Bojovný

34°

Z párty som odišiel nakoniec až o také dve hodiny. S Ruby sme sa dohodli, že sa vrátime a ju okamžite začal obletovať nejaký chlap. Nedá sa povedať, že by jej to nejako vadilo.

Vo mne to ale vrelo. Nebudem klamať, žiarlil som. Veľmi som žiarlil. Čím ďalej, tým viac a to mi robilo starosti. Uvedomoval som si, že nie je pre mňa ale... Pomôcť som si nevedel.

Musel som sa nejako odreagovať, takže na konci večera som aj ja odchádzal s jednou ženou domov. Ruby zmizla s tým chlapom.

Sralo ma to, ale nemohol som nič urobiť. Bola slobodná a očividne som ju ako chlap vôbec nezaujímal. Nevedel som, koľko budem schopný predstierať, že ani ona mňa ako žena nezaujíma. Raz moja trpezlivosť a mlčanlivosť skončí.

Ďalšie dva týždne boli plné rutiny. Práca, rodina, telocvičňa alebo hala. Občas som si mohol dovoliť ísť aj niekam von. Poviem vám, že život dospelého človeka je dosť nudný.

Neviete si predstaviť, aký som bol rád, keď mi zavolal Ryan, že v sobotu budem mať zápas. Box mi do života dostával správne množstvo adrenalínu do života. To som potreboval. Pripadal som si ako starý chlap.

Do soboty som bol veľmi nedočkavý. Robiť taxikára ma baví, ale je to stereotypné a občas, keď nemám ľudí, aj nudné.

V sobotu som išiel na zápas hneď ráno. Musel som si dať rozcvičku s chalanmi. To nám trvalo asi do takej jedenástej. Vždy mi dali riadne zabrať.

Išli sme sa spolu najesť a ja som sa vracal ako posledný naspäť do haly okolo tretej. Chalani išli skôr, lebo museli ešte vyriešiť nejaké problémy s ringom a Domes sa chcel porozprávať s Ryanom.

Ja som si ešte zavolal s Brunom, aby som ho uistil, že som okey a vydal sa späť do haly.

Pred halou som videl ako sa rozprávajú dvaja ľudia. Ženu a muža. Z diaľky som si neuvedomil, že to je Ruby s niekým neznámym. Na niečom sa veľmi zabávali. Čím som bol bližšie, tým sa mi to viac nepáčilo.

Skôr než môj rozum rozkázal nohám odísť, oni samé sa pobrali k tým dvom. Konali za mňa impulzy.

,, Takže zajtra? "opýtal sa jej ten chlap, no odpovedať nestihla. Prerušil som ich celkom netaktne.

,, Čo budeš robiť zajtra s MOJOU priateľkou?" opýtal som sa zamračene a za bok si ju pritiahol k sebe. Moja žiarlivosť tentokrát vyhrala nad rozumom. Konal som bez premyslenia.

Hneď ako som to vyslovil, uvedomil som si akú hlúposť robím, ale už bolo neskoro zobrať to späť. V tej chvíli nebolo cesty späť.

Ruby na mňa bez slova a úplne šokovane pozerala. Bol som rád, že sa nezmohla na slovo, aspoň neprotesovala proti môjmu vyjadreniu. Chlap pred nami prekvapene zažmurkal a zacúval o pár krokov. Asi to vôbec nečakal.

,, Netušil som, že máš priateľa. Ja už radšej pôjdem. "chlap zmizol ako para nad hrncom v priebehu minúty.

Ruby sa až vtedy dostala zo šoku a udrela ma po ruke, ktorou som ju držal.

Postavila sa oproti mne a založila si ruky na hrudi. Jej pohľad ma mal pravdepodobne veľmi efektívne zabiť.

,, Čo do piči si tu práve predviedol?! Môžeš mi kurva vysvetliť, o čo ti ide?!" rozkričala sa. Líca mala červené od zlosti.

,, Nemyslím si, že sme spolu začali niekedy chodiť! Tak mi sakra vysvetli, čo mala táto žiarlivostná scéna znamenať! Pokiaľ viem, nie som tvoja žena ani tvoj majetok. Som dospelá, svojprávna a slobodná! Môžem si robiť čo chcem a s kým chcem! Ak chcem s niekým flirtovať alebo skončiť v posteli, je to len a len moja vec! Tak mi láskavo vysvetli túto tvoju žiarlivostnú scénu! Asi by som vedela, ak by sme spolu my dvaja niečo mali! Ani trochu ti momentálne nerozumiem! " zavrčala nevrlo. Len som ju rozčúlil.

Vedel som, že v tejto chvíli už nemôžem ostať ticho. Musím povedať to, čo som mal už dávno. Toto nikde nevedie.

Prudko som sa nadýchol a spustil som na ňu.

,, Páčiš sa mi kurva! Veľmi sa mi páčiš, a to je práve ten problém! Si pre mňa ako nejaký magnet. Možno je to, čo voči tebe cítim len fyzické, neviem, ale ja si nedokážem pomôcť. Hocijako sa s tým snažím bojovať, chcem ťa! Viem, že sme ako oheň a voda a možno to je to, čo sa mi páči. Sám neviem, kedy som sa tak zbláznil. Asi bude najlepšie, keď to urobíme tak, ako si predtým povedala ty. Budeme sa snažiť navzájom vyhýbať. Mala si pravdu. Chcem byť niečo viac ako kamarát, ale plne chápem, že ja teba nepriťahujem! Nechceš to isté ako ja a tieto veci sa vynútiť nedajú. Preto sa budem snažiť, aby bolo toto naše posledné stretnutie. Nebudeme si to ešte viac komplikovať. Len by sme si ublížili. " vykričal som jej a chvíľu čakal na jej reakciu. Len na mňa prekvapene žmurkala, viditeľne neschopná slova. Sklonil som hlavu. Asi som čakal, že moje slová vyvráti...

Sám pre seba som prikývol.

,, Som rád, že to vidíme rovnako. Maj sa dobre, Ruby." vyslovil som už pokojnejším hlasom a posledný raz si ju prezrel. Bola naozaj prekrásna. Asi nikdy som krajšiu ženu nevidel.

Prudko som sa otočil a odkráčal od nej. Toto bolo to najlepšie, čo som mohol urobiť a zároveň som s tým tak strašne nesúhlasil. Ale to ma časom prejde. Musí!

Musím sa zmieriť, že ona nie je a ani nikdy nebude žena pre mňa.

Nikdy by som nikoho nedokázal prinútiť, aby bol so mnou.

Rýchlym krokom som vošiel do budovy a išiel priamo do svojej šatne.

V tejto chvíli je pre mňa najdôležitejšia práve moja výhra! Nemôžem kvôli Ruby stratiť oči z môjho cieľa.

Musím tento zápas vyhrať! Hnev ani sklamanie ma nemôžu poraziť.

Hlásim sa opäť po dvoch týždňoch!

Ako myslíte, že tento Alexov rázny krok skončí? Myslíte, že Ruby to nechá tak? Bola by som rada za akýkoľvek komentár.

Keď príbeh komentujete, tak aspoň ako autorka viem, že sa príbeh páči, poprípade čo by bolo dobré zmeniť.😘😘😘

Ospravedlňujem sa za tie časové skoky v príbehu, ale je to potrebné, aby sme sa dostali tam, kam treba. Poviem vám, že už nám chýba len pár častí. 😍😍😍

Tento príbeh bude mať pravdepodobne ešte jednu časť, keďže nechcem pri týchto dvoch nič uponáhľať. Ich príbeh bude sám o sebe dlhý.😘😍❤️

Verím, že sa vám Alex a Ruby zatiaľ páčia. 💕💕💕