Bojovný

47°

Decká boli super celý víkend. Tešili sa. že sú so mnou a boli nadšené, keď som ich zobral na výlet. Bolo mi jasné, že pred Leonou a Brunom nebudú ticho o návšteve Ruby. Uvedomoval som si aj čo bude potom nasledovať. Obaja sa zmenia na členov FBI a budú ma vypočúvať ako nejakého zločinca. Bol som s tým zmierený. 

Avšak na moje prekvapenie sa ani jeden o tom nevyjadroval, hoci som bol u nich tri dni po víkende. Bolo to naozaj zvláštne. Ale asi čakali, že sa im priznám sám. Nemal som chuť to riešiť, keďže sme si spolu začali len teraz a ja som naozaj nemal v pláne ju hneď ťahať k sebe domov. Nepáčilo by sa to ani jej, ani mne.

Ďalšie dni sa niesli v pokojnom duchu. Ruby bola u mňa často a keďže sme sa báli ísť niekam na verejnosť kvôli tomu, kto nás môže uvidieť, väčšinou sme spolu chodili len niekam do prírody. Bolo to príjemné, nemuseli sme nič riešiť a zatiaľ sme sa ani vôbec nehádali. 

V stredu na ďalší týždeň som boxoval v hale. Chalani museli ísť vyskúšať nejakého nováčika, tak ma nechali samého. 

V pokoji som si boxoval do vreca do chvíle, kým som nezačul smiech Ruby. Otočil som sa a zbadal som ju ako sa smeje spolu s dvomi chlapmi. Boli príliš blízko, správali sa viac než priateľsky. Prižmúril som oči. Nikdy som ich nevidel a nepáčilo sa mi to. Ruby sa smiala na ich vtipoch, asi, a keď sa chlapi dostatočne poobzerali, chytila sa ohybu ich lakťov, a viedla ich ďalej do haly. Opäť si boli príliš blízko. Ani na mňa nepozrela.

O pár minút sa pri mne objavil vysmiaty Will. Zobrazoval opak mojej momentálnej nálady.

,,Čo ti to vrece spravilo?" zasmial sa, keď zbadal ako agresívne doňho udieram. Aspoň tak som dúfal, že sa zbavím hnevu. Musel som byť ticho a neprezradiť nás. Mal som nutkanie opýtať sa, kto tí chlapi boli, ale rozmyslel som si to. Chalani si mňa a Ruby nesmú spojiť. Hocijak hlúpo mi to znelo...

,,Ale nič. Len už potrebujem ďalší zápas." nútene som sa zasmial. Rozhodol som sa, že to nebudem riešiť a neskôr si niekde odchytím samotnú aktérku. Pokračovali sme v tréningu asi hodinu a pol. Potom som sa išiel osprchovať a chcel vyraziť domov. Moja nálada sa nehýbala z bodu mrazu a žiarlivosť ma tu pomaly ale isto zožierala zaživa. 

V átriu, kde som sa naposledy bozkával s Ruby, stála menovaná spolu s Ryanom. A tento zjav mi na pokoji vôbec nepridal. Dosť náruživo sa objímali a ja som zastal v strede chôdze.  Ryan zrazu natočil hlavu a začal Ruby vyslovene bozkávať celé líce a čelo. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale toto mi prišlo ako veľmi intímne gesto.  A určite to nebolo gesto typické pre dvoch priateľov. Mal som veľkú chuť ísť hneď za ňou, aby mi vysvetlila celý dnešok, ale nakoniec som radšej išiel von na vzduch. Bol by som zbytočne odporný a vytočený za to, čo som dnes všetko videl. Asi by som mal vypadnúť, hoci som dohodnutý s Ruby, že pôjde ku mne. Jebem na to!

Vyšiel som z budovy a chcel hneď naskočiť na motorku. Nemal som chuť byť tu ešte minútu dlhšie. Niečo ma však zastavilo.

,, Alex? " ozval sa za mnou ženský hlas. Len som privrel oči a snažil sa, čo najmilšie otočiť aj sa tváriť. Stálo ma to množstvo síl.

,, Prosím?" opýtal som sa Stelly, ktorú som poriadne nevidel, odkedy sme spolu spali.

,, Len som sa chcela opýtať, či spolu v piatok niekam neskončíme? Viem, že sme spolu začali netradičným spôsobom, ale bola by som rada, ak by sme sa ešte stretli. A začali tak, ako sme mali." usmiala sa na mňa Stella príliš milo a ja som chcel len a len nadávať. Ak by boli okolnosti normálne, povedal by som jej, že niekoho mám, no toto normálne okolnosti neboli. A ja som mal držať hubu.

,, Pozri, Stella, si milá a viem, že sme minule skončili trošku naopak, ako sme mali začať, ale... Nemyslím si, že som pre teba vhodný chlap, dobre? Bol by som rád, ak by sme boli aspoň kamaráti. Čo vravíš?" priateľsky som sa na ňu usmial a ona sklopila oči k zemi. Tvárila sa oveľa nevinnejšie ako pri našich ostatných stretnutiach a tomu som nerozumel.