Bojovný

70°

Dva týždne pred Vianocami boli bláznivé. Mal som zápas každý víkend, niekedy aj dva za jeden deň. Ruby mala pravdu, Domes z nás chcel vytrieskať čo najviac peňazí. Malo to ale jedinú výhodu - zápasy potom budeme mať až v druhej polovici januára. Ľudia boli tiež šialenejší než zvyčajne. V robote ma išlo jebnúť. Toto bolo jedno z tých období, kedy sa radšej všade prejdete peši, ako by ste mali vyberať auto a cesta, ktorá bežne trvá päť minút, bude zrazu trvať polhodinu. Ľudia šoférovali ešte horšie ako kedykoľvek predtým. A to už je čo povedať. Nadával som celé dni a párkrát som nejakému idiotovi skoro vrazil. Moje nervy prišli o svoju silu aj pružnosť. Jediné šťastie je, že mám neuveriteľnú sebakontrolu. Niekedy sa sám čudujem.

A o obchodoch by som sa radšej ani nemal vyjadrovať. Skoro som sa zastrelil skôr, než som niečo nakúpil. Ľudia boli všade a ja som sa na nich začínal byť alergický. Prisahal som sám sebe, že budúci rok všetko kúpim cez internet alebo omnoho skôr. Darčeky pre deti ma stáli dosť veľa peňazí aj nervov, keďže hračkárstva boli asi najpreplnenejšie, ale stálo to za to. Vedel som, že ich poteším. Najväčší problém mám každý rok s darčekmi pre Bruna. Leone stále dokážem niečo vybrať, ale Brunovi vôbec. Vždy tvrdí, že všetko má a ja nikdy neviem, čo mu dať. Nakoniec sa mi podarilo úspešne nakúpiť a už mi stačilo len dúfať, že sa všetko bude všetkým páčiť.

Práve týždeň pred Vianocami som sedel na streche baru s mojimi bývalými spolužiakmi zo strednej. Zvykávali sme sa stretávať párkrát za rok, keďže sme nemali až také zlé vzťahy. Boli sme desiati. Bavili sme sa, pili sme a veľmi sme sa smiali na historke jednej kamarátky zo školy, keď ma zaujala prichádzajúca skupinka. Ako prvú som si všimol Brie. Jej modrú hlavu sa nedalo prehliadnuť. Za moment sa za ňou zjavili aj chalani z haly spolu s Taniou a Ruby. Tá mala byť u Ryana podľa toho, čo mi povedala, ale asi nakoniec zmenili plány. Ani jednému z nás nevadilo, že máme každý zvlášť nejaký program. Neviseli sme na sebe. Neboli sme vkuse len spolu a ani sme to nepotrebovali. Naopak, potrebovali sme svoju slobodu a navzájom sme sa v tomto rešpektovali.

,,Ako vidím, práve ti prišla frajerka." drgol ma do ruky Barry. Chalani aj baby pri stole spozorneli.

,,Nie je to Daisy, však nie? Ktorá to je? Dúfam, že tá chutná s brutálnou postavou z tej diskotéky. Ak sa niekedy rozídete, daj mi vedieť!" vyvodil si vlastné závery jeden môj škeriaci sa kamarát, čo spôsobilo, že som sa okamžite zamračil. Ani trochu sa mi nepáčilo, keď o nej takto hovoril nejaký chlap, hoci povedal len pravdu.

,,Hej, je to tá, ale dávaj si pozor na reči, lebo vraziť ti môžem aj ja, aj ona. A ver mi, že ona to aj rada urobí." zasmial som sa a upozornil ho. Vedel som, že Ruby nebude mať žiadny problém ukázať jemu alebo komukoľvek inému miesto.

,,Alex!" všimla si ma ako prvá Brie a skupinka sa pomaly priblížila k nám. So všetkými som sa narýchlo zvítal. Ruby so skupinou nebola. Stála spolu s Ryanom pri zábradlí s cigaretou v ruke. Len sa na mňa na pozdrav usmiala, kým vyfukovala dym. O niečom sa s Ryanom bavili. Nemal som čas sledovať ich, keďže som musel popredstavovať dve partie. Moji spolužiaci boli spoločenskí, takže hneď padla ponuka, aby si sadli k nám a poriadne sa zoznámili. Ľudia z haly súhlasili. Nejako sa nám podarilo pospájať viac stolov, nech môžeme sedieť všetci spolu. Strhla sa veľká debata a mňa za rameno chytil Ryan. Zvítal som sa aj s ním a potom sa mi podarilo odísť za Ruby, ktorá stále na boku fajčila.

,,Ahoj." povedala mi, keď som sa priblíži. Skôr, než ju moje ústa stihli pozdraviť, držal som ju vo svojom náručí a vášnivo bozkával. Z nášho teraz už spoločného stola na nás hneď začali pokrikovať a vypiskovať. Pretočil som oči a natiahol ruku na bok smerom k nim, aby som im všetkým mohol ukázať prostredník. Reagovali len smiechom. Ruby si všimla čo som urobil a so smiechom sa odo mňa odtiahla.