3.

4.8K 355 21
                                    

O mesiac skôr

,,Som si istý, že ťa nakoniec budem musieť chytať.", zachechtal sa a pohodil svetlými hnedými vlasmi. Dnes mal na sebe čiernu koženú bundu, biele tričko, tmavé džínsy a čierno-biele tenisky. Vždy vyzeral perfektne a mne sa nikdy nepodarilo pochopiť, čím som si ho získala.

,,Blbosť! Zvládnem to aj bez teba! Ani sa nenazdáš a som dole!", vyplazila som mu jazyk a zachytila som sa okenného rámu. Nikdy predtým som sa oknom z domu nevykrádala, takže som bola značne roztrasená. Moja izba bola na poschodí a aj keď som vedela, že Warren ma dole istí, nechcela som padnúť. Už len z princípu, že to Warren očakával. Navyše by som pravdepodobne vykríkla a to by určite zobudilo rodičov. A ak by na to tí prišli a našli tu Warrena, zakázali by mi stretávať sa s ním. Už tak s ním mali dosť veľký problém. Považovali ho za ,,najväčšieho chuligána, akého som si mohla vybrať". Stále mali pred očami len to, že žil sám bez rodičov v malom dome na kraji mesta a v škole s ním boli často problémy. V skutočnosti to nebol zlý chalan. Mal síce blbé nápady a radšej sa zabával ako by mal byť vážny a poctivo študovať, ale bol úprimný a vedel milovať.

,,Jasné, rozpľasnutá na zemi!", uťahoval si zo mňa ďalej a ja som sa pomaly posúvala nižšie. Opatrne som našľapovala a zachytávala sa čoho sa dalo. Keď som sa nohou dotkla okna na prízemí, mala som takmer vyhrané. Zliezla som po jeho okraji až na spodok rámu a potom som skočila. Pistála som v jeho náručí.

,,Hovoril si niečo, zlato?", pozrela som naňho so zdvihnutým obočím a letmo som ho pobozkala na ústa. Neodolal, pritiahol si ma bližšie a pobozkal ma poriadne, až mi po celom tele prebehli zimomriavky. Oprel sa mi čelom o čelo a spokojne si pohmkával. Keby bolo na mne, dokázala by som tak zostať aj celú večnosť. Ale naše plány boli iné.

,,Mali by sme ísť, lebo prídeme neskoro. Ostatní sú už určite na mieste.", povedala som potichu a odtiahla som sa. Chytil ma za ruku a rozbehol sa so mnou k svojmu autu. Galantne mi otvoril dvere na strane spolujazdca, so smiechom som nastúpila a on prebehol na miesto vodiča. Naštartoval a pomaly sa začal vzďaľovať od môjho domu. Keby som nebola s ním, už dávno by ma hrýzlo svedomie. Pozrela som sa naňho. Na tvári mal spokojný úsmev a v zelených očiach sa mu blýskala maličká šibalská iskra. Svetlé vlasy mal ako vždy dokonale rozstrapatené. Zachytil môj pohľad.

,,Čo je?"", spýtal sa.

,,Nič.", aj ja som sa pousmiala a trochu som sa začervenala. Na to, čo som mu chcela povedať, som potrebovala nabrať odvahu. Boli sme spolu len tri mesiace, ale ja som si bola istá tým, čo som k nemu cítila. ,,Ľúbim ťa, Warren."

,,Kočka,...", začal a mne sa zastavilo srdce. Zrazu sa už neusmieval, ale tváril sa absolútne vážne. Nemal by povedať niečo ako: Aj ja teba ľúbim? Bála som sa, čo nakoniec povie. Napadlo ma, že som to možno ešte nemala hovoriť. Bála som sa, že on mňa nemá rád tak, ako ja jeho. Od začiatku som sa toho bála, ale nechcela som si pripustiť, že by som mohla byť len zábavkou. Že by to nemusel myslieť tak vážne ako ja. Žalúdok mi zovrelo a vystrašene som naňho vypleštila oči. Všimol si, ako ma začiatkom vyľakal, a tak sa znovu usmial v snahe upokojiť ma a rýchlo pokračoval:,,...aj ja teba."

      Zovretie môjho žalúdka povolilo a ja som si hlasno vzdychla. ,,Uvedomuješ si vôbec, že si mi práve takmer privodil infarkt?", darovala som mu buchnát do ramena. Neodtrhol zrak od vozovky, ale nasadil falošný bolestný výraz a hlasno zjajkol. Srdce sa mi znovu rozbehlo.

,,Hlboko sa ti ospravedlňujem, už to viac neurobím.", položil mi pravú ruku na stehno a žmurkol. S úsmevom som sa oprela o sedadlo a zadívala sa von oknom. Zišli sme z asfaltky a prechádzali po lesnej ceste kúsok od mesta. Nešli sme dlho. O pár minút sme zastali a ja som vystúpila z auta. Ako obvykle, prišli sme poslední. Tri stany už boli rozloženéneďaleko od nich vyrábali dvaja chlapci menšie ohnisko a tri dievčatá vyťahovali z kufrov áut jedlo a fľaše s vodou a alkoholom. Prvá bola vysoká a štíhla, s dlhými rovnými blond vlasmi. Všetci sme ju volali Mitty, svoje skutočné meno takmer nepoužívala. Bola tak stará ako ja. Na sebe mala legíny s komiksovou potlačou a voľné čierne tielko. Hnedé oči mala orámované dlhými mihalnicami a na perách mala tmavočervený rúž. Poznala som ju zatiaľ len asi dva roky a každý by na prvý pohľad povedal, že je to typická namyslená panička, ale v skutočnosti bola veselou, bláznivou a priateľskou osobou, ktorá jednoducho rada dobre vyzerala. Druhá bola len o kúsok nižšia so svetlo hnedými vlasmi, len o pár tónov svetlejšími od tých mojich. Bola to Mittina sestra Abigail, ale všetci sme ju volali Abi. Bola len o rok mladšia ako Mitty a rovnako pekná, ale mala úplne iný vkus ako ona. Zatiaľ čo Mitty by si na seba neobliekla sukňu ani keby jej išlo o život, Abi najradšej nosila práve sukne a šaty. Aj teraz mala na sebe krátke červené letné šaty a cez plecia mala prehodenú čiernu chlapčenskú mikinu, ktorá patrila jej chlapcovi, Gregorimu. Vlasy mala zopnuté ozdobnou sponou. Tretia bola asi tak vysoká ako ja, takže približne 165 cm. Ryšavé vlasy sa jej voľne vlnili okolo veselej tváre s hlbokými modrými očami. Obe sme mali modré oči, ale ja som ich mala o dosť tmavšie. Tie jej boli svetlé, skoro až sivé a ja som jej ich vždy závidela. Cez pravé obočie jej prechádzala maličká jazva. Väčšinou si ju nikto ani nevšimol, ale ja som o nej vedela už od jej zrodu. Mala ju odvtedy, čo som po nej ako malá hodila papuču. Vtedy som sa príšerne bála, že už so mnou ani neprehovorí, ale ona sa len smiala.Volala sa Hailey a poznala som ju odmalička. Bývala len o dva domy ďalej a keďže sme boli rovnako staré, boli sme spolu takmer neustále. Všetko sme vždy robili spoločne, delili sme sa o každé tajomstvo a skoro nikdy sme sa nehádali. Dobre, ja by som sa aj hádala, ale Hailey bola večný optimista a nikdy sa za nič nehnevala. A keď už aj, tak to väčšinou len hrala. Dnes mala na sebe priliehavé džínsy a ľahkú hnedú bundu. 

      Zabuchla som dvere Warrenovho auta a rozbehla som sa k nim. Hodila som sa Hailey okolo krku a vlepila som jej poriadny bozk na líce. Zatvárila sa kyslo a strčila mi do úst kus chleba.

,,Kroť sa na verejnosti, drahá, tvoj kocúr už po mne gáni!", zasmiala sa a vykrútila sa mi zo zovretia. Pozbierala fľaše a špekačky, čo jej pri mojom útoku popadali.

,,Poslední, ako vždy. Čo ste tak dlho robili?", žmurkla Abi a hodila mi do náručia pár fliaš a čipsov. Zagúľala som očami a vybrala som sa k ohnisku. Tam to už pripravovali Gregory s Danielom. Daniel bol Haileyn chlapec. Mitty sa so svojím chlapcom pred nedávnom rozišla, ale brala to s humorom. Dokonca tvrdila, že to bolo len otázkou času. Ak by nezačal on podvádzať ju, začala by podvádzať ona jeho, a tak bolo lepšie to ukončiť.

      Gregory mal sedemnásť, ako my. Bol to šašo našej partie. Mitty ho často prezívala Opičím Kráľom, na čo sa Abi vždy hnevala. Nebol práve najkrajší, ale na tom Abi vôbec nezáležalo. Usiloval sa o ňu celkom dlho a bola som si istá, že ju bude ľúbiť ešte veľmi dlho, ak nie navždy. Aj keď bol šašo, vzťahy bral naozaj vážne a keby sa tí dvaja niekedy rozišli, bola som si istá, že by to nebolo Gregoriho chybou. Daniel bol mojím a Haileyným spolužiakom už od škôlky. Rád sa zabával a robil hlúposti, ale v skutočnosti bol celkom hanblivý. Do Hailey sa zamiloval asi v siedmej triede, ale vyznal sa jej až v prváku na strednej. Všetci o tom samozrejme pekne dlho vedeli, dokonca aj Hailey, ale chcela, aby sa jej sám priznal. Chudák ani netušil ako dlho ho mala rada ona, a keď sa jej priznal, neváhala ani sekundu. Odvtedy bol oveľa smelší.

      Položila som svoj náklad ku zbytku jedla položenom na deke vedľa ohniska a pozdravila som ich. Daniel rozložil oheň a Warren pomohol dievčatám priniesť zvyšok zásob. Posadali sme si okolo ohniska, jedli, pili a smiali sme sa. Gregory dovliekol veľké repráky a pustil hudbu. Napichla som si na paličku pár kúskov slaniny a otŕčila som ich plameňom.

,,Budeš mať veľký zadok, kočka.", Warren sa ku mne pritúlil a ponúkol mi fľašu Whisky. Zaškaredila som sa na ňu a pokrútila som hlavou. Tvrdé som zásadne nepila. Keď videl, že som odmietla, odložil ju nabok. Ak som nepila ja, väčšinou nepil ani on.

,,Máš niečo proti veľkým zadkom?", vytiahla som slaninu z plameňov a ponúkla som mu. Zobral si a pošteklil ma na bokoch. Zvalila som sa mu do náručia a zvyšok večera som počúvala ich rozhovory a odpočívala v jeho objatí. Daniel s Hailey sa postavili a dali sa do tanca. Neskôr sa k nim pridali aj Gregory a Abi. Netušila som koľko času prešlo, odkedy sme dorazili. Zabávali sa a ja som musela uznať, že som mala šťastie. Mala som dokonalého chlapca, dokonalých priateľov, jednoducho všetko vychádzalo dokonalo. Nemohla som sa mať lepšie. Spokojne som sa usmiala a Warren ma objal ešte pevnejšie. Jemne ma pobozkal na vršok hlavy. Bolo mi v jeho náručí tak dobre, že netrvalo dlho a zatvorila som oči. Pôvodne som chcela vydržať hore až do rána, ale ponocovanie mi nikdy nešlo. A tak som zaspala skôr, než som sa stihla zastaviť. Kto by povedal, že by sa mohla behom môjho krátkeho spánku všetka dokonalosť jednoducho vypariť?

      To, čo sa stalo po tom, ako som sa približne po dvoch hodinách zobudila... to sa nemalo nikdy stať.

Chodiaci problémWhere stories live. Discover now