Chodiaci problém

21.

Zdravím všetkých mojich verných čitateľov! Najprv, poklona patrí všetkým, čo trpezlivo čakajú na nové časti, hviezdičkujú (s každou hviezdičkou moje nadšenie pre písanie len vzrastá a moja chuť vybozkávať vás tiež) a ponechávajú mi svoje dojmy z častí v komentároch. Ale nezabúdajte, že mi nemusíte len mastiť náladu pozitívami. Ak máte nejaký nápad na zmenu, kritiku alebo niečo, čo by ste v príbehu radi uvítali, sem s tým! Píšte do komentárov, prípadne do chatu. A v druhom rade som vám obrovitánsky vďačná, že sa s vami môžem deliť o niečo, čo ma baví.

Simsi

,,Kvôli nej som sa stal Stigmatom.", povedal a mne stuhla krv v žilách.

 ,,Keď človek zabije Praeditusa, stane sa Stigmatom." ,,Moja mama bola Praeditus."

Zdvihol sa mi žalúdok a odtiahla som sa od neho. Nepozeral sa na mňa, upieral zrak na svoju ruku. Ako prívalová vlna ma zaplavil zlý pocit. Mala som čo robiť, aby som udržala obed v sebe. A potom som si spomenula na autá, ktoré boli v ten večer, keď som takmer zomrela spolu so svojimi priateľmi, pokrčené ako plechovky od piva. Vedela som, že to nebolo možné, ale ak bol Warren taký ako Dean alebo ten chlap, bolo by to preňho ľahké ako facka. Nasucho som prehltla. Ak to tak naozaj bolo, nebudem mať jedinú šancu zastaviť ho, až sa vráti. Miesto na mojom boku, kde mal položenú ruku, pod jeho dotykom horelo. Prebrala som si v hlave všetko, čo povedal Dean, aj všetko, čo hovoril ten Praeditus. Konečne mi to všetko zapadlo do seba. Ten chlap tvrdil, že pri ňom uvidím len smrť. Koľko ľudí už Dean asi zabil? Koľko ľudí ešte zabije, aby udržal seba a svoje schopnosti nažive? Zabil svoju matku práve preto, aby získal jej silu? Popravde, nechcela som to vedieť. Už som nechcela počuť nič. Chcela som len ísť domov a zabudnúť na všetko, čo som videla a počula. Jeden vrah mi v živote stačil, nepotrebovala som mať pri sebe ďalšieho. Už som chápala, prečo Dean tvrdil, že by bolo lepšie, keby sa mi vyhýbal.

Prudko som sa vymanila z jeho zovretia a vstala som. Prekvapene sa na mňa zadíval a tiež sa rýchlo postavil. Takú reakciu nečakal, bolo to na ňom vidieť. V očiach sa mu zračili čisté obavy. Objala som sa rukami, aby som sa zahalila a otočila som sa na odchod. Chcela som len jednoducho odísť.

,,Čo robíš?", spýtal sa nechápavo a začal si znovu obväzovať ruku.

,,Odchádzam.", odvetila som jednoducho a prvý krát sa mi podarilo vytvoriť tak chladný hlas, že aj jeho to zaskočilo. Zostal stáť bez pohybu.

,,Kočka...", začal, ale nestihol dokončiť, lebo ja som sa naštvane otočila tvárou k nemu a prebodla som ho nenávistným pohľadom:,,Nie! Nechcem mať s tebou nič spoločné! Si vrah! Si... bohviečo a zabil si svoju vlastnú mamu! Ako si si myslel že budem reagovať na niečo také?!", zvrieskla som po ňom a on s myknutím ustúpil o krok vzad. Oči mal doširoka otvorené a zarazene ma sledoval. Mračila som sa a zatínala som ruky v päste. Možno by som sa ho pokúsila aj udrieť, keby som si nemusela držať látku šiat. Miesto toho som radšej škrípala zubami.

,,Ja neviem.", vzdychol uznávajúc porážku. Vpíjal sa do mňa očami, ale vďaka môjmu hnevu, ktorý nadobudol nové rozmery, som nimi nebola nijako ovplyvnená. S posmešným výrazom som prikývla a znovu som sa otočila na odchod.

,,Nebolo to tak, ako si myslíš. Nemal som na výber. Ani teraz som nemal na výber, keď som chcel, aby si prežila.", zvýšil hlas a prinútil ma znovu sa obrátiť k nemu. Rozhodil rukami a na tvári mal prosebný výraz. Chcel, aby som mu verila a to ma rozčuľovalo ešte viac, lebo som vôbec nevedela, či sa mu veriť dá. Doteraz som o ňom nevedela vôbec nič. Teraz viem, že rozhodne nie je normálny chalan. Celý jeho život nebol normálny.

,,Prečo by si mal chcieť, aby som prežila? Nemusel si nikoho zabíjať kvôli mne! Aj tak dlho nažive nebudem! Počul si predsa, čo som hovorila April!", kričala som a do očí sa mi z toľkej zlosti nahrnuli slzy. Rozmazaná som už aj tak bola, a tak som ich nechala kotúľať sa po mojich lícach. Priskočil ku mne a zdrapil ma za plecia. Potriasol mnou a ja som mu šokovane hľadela do očí pomedzi slzy. Začala som sa brániť. Kričala a metala som sa mu v zovretí, snažila som sa vykrútiť z jeho stisku.