Bojovný

92°

O pár dní som sedel v kuchyni a obedoval. Boli síce štyri hodiny, no ja som práve prišiel z roboty a konečne som sa mohol najesť. Ruby do roboty ešte len mala ísť a teraz si na notebooku robila v obývačke nejaké papiere.

Byt sa trošku zmenil odkedy sa prisťahovala Ruby. Nakoniec sme sa dohodli, že skriňu v spálni vymeníme a tiež nejakú dekoráciu vybrala ona. Bol som rád, že si pridáva niečo svoje a cíti sa u mňa - u nás dobre.

Jedol som v pokoji, pokým niekto nezačal veľmi dlho až agresívne zvoniť. Neprešla ani sekunda od predošlého zvonenia a už ten za dverami zvonil znovu. Kto to preboha môže byť? Chcel som to ísť zistiť sám, no slová Ruby ma zastavili.

,,Idem, kľudne jedz!" zakričala mi. Len som sa pre seba usmial a vrátil sa k jedeniu. Dlho mi však pokoj nevydržal.

,,Čo ti kurva ten kokot urobil?!" počul som niekoho zhučať naozaj nepríčetným tónom. Z toho kriku ma až myklo. Okamžite som vstal od stola.

,,O čom rozprávaš, Ryan?" spýtala sa Ruby nechápavo. Rýchlo som šiel na chodbu. Vo dverách stál dosť dobitý Ryan a držal Ruby za predlaktie. To zovretie nevyzeralo práve najjemnejšie. Pozeral sa na ňu, akoby ju chcel rozštvrtiť a práve jeho pohľad ma prinútil konať. Tromi krokmi som sa postavil medzi nich.

,,V prvom rade sa upokoj a pusti ju!" zavrčal som rovnako hrubo ako on kričal na moju priateľku a strhol som mu z nej ruku prudkým pohybom. Ryan bol naozaj vysoký chlap. Bol odo mňa vyšší takmer o hlavu. Jeho výška v spojení s rozbesneným pohľadom mohla na niekoho pôsobiť zastrašujúco, no mňa nevydesilo nič. Chcel som len chrániť Ruby, ak by to bolo potrebné. Za hocijakú cenu.

,,Pokoj, Alex. Nič sa nedeje. On by mi nikdy neublížil." vyslovila Ruby sebaisto a chytila ma za pažu. Pri danej situácií sa tvárila až príliš pokojne. Ja som jej slovami ohľadne Ryana nebol presvedčený po prvý raz.

,,Nebudem to riskovať." vyslovil som, no náš rozhovor prerušil rozzúrený Ryan.

,,Ruby, spýtam sa ťa to už len raz! Čo ti ten kokot urobil?!" skričal. Z očí mu sršali blesky, aké som v nich ešte nevidel.

,,Poď dnu a skús mi prosím vysvetliť, o kom vlastne hovoríš." riekla Ruby a potiahla ho do obývačky. Usadila ho na gauč a ja som si sadol na kreslo. Nehodlal som ich nechať samých, kým nám Ryan nevysvetlí, prečo je rozzúrený a ešte aj dobitý. Mal roztrhnutú peru, obočie a na líci sa mu rysovala nepekná modrina. Malý hlások v rohu mojej mysle ma nútil zostať v strehu, aby som mohol hocikedy zasiahnuť. Dúfal som, že k tomu nebudem nútený.

,,Netvár sa, že to nevieš, Rubiana! Domes mi dnes všetko vmietol do tváre." zavrčal. Tvárou Ruby sa prehnalo pochopenie. Obaja sme hneď vedeli, čo je vo veci. Ruby privrela oči a priškrteným, tichým hlasom mu položila v danej chvíli naozaj nebezpečnú otázku.

,,Čo sa konkrétne stalo?"

Ryan bol väčšinou naozaj rozumný a pokojný chlap. Všetky situácie dokázal riešiť s pokorou. Máločo ho dokázalo vyviesť z miery a nahnevať. Teraz však svoju "sestru" sledoval s búrkou v očiach a bleskami v srdci. Musím však podotknúť, že sa viditeľne snažil ovládať. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol, aby jej bol schopný v rámci možností pokojne odpovedať.

,,Našiel som ho, ako sa pokúšal prinútiť k sexu najmladšiu hostesku, ktorá prišla len pred pár dňami. Má ledva osemnásť. Zmlátil som ho a on sa mi začal vysmievať s tým, že kde som bol, keď toto isté robil tebe. Tak mi kurva povedz, Rubiana, že ma chcel len vytočiť a že ti nikdy nič neurobil!" Ryan nám vysvetlil celú situáciu blčiac hnevom. Ten kokot naozaj nemá žiadne hranice. Ako mu toto mohol povedať potom, ako sa pokúsil znásilniť ďalšiu ženu? A dôležitejšia otázka je, ako sme ho mohli všetci trpieť a zatvárať oči pred tým, čo ženám robil?!