Bojovný

9°

Som nervózny.

Dnes mám môj prvý cvičný zápas s chlapom, ktorý sa držal na prvých miestach dlhú dobu. Zostarol a odišiel, ale doteraz pomáha pánovi Domesovi s nováčikmi.

Mal som výhodu, že som sa skamarátil s mojími trénermi. Povedali mi mnoho vecí oveľa otvorenejšie než pán Domes.

Sedel som v šatni a nervózne klepkal nohou, kým ma zavolajú. Nedokázal som uveriť, že som sa dostal až sem. Nakoniec som to neľutoval. Som dobrý, keď som skončil až tu a dúfam, že takto budem stúpať a pokračovať aj ďalej.

Zavolali ma do ringu. Okolo neho stáli moji tréneri aj pán Domes. Všetci mi držali palce.

Mal som strach. Že mu ublížim, že ho zle udriem, že skončím druhý... Všetko sa to v mojej hlave bilo, kým som ja mechanicky bojoval. Mal som naučené pohyby a vedel som sa brániť, aj keď som hlavou bol inde.

Preto nikoho neprekvapilo, keď som vyhral. Bol to dobrý súper, ale ja som bol lepší. Mojou výhodou bol hlavne jeho vek. Mal už pomalšie reflexy ako ja.

,,Gratulujem, chlapče! Myslím, že máš pred sebou veľkú budúcnosť. "usmial sa a podal mi ruku.

,, Ďakujem pekne. Boli ste dobrým súperom." usmial som sa naňho, aj keď som bol celý spotený a nebolo mi tak príjemne.

,, Ver, že sa prídem pozrieť tvoj prvý zápas. Som zvedavý, kam ťa pán Domes môže dostať. Len mu dôveruj."povedal mi pobúchal ma po ramene a s tým odo mňa odkráčal.

Celý čas som sa usmieval ako idiot. Bol som na seba hrdý. Tak ako nikdy v živote. Už ma čaká len tá najväčšia skúška.

Prijímal som gratulácie od chalanov, ktorí ma len chválili, a tiež od pána Domesa, ktorý ku mne pristúpil ako posledný.

,, Práve si mi dokázal, že som sa nemýlil. "usmial sa a nastavil mi ruku.

,, Verím, že si získaš veľa fanúšikov, najmä fanúšičiek, a budeme spolu zarábať veľké peniaze. Teším sa na našu spoluprácu. V nasledujúcich dňoch ťa bližšie uvediem do sveta zápasov. Prvú skúšku si zvládol bravúrne." povedal mi hrdo.

,, Oci?" ozvalo sa spoza mňa skôr, než som stihol niečo povedať.

,, Čo tu robíš? "zamračil sa naňho pán Domes. Vyzeralo to, že ho tu nerád videl.

,, Chcel som s tebou niečo vyriešiť. Netušil som, že tu máš ďalšiu skúšku."povedal chlap asi v mojom veku. Bol vernou kópiou svojho otca.

,, Alex, toto je môj syn Miles. Miles, toto je nový člen mojej skupiny."

,, Teší ma. "podali sme si priateľsky ruky.

,,Aj mňa. Otec, mohli by sme sa v súkromí porozprávať? V aute ma čaká priateľka a nerád by som ju nechal čakať." povedal otcovi a tým mi dal nenápadne najavo, aby som zmizol.

,, Zo mňa si nič nerobte, ja som už na odchode. Ďakujem vám pán Domes za všetko. "vyslovil som a vzdialil sa.

V šatni som si dal sprchu a poriadne sa zrelaxoval. O dve hodiny začínam robiť a budem tam až do polnoci.

Byť taxikárom ma už až tak nebavilo, ale nemohol som sa toho vzdať, keďže toto s boxom ešte nebolo celé isté.

Keď som vychádzal z haly, pozdravil som sa Milesovi, ktorý práve kráčal ku svojmu autu. To ma zaujalo viac než by normálne malo.

Na sedadle spolujazdca sedela žena, ktorá mi nápadne pripomínala Daisy. Zastal som v pohybe a zízal na to auto. Boli ďaleko a ona sa nepozerala mojim smerom. Vôbec som nevedel určiť či to je výplod mojej fantázie alebo realita.

Miles bol však rýchlejší než môj mozog, a tak skôr, než som vyhodnotil situáciu, ich auto zmizlo z môjho dohľadu. Pre svoje vlastné dobro som si povedal, že to bol len výplod mojej fantázie. Tá sa so mnou nejako začína zahrávať.

Sadol som na motorku a ani nie o dvadsať minút som bol doma. Zatvoril som dvere na byte a hneď mi zvonil telefón.

,, Prosím? "zdvihol som a hodil sa na posteľ.

,, Alex? Kedy k nám prídeš? Chýbaš mi." započul som smutný hlas Ruth. Videli sme sa pred pár dňami. Bola na mňa o niečo viac naviazaná ako Luke, pretože som s nimi žil, keď bola malinká. Odtiahol som telefón od ucha, aby som mohol skontrolovať od koho volá. Leona.

,, Príšerka moja, veď som s vami pred nedávnom bol." usmial som sa do telefónu.

,, Nemôžme ísť k tebe niekedy spať?" opýtala sa ma a ja som si hneď predstavil jej psie oči.

,,Samozrejme, že môžete. Ak mamina s ocinom dovolia, tak aj tento víkend, dobre? A už sa prosím odnauč brať mame telefón. "zasmial som sa, keďže som hneď počul v pozadí, ako jej za to Leona nadáva.

,, Takže môžme prísť? A budeme sa dlho hrať? " opýtala sa s nádejou v hlase, viac-menej ignorujúc jej mamu.

,, Samozrejme, pozdrav ich, dobre? Prídem k vám skoro, neboj sa. " rozlúčil som sa s ňou s úsmevom na perách. Ruth aj Luke boli ako moji malí súrodenci. Nikdy som ich nebral ako nejakú vzdialenú rodinu, ktorou v podstate boli. Bruno bol ako môj otec, nech si tvrdí každý čo chce.

********

Presne na čas som sedel vo svojom taxíku a niekoľko hodín som viezol rôznych ľudí okolo celého mesta. Predtým ma to bavilo, teraz by som radšej boxoval.

Prial som si, aby už bola polnoc.

Práve som viezol nejaký pár na diskotéku. Bolo pár minút pred polnocou. Nepredstavoval som si už nič len moju posteľ.

Vyložil som ich, dali mi peniaze a išli sa baviť.

Ja som zatiaľ prepočítal peniaze a dával ich do peňaženky.

Zrazu som počul ako niekto otvoril zadné dvere a nastúpil dnu.

,, Taxík je odstavený. Musíte si nájsť iný. "prehovoril som pokojne, ani som sa neobzrel.

,, Prosím, prenasledujú ma! Pomôžte mi!" zachrčala vystrašene žena na zadných sedačkách a zdalo sa mi, že zle dýcha.

Moje teli naplnil adrenalín. Nemohol som ju tu len tak nechať. Znelo to vážne, takže som jej prosby vypočul a dupol na plyn. Naozaj som videl asi štyroch chlapov, ktorí nepriateľsky pozerali na môj taxík.

,, Ste v poriadku? Nič vám neurobili?" opýtal som sa, no keď som sa otočil dozadu, žena upadala do bezvedomia.