Bojovný

95°

Stál som uprostred našej telocvične a usmieval sa na ten kus práce, ktorú sme zvládli za mnoho mesiacov urobiť. Vyzeralo to tu úžasne, aj keď nebolo všetko hotové. Úprimne, nezaujato a zároveň hrdo musím poznamenať - nedokážem si predstaviť, že by to tu niekoho neoslovilo. Všetkými mojimi silami a dušou verím, že toto bude jeden veľký úspech.

Najmä posledné týždne sa niesli v znamení veľa práce. Skončil som aj v robote, aby som sa tomuto projektu mohol naplno venovať. Aj keď sa mi z istej strany páčilo koľko energie, času a duše tu nechávame, zároveň som sa nevedel dočkať otváračky. Už by bolo načase vidieť aj ovocie našej práce.

Do otvorenia nám ostávajú posledné dva týždne. Ja, Ryan a aj Ruby sme tu trávili neuveriteľné množstvo času. Hlavne cez Vianoce to bolo šialené. Práve teraz sme konečne domaľovali a dolepili tapety so športovými motívmi na niektoré steny. Povedali sme si, že nebudeme míňať peniaze na veci, ktoré si dokážeme urobiť aj sami.

Okrem mňa, Ruby a Ryana sme prijali pár ďalších inštruktorov. V prvom rade osobných trénerov, ktorí boli na takomto mieste potrební a tiež inštruktorku pilates. Ruby by to mohla robiť tiež, no verili sme, že bude mať dosť roboty s jogou. Nechceli sme prijímať predčasne veľa ľudí, pretože nebolo jasné, ako sa nám bude dariť. Taktiež sme sľúbili Billovi, že keď to rozbehneme, môže prísť k nám pracovať. Už nechcel zostávať u Domesa a takisto sa odcudzil s Willom, pretože prebral miesto po Ryanovi a začal si o sebe myslieť niečo viac.

Od Billa som sa vlastne dozvedel, že mladý Domes skončil v base. Posledné dievča, ktorému chcel ublížiť, podalo trestné oznámenie. Našla si ďalšie ženy, ktoré prežili niečo podobné a spoločne nad ním vyhrali. Dostal osem rokov, čo ma naozaj milo prekvapilo pri niektorých smiešnych trestoch, ktoré zločinci v tejto krajine dostávajú. Keď sa to dozvedela Ruby, na oslavu sme sa spolu opili. Tešila sa, že aspoň jeden bastard bude pykať za to, čo urobil.

Z myšlienok ma vytrhli približujúce sa kroky.

,,Alex, zvyšné lavičky prídu zajtra okolo desiatej. Stále nechápem, prečo nám poslali o päť menej." prišla za mnou Ruby s telefónom v ruke a v pätách mala aj Ryana.

,,To už je jedno. Hlavné je, že prídu čím skôr." usmial som sa na ňu, no pohľad mi okamžite zablúdil za ňu na nesústredeného Ryana. Vyzeral až príliš neprítomne.

,,V pohode, kámo?" spýtal som sa ho v momente zamračene, ,,Vyzeráš, že si hlavou niekde inde."

,,Som tu, len mi práve volal chlap, ktorý mi dohaduje zápasy. Mrzí ma to, ale vybavil mi jeden v deň otvorenia. Môžem vám pomôcť len doobeda. Nemôžem to zrušiť, aj keby som to najradšej urobil." povzdychol si so smutným výrazom.

,,Nevadí, Ryan. Všetko sme tu riešili spolu a otvorenie s Alexom zvládneme. Na ďalší deň sa k nám pridáš." usmiala sa naňho Ruby a chytila ho za pažu.

Ryan síce veľa času trávil na zápasoch, no snažil sa druhú polovicu svojich dní tráviť tu s nami. Ruby mi tvrdila, že podľa nej si ho čoskoro nejaký hľadač talentov nájde a aj tak všetko ostane na nás dvoch. Podľa toho, aký bol vyťažený, nebola ďaleko od pravdy. Ale s Ruby všetko zvládneme. Po tom všetkom, s čím sme sa počas týchto mesiacov museli popasovať, o tom nepochybujem.

+++++++++++++++++

Je to tu!

Konečne sme sa dočkali dňa, kedy je všetko pripravené na otvorenie. Prechádzal som z jednej miestnosti fitka do druhej a kontroloval, či je všetko tak, ako má byť. Nikde som nevidel ani jedinú chybičku. Už dávno som nebol tak nadšený, ako v ten deň. Moji spoločníci so mnou radosť zdieľali. Ryan pred pol hodinou odišiel, ale dostali sme príkaz dať mu vedieť, ako to celé dopadlo.