Bojovný

48°

Chvíľu potom ako odišla som sa na náš vchod pozrel z okna. Stála tam, rukou si kryla oheň, aby si mohla zapáliť cigaretu. Šialená žena! Leje ako z krhly a ona si zapaľuje cigaretu? Chvíľu som na ňu len tak hľadel, no nedokázal som to nechať tak. Rozhodol som sa, že ju nemôžem takto nechať odísť. Je úplne zmoknutá a navyše vytočená, nieže do nej niekde udrie blesk...

Rozbehol som sa dole za ňou a schody zbiehal po troch. Vyšiel som von a zbadal ju na konci panelákového bytu. Rozbehol som sa za ňou. Bol som len v tričku a cez ten dážď som poriadne skoro nič nevidel, ale to ma nezastavilo.

,,Neblázni, Ruby! Nechaj ma, nech ťa odveziem autom! Už teraz si totálne premočená. Ochorieš, kým prídeš domov!" prehovoril som k nej starostlivo a ona sa na mňa pomaly otočila. Prisahám, že v očiach mala väčšie blesky ako tie, ktoré burácali na oblohe. Vlasy sa jej lepili na tvár rovnako ako aj všetko oblečenie.

,,Ak by som s tebou nastúpila do takého malého priestoru, tak prisahám, že by si nevyviazol bez zranenia! Vráť sa domov! Ja sa prejdem. Neviem, na čo si vlastne za mnou vyšiel von! Som kurva, nie? Na čo sa pre ňu obťažovať?" opýtala sa ma, odhrnula si úplne mokré vlasy z tváre a nahnevane pokračovala v chôdzi.

,,Ruby..." oslovil som ju ešte raz, no ona ma úplne odignorovala a pridala do kroku. Chvíľu som tam len tak stál a hľadel na ňu. Rozmýšľal som, či mám ísť za ňou znovu, ale tú myšlienku som zavrhol. Obaja potrebujeme vychladnúť.

Zrazu mi prišlo ľúto všetko, čo som jej povedal. Mrzelo ma to. Bol som idiot. Chcel som ísť za ňou, ale pochopil som, že to nemá zmysel. Obaja sme nahnevaní a len si vykričíme veci, ktoré nechceme.

Totálne premočený som sa vrátil do bytu. Celú cestu som si strašne nadával. Viem, že som kokot.

Ruby

Bože! To je taký strašný idiot! Len ja môžem mať na takýchto šťastie!

Nadávala som na seba aj naňho celú cestu v tom odpornom daždi. Cesta mi trvala asi pol hodinu a tým sa moje nadávky len zdvojnásobovali.

Kým som prišla domov, z oblečenia a vlasov som si žmýkala vodu. Dážď vôbec neustupoval, naopak, len pridával na intenzite. Bola som premrznutá na kosť.

,,Ruby? Čo tu robíš? Nemala si byť u...?" chcela sa ma spýtať Tania, ale zastavila som ju skôr, než to dopovedala.

,,Toho kokota teraz predo mnou ani neoslovuj! Idem si dať dlhý horúci kúpeľ a keď po ňom budem aspoň o niečo pokojnejšia, tak ti možno niečo poviem!" zavrčala som a treskla dverami v kúpeľni. Rýchlymi pohybmi som zo seba strhala všetko oblečenie. Napustila som si úplne vrelú vodu a dala do nej penu do kúpeľa. Potrebovala som sa upokojiť, a preto som si zapálila aj nejaké sviečky, ktoré Tania vždy má v kúpeľni. Ja som závislá na čaji, ona na sviečkach.

O pol hodinu som sa nahnevala dokonca aj na vodu, pretože vychladla, a tým som bola nútená vyjsť von. Dala som si na seba môj obľúbený biely huňatý župan, oblečením som sa neobťažovala, a išla do obývačky za Taniou.

,,Už mi niečo povieš, buldozérik môj?" opýtala sa ma zvedavo. Musela som sa usmiať, keď som na konferenčnom stolíku zbadala dva čaje, otvorenú fľašu vodky a dva poháriky. Toto je tá pravá kamarátka. Vie, čo potrebujem, aj keď nič nepoviem. Už ma poznala ako svoje topánky.

Pousmiala som sa a objala ju. Týmto mi zlepšila deň.

,,Vysvetli mi, prečo nie som na ženy? My dve by sme boli perfektný pár!" zvolala som a Tania sa rozosmiala.

,,To by nám asi naozaj ušetrilo mnoho problémov. No čo ti ten kokot spravil? Mám ho ísť vykastrovať?" opýtala sa s úplne vážnou tvárou a naliala nám vodku. Usmiala som sa, pretože som vedela, že je toho schopná.