Na záhrade. Neviem čo tam zas vyvádza." zasmiala sa a zavolala deti najesť sa.

Niekedy som sa čudoval, ako sa mohla žena ako ona tak prispôsobiť situácií a hlavne rodinnému životu. Vždy bola živlom, no odkedy majú Ruth všetko sa zmenilo. Boli naozaj ukážkovou rodinou. Aspoň ja som ich tak stále bral.

,, Idem ho nájsť. "usmial som sa a vyšiel von na záhradu. Bruno sedel na lehátku a ťukal do notebooku. Za tie roky sa z neho stal ukážkový riaditeľ hotelov Leoninej rodiny. Jej dedko mu to prenechal a on išiel oddychovať. Jeho zdravie bolo labilné vždy, no v poslednej dobe sme sa oňho začali báť.

,, Dôležitejší ti je notebook než tvoj stratený syn? "zasmial som sa a Bruno hneď odložil notebook a išiel ma objať.

,, Prepáč mi to. Netušil som, že prídeš." usmial sa.

,, Ako sa máš? "opýtal sa milo.

,, Dobre. Nemal si ty náhodou byť niekde na služobke?" spomenul som si zrazu.

,, Mal, ale zrušil som to. Preto ten notebook. Musím to riešiť na diaľku. " povzdychol si. Nechápal som prečo tam nešiel, keď je to podľa jeho slov také dôležité.

,, Prečo si nešiel?"

,, Opýtaj sa mojej manželky. "

,, Čo ťa nepustila?" zasmial som sa a on po mne strelil varovný pohľad. Stále sa tváril ako môj otecko.

,, Deti sa sťažovali, že som nestihol ich posledné vystúpenie. S Leonou som sa na tom pohádal. Nakoniec som ostal doma, aby som stihol ďalšie. "povedal a ja som sa pousmial. Leona bola kvôli deťom ako levica. Ak by im niekto ublížil, asi by ho rozštvrtila.

Bruno, odkedy konečne pochopil, že som dospelý, sa so mnou začal rozprávať otvorenejšie. Dokonca mi hovorí aj o ich problémoch. Teda nie o všetkých, len keď je to vážnejšie.

,, Poďte jesť! "počuli sme jej krik.

,, Poďme, ak nechceme zažiť fúriu." zasmial sa Bruno a potiahol ma smerom k domu. Radi sa doťahovali aj teraz. Občas na môj vkus až príliš otvorene aj pred deťmi.

V pokoji sme sa naobedovali a potom som sa s deťmi išiel hrať. Rád som s nimi bol a aspoň som Leone s Brunom nechával chvíľku pre seba.

Na večer som sa s nimi rozlúčil a zamieril domov. Nečakal som, že Daisy nájdem v takej istej polohe, ako keď som od nej odchádzal.

,, Ty si sa naozaj nepostavila? "zasmial som sa, pobozkal ju na líce, dal som jej vlasy za ucho a ľahol si k nej do postele.

,, Chýbal si mi tu." nahodila smutný výraz a pritúlila sa k mojej hrudi. Zabudol som, že sa po opici vždy správa ako malé dieťa. Potrebuje veľa pozornosti a lásky.

Práve preto väčšinou keď ona pije, tak ja nepijem, aby som sa i ňu mohol starať.

Nehovorím, že som z toho nadšený, ale páči sa mi pocit, že ma niekto potrebuje a že sa o niekoho môžem starať. Ľúbim ju hoci máme obaja svoje muchy.

Už v budúcej časti sa to rozbehne! 😏😏😍😍Máte sa na čo tešiť!💞💞😘😘

Čo hovoríte na nový obrázok príbehu?