Bojovný

10°

Prudko som zabrzdil niekde pri opustenej ceste. Moje telo bolo plné adrenalínu. Netušil som, čo s ňou robiť, ale nebolo dobré, že odpadáva.

Vytiahol som ju z auta. Vyzeralo to, že ju studený vzduch jemne prebral. Akonáhle som ju chytil za pás a vytiahol von, naklonila sa dopredu a začala zvracať.

Chytil som jej vlasy a snažil som sa ju udržať na nohách. Bola slabá a spadla by na zem, ak by som ju neddržal. Tí chlapi, ktorí sa objavili pred klubom, jej museli niečo pridať do pitia. Zrýchlene dýchala a stále sa dávila.

Všetko sa to udialo tak rýchlo, až som vôbec nevedel, kedy som sa sem dostal. Konal som impulzívne a zatiaľ sa mi zdalo, že aj správne.

Zrazu prestala vracať a ja som ju posadil kolmo na zadné sedadlá.

Vo chvíli kedy si vyčerpane oprela hlavu o dvere, som v nej spoznal ženu, ktorá mi už dvakrát v živote za dve stretnutia vynadala. Očné viečka jej klesali k sebe.

,, Hej! Zoberiem ťa do nemocnice? " opýtal som sa, chytil ju za tvár, ale ona apaticky ale razantne zakývala záporne hlavou. Vnímala a to bolo pozitívne.

,, P-prosím n-nie." šepla vyčerpane a videl som, že upadá do nedobrovoľného spánku.

Bruno mi o niektorých takýchto prípadoch hovoril. Žene dajú niektorí bastardi niečo do pitia, aby sa s ňou mohli nerušene vyspať. Hoci aj proti jej vôli. Tieto tabletky ťa donútia cítiť sa ďalší deň na nič a možno si niektoré veci nebudeš pamätať, ale nespôsobia ti okrem toho nič vážne.

V tej chvíli som sa rozhodol, že vypočujem jej prosby a zoberiem ju ku mne. Nemala kabelku a netušil som kam inam ju zobrať. Nedokázal by som ju niekde nechať, aj keď sa ku mne správala tak, ako sa ku mne správala.

Uložil som ju do stabilizovanej polohy na zadné sedadlá a počas jazdy som volal na centrálu, že taxík nechám pred mojím domom. Musel som si vymyslieť výhovorku prečo, ale mám tam dobré vzťahy, takže nebol problém.

Vytiahol som ju pred bytovkou z auta a odniesol ku mne do bytu. Bola ťažká, aj keď bola chudá, a ja som sa musel zasmiať. Ak by sa mi takéto niečo stalo ešte keď som chodil s Daisy, ani by som ju neodniesol. Dýchala trošku zrýchlene, ale inak vyzerala byť v poriadku. Len akoby spala.

Uložil som ju do mojej postele a snažil sa ju prebrať. Nebola šanca zobudiť ju. To čo jej dali bolo silné.

Opäť som ju uložil do stabilizovanej polohy a dal pri ňu prázdne vedro, ak by zvracala. Spala ako zabitá.

Sadol som si na kreslo oproti posteli a postupne sa zo mňa vytrácal adrenalín, ktorý konal za mňa. Uvedomoval som si, že som si do bytu priniesol cudziu ženu, ktorú vôbec nepoznám. Ak nepočítam jej slovník, v ktorom vyniká slovo kokot.

Nemohol som ju vyhodiť na ulicu. Na to som príliš dobrá duša.

Ani neviem ako, no keď som tak premýšľal, zaspal som. Bol som vyčerpaný z celého dňa.

*******

Keď som sa zobudil, videl som, že žena v mojej posteli stále spokojne spí. Už mala zdravšiu farbu ako včera.

Musela v noci ešte zvracať, no to ma nezobudilo.

Z ničoho nič sa strhla zo spánku a prudko sa posadila na posteli.

,, Kde to som? "zmätene sa poobzerala okolo seba a prehovorila hrubým hlasom.

,, U mňa." prehovoril som, keďže si ma  najskôr nevšimla.

Zmätene sa pozrela mojím smerom a pritiahla si kolená k hrudi.

,, Pokoj, ja som ti nič neurobil. Ako sa cítiš? "opýtal som sa pokojne.

,, Je mi zle." šepla, zúfalo sa oprela o rám postele a prehrabla si vlasy.

,, Tu máš vodu."podal som jej pohár, ktorý na ex vypila.

,, Čo sa včera stalo?" opýtala sa ma. Pravdepodobne si naozaj nespomínala.

,, Vletela si mi do taxíka s tým, že ťa niekto prenasleduje."prehovoril som. Nevedel som ako sa tváriť. Táto situácia bola aj pre mňa nová a zvláštna. Nikdy v živote som si do domu nepriviedol zdrogovanú ženu.

,, Už si spomínam." šepla a skryla si tvár v dlaniach. Zdalo sa mi, že to je diametrálne odlišná žena od tej, ktorá mi dvakrát vynadala do skurvených kokotov. Bola otrasená zo včerajšieho zážitku.

,, Pila som z jedným týpkom a zrazu mi začalo byť zvláštne. Trval na tom, nech ideme na vzduch. Tam na nás čakali jeho kamaráti. Musel mi niečo hodiť do pitia. Naozaj ďakujem za záchranu. Neviem, čo by so mnou bolo. "šepla a asi po prvý raz pozrela priamo na mňa. V očiach nemala zlosť ako pri predošlých stretnutiach. Mala tam vďačnosť.

,, Nemáš za čo. Urobil by som to pre kohokoľvek." pousmial som sa.

,, Nepoznáme sa? "opýtala sa a ja som sa uchechtol. Naozaj si ma nepamätá?

,, Zbežne. Stretli sme sa dvakrát v živote a dvakrát si ma minimálne nazvala kokotom. Dovoľ mi prezradiť ti moje meno, nech nabudúce vieš ako ma osloviť." prešiel som k nej a nastavil pred ňu ruku.

,, Som Alex. "

,, Ruby. "potriasla mi rukou, ale k tomu, ako sa predtým správala, keď sme sa stretli v minulosti, nič nepovedala.

,, Pozri, musím teraz odísť, kľudne choď do sprchy a daj si niečo z chladničky. Vrátim sa do hodiny a odveziem ťa kam budeš chcieť." povedal som jej s miernym úsmevom, táto situácia ma začala celkom baviť.

,, To sa nebojíš ma tu nechať?" zdvihla obočie.

,, Vyzeráš ako niekto, kto človeku bezdôvodne vynadá do kokotov a začne mu len tak tykať. Nie ako zlodejka. Budem dúfať, že keď sa vrátim, všetko bude na mieste." zasmial som sa a ona sa tiež jemne pousmiala. Asi rovnako ako ja nevedela, ako sa ku mne správať.

,, Ďakujem pekne. Zachránil si mi krk." povedala a ja som s úsmevom odišiel z bytu.

Zrazu vyzerala úplne inak, ako keď sme sa stretli predtým.

No čo hovoríte? Aký je váš názor na Ruby? 😊😊😊