Bojovný

35°

Chvíľu potom bola moja hlava nepoužiteľná. Niektorí tvrdia, že ak človek nepoužíva hlavu, len sa dostane do problémov. Ja, keď nejdem za hlavou, ale za srdcom, robím rázne rozhodnutia. Niektoré by som inak nikdy neurobil.

Urobil si dobre, sakra! Zapamätaj si to už!

Kričal som sám na seba v mysli. Potreboval som sa so svojím rozhodnutím stotožniť na milión percent.

Išiel som do sprchy. Voda ma trochu prebrala k životu. Keď som z nej  vychádzal, počul som, ako niekto zabuchol dvere od šatne.

Ruby.

Napadlo ma ako prvé. Obmotal som si okolo pása uterák a vyšiel z kúpeľne.

,,Kde si toľko, človeče? Všetci ťa hľadáme. Súper a jeho tréner ťa chcú vidieť. Asi chcú zistiť, akú šancu majú." usmial sa na mňa Ryan a hneď mi aj položil otázku. Len tak na uistenie.

,,Porazíš ho, však?" opýtal sa ma so širokým úsmevom na perách. Verili mi všetci a práve ich nemôžem sklamať.

,,Poďme sa naňho pozrieť! Keď to nie je oproti mne nejaký obor, tak ho porazím. Dnes chcem vyhrať za každú cenu!" vyslovil som rozhodne.

,,Výborne! Neviem, či si sa bavil v poslednej dobe so starším Domesom, ale tvoj fanklub rastie. Tvoje provízie sa budú dúfam len a len zvyšovať. Za tie zápasy doteraz si si zarobil dosť, nie?" opýtal sa a ja som okamžite prikývol. Pravda bola, že som zarobil okolo 10 000 dolárov za predošlé zápasy. Pre mňa to sú neskutočné peniaze.

Pomaly sa začínam obzerať aj po aute. Potrebujem nejaké, aby som vedel voziť deti a aj aby som nebol závislý od taxíkov. Zajtra si mám ísť jedno pozrieť. Dúfam, že ho budem môcť aj hneď kúpiť. Nechcem strácať zbytočne čas.

,,Zarobil som dosť na to, že som aj prehral." pousmial som sa, keď som si spomenul na tie všetky rany, ktoré mi doteraz uštedrili. Málo ich určite nebolo, ale každá jedna stála za to.

,,Prezleč sa a príď do jeho šatne! Nenechaj sa nimi oklamať, ale buď priateľský. Nepotrebujeme problémy tak krátko pred zápasom. " poradil mi a otočil sa na odchod.

Akonáhle opustil moju šatnu, siahol som po svojich veciach. V priebehu pár minút som mieril do danej šatne.

Môj súper s jeho trénerom sa správali milo. Neviem, či si chceli získať moje sympatie, aby ma tým mohli zmiasť, ale ja som ostal nad vecou. Do svojej šatne som sa vrátil asi o pol hodinu. Už som sa len psychicky pripravoval na zápas.

Vojsť do ringu a počuť ako ľudia kričia moje meno alebo slová podpory bolo pre mňa po takej dlhej dobe ako balzam na dušu. Zažil som to prvýkrát odkedy som začal zápasiť. Ryan mal pravdu, môj fanklub rastie.

Do ringu po nás dvoch vošla Stela s číslom kola. Neodpustila si zmyselný pohľad mojim smerom. Asi si nepriznávala, že my dvaja sme vec jednej noci.

Zápas sa vyvíjal správnym smerom pre mňa hneď od začiatku. Dostal som pár rán, ale neboli to také šupy, aby ma to zložilo.

A nakoniec som naozaj vyhral. Prvýkrát za polovicu tohto dňa, sa mi na tvári rozhostil úprimný úsmev. Box ma napĺňal. Divným spôsobom, ale napĺňal.

Bol som neskutočne nadšený. Chlap, ktorý bol mojím súperom sa síce tváril kyslo, keď sme si podávali ruky, ale to nebol môj problém.

Neskutočne som sa tešil. Až tak, že som na malú chvíľu zabudol na moju nezhodu s Ruby.

Chalani aj samotný Domes mi gratulovali z každej strany. Mojich trénerov som vyobjímal a mňa na oplátku zase objala Stela akoby som bol jej hrdinom. Teda, to mi vlastne pošepla do ucha.

Prešlo asi 10 minút, kým sa mi podarilo vymotať z toho chaosu. Potreboval som zo seba zmyť ten pot.

Kúsok od mojej šatne ma zastavil Domes starší. Od toho incidentu v Billovom dome som mladého nevidel. Bál som sa čo mi Domes povie. Predsa len, zmlátil som jeho syna.

,,Gratulujem k výhre, Alex! Som naozaj rád, že som si vyhliadol práve teba. Nezmýlil som sa." usmial sa na mňa s hrdosťou vpísanou do očí.

,,Ďakujem vám veľmi pekne za príležitosť, ktorú ste mi dali! Verím, že vás nikdy nesklamem. Box ma baví a verím, že to je vidieť aj na mojich výsledkoch."

,,Je to vidieť, si vynikajúci boxerista! Pre peniaze z dneška si môžeš prísť zajtra, dobre? Podľa toho, čo som videl pred začiatkom, bude to dosť slušná suma." priateľsky ma pobúchal po ramene a otočil sa na odchod. Zrazu akoby ho niečo napadlo a hlavu natočil späť na mňa.

,,Čo sa týka toho incidentu s mojím synom, budem sa tváriť, že o tom neviem. Ale bol by som nerád, ak by sa to opakovalo. Nechceme o teba v tejto rodine prísť." nepriamo sa mi vyhrozil a tentokrát naozaj odišiel. Privrel som oči a ťažko si povzdychol. Ako som si mohol myslieť, že sa mu ten kokotko nepochváli?

Nahmatal som kľučku na dverách od mojej šatne.

To, čo som za nimi zbadal som však vôbec nečakal. Myslel som si, že som na dnes tú tému uzatvoril.

,, Čo tu robíš? "prehovoril som chladne k osobe, ktorú som tu čakal najmenej. Myslel som si, že sme sa na riešení už zhodli.

,, Nepovedali sme si už všetko?" zatvoril som za sebou dvere a založil si ruky na hrudi.

,, Nie!" prehovorila rázne Ruby sediaca na lavičke s prekríženými nohami. V očiach mala planúce plamene ohňa.

,, Ty si rozprával a mňa si nenechal ani sa nadýchnuť na nejakú skurvenú odpoveď! "zavrčala a prudko sa postavila.

,, Čo mi chceš ešte povedať?" opýtal som sa s hlbokým povzdychom. Chcel som ju mať čo najďalej od seba, nech môžem túto kapitolu raz a navždy uzavrieť. Nikam to nesmerovalo, do piči!

,, Že si skurvený idiot! "zavrčala, postavila sa z lavičky a tromi krokmi bola pri mne. Bez toho, aby som to čakal alebo sa nejak bránil, ma chytila za zátylok a agresívne mi zaútočila na pery. Ostal som paralyzovaný. Toto som absolútne nečakal.

Ruky, ktoré som mal dovtedy založené na hrudi, mi prekvapene klesli pozdĺž tela.

Reagovať na jej vášnivé bozky som začal, až keď mi znovu vynadala pomedzi bozky.

,, Slepý kokot! "prehovorila trhane a v tej chvíli som si ju za pás pritiahol ku svojmu spotenému telu. A bolo mi to srdečne jedno.