Chodiaci problém

66.

Nevšímali sme si nikoho, ani Evelyn, ani Maxa. Ich prítomnosťou som nebola vôbec nadšená, ale v konečnom dôsledku mi to bolo takmer jedno. Ničím som si už neplánovala nechať pokaziť zvyšok dňa. Úspešne som sa vyhla myšlienkam na malú mŕtvu Alice a jednoznačný odkaz, ktorý spolu s jej smrťou našli cestu ku mne. Nezostáva mi už veľa času. Musím si s Deanom užiť posledných pár chvíľ pred tým rozhodujúcim dňom. Cítila som Warrenovu blízkosť v kostiach aj v žalúdku. Bála som sa. Ale pokiaľ pri mne bol Dean, môj strach nebol ani zlomkom toho strachu, ktorý by ma prepadol, ak by som mu čelila sama.

Akoby Dean presne vytušil, akým smerom sa uberajú moje myšlienky, sklonil sa a zľahka ma pobozkal. Vedela som, že Evelyn s Maxom nás celú dobu pozorujú a trochu som sa zapýrila. Uvedomovala som si svoje šťastie v nešťastí. Bozkávala som tajomného, príťažlivého a silno pôsobiaceho chlapca, no zároveň vraha, Stigmata, pomaly zomierajúceho plniteľa vôle jeho mamy, ktorá tu po nej zostala. V skutočnosti sa snažil dohliadnuť na spravodlivosť v tej časti sveta, o ktorej obyčajný ľudský zákon nemal ani potuchy, snažil sa dohliadnuť presne na to, o čom jeho mama snívala. Aby boli krutí Stigmati, vrahovia, potrestaní tak, ako si zaslúžili. Dean si bral ich nečisté životy za to, že si oni zobrali iné. Bol ako policajt v tejto časti sveta, kde platí pravidlo: ,,Život za život.". Ako Dean vravel, Stigmati a Praeditusovia sa snažia vyhnúť príliš okatým pozíciám, vždy sa snažili splynúť s davom, lebo ak ste jedným z nich, nikdy neviete, kedy a kto sa rozhodne ísť po vašej duši, len aby sa stal Sigmatom a získal tak schopnosti. A až sa tak stane, jeho cesta za dušami ani náhodou nekončí. Každá štipka schopnosti má v živote Stigmata obrovskú cenu a jedinou možnosťou, ako prežiť, je udržať nádobu s dušou plnú. Koľko Stigmatov a Praeditusov dokáže za svoj život zabiť jeden jediný Stigmat? Koľko ľudí musel pre svoj život zabiť Dean? Jeho život má nonstop výhľad na smrť.

,,Prestaň rozmýšľať, viem presne nad čím uvažuješ. Si čitateľná ako otvorená kniha. Vykašli sa teraz na to a sústreď sa na mňa.", žmurkol na mňa a aby podčiarkol váhu svojich slov, jeho ruka po mojom chrbte skĺzla dole a chytil ma za zadok tak, ako mu to široká sukňa mojich šiat dovolila. Presne ako očakával, s takýmto jeho dotykom sa mi myseľ okamžite zahmlila, rovnako ako moja tvár úplne sčervenala, na čo sa zoširoka usmial. Poobzerala som sa po okolí, či to niekto nesleduje a posunula som jeho ruku späť vyššie. Okrem uškŕňajúceho sa Maxa a podivne namosúreného pohľadu Evelyn nám nikto nevenoval toľko pozornosti, aby si to všimol. Kedy sa jej nálada zmenila na podráždenú? A vlastne... Možno som ju aj chápala, veď kto by si dokázal udržať dobrú náladu pri navonok sladkom blondiačikovi Maxovi. Evelyn na sebe mala jednoduché ale pomerne odvážne červené priliehavé šaty a ruky mala podráždene zložené na prsiach. No keď sa jej pohľad stretol s mojím, otriasla sa a hrejivo sa na mňa usmiala. Ignorovala som to. To dievča sa mi nepáči a najradšej by som bola, keby s mojím bratom nemala nič spoločné. Nechápala som, čo tu robí bez neho.

Nakoniec som nad ňou len potriasla hlavou a ďalej si ju nevšímala. Vrátila som celú svoju pozornosť Deanovi. Vyčítavo som sa naňho zamračila, ale on si bol dobre vedomý toho, že sa mi jeho nečakaný útok na môj zadok páčil, a o pár sekúnd sa mračenie zmenilo na hanblivý úsmev. Pritlačila som sa k nemu a schovala si tvár do látky na jeho ramene. Túžila som po ňom a zároveň som sa veľmi hanbila. Bola som z takýchto dotykov nervózna, lebo predsa to pre mňa bolo nové. Warrenovi som také dotyky väčšinou nedovoľovala. Prísne som si strážila svoju cenu, aj keď som si dobre uvedomovala, že budem mať už čochvíľa osemnásť a príde okamih, kedy Deanovi dovolím presne TO. Ak sa toho teda dožijem. A vzhľadom k tomu, že môj čas sa nekompromisne krátil a nebolo isté, či Warrena porazíme, asi by som mala vo svojom živote zažiť aspoň túto skúsenosť skôr, než bude neskoro.