Chodiaci problém

20.

,,Toto bude trvať dlho...

Už to nevydržím.

Premýšľam, či to pochopíš.

Je to len dotyk tvojej ruky

za zavretými dverami."

                        Vince Clarke

     

      Stála som tam ako soľný stĺp a civela na Deana, sediaceho na barovej stoličke rovno naproti mne. Nespúšťal zo mňa zrak a vraštil čelo. Aj on sedel bez najmenšieho pohybu a ignoroval vravu okolo seba. Bolo mi horúco a vlasy sa mi lepili na tvár. Dúfala som, že nie som rozmazaná, lebo som cítila pot na svojom čele aj pod očami. Hovoril, že nepôjde, a napriek tomu tam teraz sedel a pozoroval ma. A podľa počtu prázdnych pohárov od kofoly, čo stáli na pulte pri ňom, som usúdila, že tam nesedel krátko. Sedel tam úplne sám, okolostojaci si držali odstup minimálne na dva metre. Bolo až tŕňom v oku ako veľmi nezapadal do spoločnosti.

Zatvorila som ústa, ktoré som nevedomky nechala otvorené, keď som ho zočila, a prebrala som svoje telo z tej chvíle úplného vypnutia. Donútila som nohy, aby sa vydali jeho smerom. Adam na mňa od biliardového stolu niečo zakričal, ale ja som si ho nevšímala a kráčala som ďalej. Dean sa jeho smerom otočil a zagánil naňho. To si zasa nevšimol on a díval sa na mňa, ako som k Deanovi podišla a sadla si na barovú stoličku vedľa neho. V tej chvíli ma napadlo, či nevyzerám príliš upotene z tanca. Rýchlo som také myšlienky zahnala a pozrela sa naňho. Otočil sa k pultu a hľadel na poloprázdny pohár kofoly.

Prešla som po ňom pohľadom. Mal na sebe obyčajné džínsy, šedé tričko a čiernu koženú bundu. Rukávy na nej mal vykasané. Vlasy mal, ako vždy, rozstrapatené a ofina mu padala do očí. Z profilu boli jeho rysy dokonalé. Dobre, nebol dokonalý. Ako som si už o ňom pomyslela v prvý deň, nebol to žiadny model, ale bol tak zvláštne pekný, že by si predsa mohol z dievčat vyberať. Sam bola tomu vzorom. Aj teraz by sa mohol tešiť pozornosti viacerých neznámych dievčat, keby už len jeho pohľad nevzbudzoval strach. A bola pravda, že postavu takmer dokonalú mal. Bola som rada, že sa mi naskytla príležitosť vidieť ho bez trička.

,,Ahoj.", pozdravila som ho a čakala som, že sa na mňa pozrie, ale nespúšťal zrak s pohára.

,,Ahoj.", odzdravil úplne jednoducho, akoby ho moja prítomnosť ani nezaujímala. Takmer ma ten nezáujem presvedčil, aby som sa otočila a odkráčala. Ale bol tam, kde som ho dnes chcela mať. Prišiel. A ja som sa s ním chcela rozprávať. Keď som sa nad tým tak zamyslela, tak s nikým z partie, s ktorou som tu bola, som nemala veľký záujem sa rozprávať. Pri tanci som sa bavila, ale keď sme sa rozprávali, nedokázala som udržať sústredenosť. Len som sa tvárila, že počúvam. V skutočnosti som si nepamätala ani jeden z dialógov, ktorý som pred tým, ako sme odišli na parket, viedla. Na Deanovi bolo niečo iné, čo ma nútilo venovať mu všetku svoju pozornosť a sústredenosť. Možno za to mohli tie jeho oči, v ktorých som sa topila ako v mori zelene. Teraz boli jeho zelené oči doširoka otvorené, akoby striehol. Čakal na akýkoľvek zlý pohyb. Možno môj, možno niekoho iného. Chcela som vedieť, čo sa mu preháňalo hlavou. Prerušila som to trápne ticho, ktoré nastalo:,,Vravel si, že nepôjdeš."

Pousmial sa, ale bol to chladný úsmev bez správnych emócií. Len bezduché a bezvýznamné šklbnutie kútikov úst.

,,Vravel som, že nepôjdem s vami.", zdôraznil a napil sa zo svojej kofoly. To bola síce pravda, ale s kým tu teda bol? Načo by šiel do baru sám?

,,S kým tu teda si?", spýtala som sa, aj keď som už odpoveď tušila.

,,To je tajomstvo.", povedal a konečne sa otočil tvárou ku mne. Okamžite ma ovalila tiaž jeho očí. Znovu som bola chytená v tej zelenej záplave, z ktorej nebolo úniku. Ale ten pocit sa mi páčil a prinútila som svoj mozog, aby pracoval aj napriek jeho uprenému pohľadu. Zázračne poslúchol. Bolo to jasné. Nemal tu žiadny doprovod, bol tu sám. Nedávalo ale zmysel prečo. Jedine, že by to vysvetľovalo, prečo ma tak uprene pozoroval. Sledoval ma. To bolo jediné racionálne vysvetlenie. Skôr, než som sa stihla zastaviť, vyhŕkla som:,,Sleduješ ma.", a v tom momente som chcela, aby som mala na ústach zips. To som nahlas povedať nechcela.