Bojovný

83°

Alex

Práca mi plynula neuveriteľne pomaly. Na vine boli najmä moje myšlienky. Moja myseľ nedokázala nechať na pokoji hádku s Brunom. Cítil som sa kvôli tomu mizerne a veľmi ma to sralo, no s týmto pocitom sa pravdepodobne budem musieť naučiť žiť. Bruno neustúpi a ja tiež nie. To nemôžem urobiť hneď z niekoľkých dôvodov. Som pevne rozhodnutý brániť svoj vzťah.

Keď som mal chvíľku času, napísal som Leone, nech sa nebojí, že sa jej v blízkej budúcnosti ozvem. Odpísala mi, nech sa nehnevám - jej sa to ľahko hovorilo. Pre mňa to už také jednoduché nebolo.

Behal som taxíkom z jednej strany mesta na druhú a pri premávke v Miami som sa išiel občas zabiť. Naozaj niekedy obdivujem sám seba, že ma stále baví premávať sa stále dookola...Mohol by som namiesto toho sedieť napríklad niekde v kancelárií. Ale nie... To nikdy nebolo pre mňa. Nebavilo by ma osem hodín v kuse riešiť nejaké papierovačky. To je pre niekoho iného. Zatiaľ môžem povedať, že som spokojný.

Okolo ôsmej som si spomenul na to nešťastné stretnutie Ruby s Daisy. Rozhodol som sa, že jej zavolám a zistím, ako to dopadlo. Nepredpokladám, že veľmi dobre a takisto si nemyslím, že Ruby Daisy dokázala presvedčiť o tom, s akým kokotom to je vo vzťahu. Na to je až príliš zaslepená a obalamutená. Nemal som žiadnych ľudí, tak som jej zavolal. Ruby mi zdvihla po troch zvoneniach.

,,Prosím?" ozvala sa.

,,Ahoj, ako si dopadla? Nevytrhala si jej všetky vlasy?" spýtal som sa so smiechom, opretý o kapotu auta. Potreboval som sa trochu natiahnuť a poprechádzať.

Ruby sa zasmiala so mnou: ,,Nevytrhala, ale naozaj nechápem, ako si s ňou mohol byť. Je to malé, naivné a ovplyvniteľné decko." povedala mi a ja som sa pousmial.

,,Povedal som ti, že oproti tebe je veľmi nevyspelá. To je asi aj vďaka vašim rozdielnym životom." vyslovil som a Ruby si na druhej strane povzdychla. Chvíľu nič nehovorila a ja som okamžite nadobudol presvedčenie, že fajčí.

,,Stále fajčíš, ženská?" podpichol som ju s úškrnom.

,,A ty si čo? Jasnovidec? Nastavil si si na mňa kameru alebo máš röntgenové oči? Cítiť to zo mňa na takú vzdialenosť nemôžeš." sypala zo seba pobavené otázky.

,,Nemám na tebe kameru, neboj sa, ale keď si dlhšie ticho, je mi to jasné. Kde vlastne si?" spýtal som sa. Netušil som, kam šla po tom rozhovore.

,,Doma na balkóne. Práve som prišla z práce." vysvetlila mi a vzápätí podpichla aj ona mňa, ,,A ty máš čas sa v robote takto flákať?"

,,Mám chvíľu, tak som chcel vedieť, ako si dopadla. Aj mi to dnes povieš?" uškrnul som sa, keďže sa jej veľmi nechcelo odpovedať.

,,Je to na dlhšie. Poviem ti to radšej osobne. Kedy končíš? Rozmýšľam, že by som k tebe v noci prišla." zamyslela sa, no mne sa tento nápad vôbec nepozdával.

,,Prídem asi tak o tretej ráno, tak prosím, neblázni! V mojej štvrti sú v tej dobe len samí feťáci a opití ľudia. Nechcem riskovať. že sa ti niečo stane cestou ku mne. Máš kľúče od môjho bytu, tak ak chceš, choď ku mne teraz a porozprávame sa, keď ráno prídem." navrhol som. Jej reakcia sa dala viac než len očakávať.

,,Vieš, že..." začala s tým svojím, ale ja som ju veľmi rýchlo prerušil a pretočil oči. Tvrdohlavá ženská!

,,Viem, viem, viem. Dobre. Nič som nepovedal!" zdvihol som voľnú ruku do vzduchu na znak, že sa vzdávam, hoci to nemala ako vidieť. ,,Tak sa teda radšej stretnime zajtra. Uvidím, ako veľmi rozbitý budem ráno, ale teoreticky môžem prísť za tebou alebo ty za mnou. Večer mám tréning s chalanmi, takže dovtedy sa musím dať dokopy v každom prípade." navrhol som jej nakoniec.