Chodiaci problém

22.

Moja škola sa vám ospravedlňuje za meškanie z dôvodu, že učiteľom preskočilo a navalili nám písomiek + opravovačky. Navyše pracujem na koncerte popovej hudby, takže by sa mi hodilo, keby mal deň 24 hodín + noc. :D Ale už to nepotrvá dlho a škola ma prestane časovo obmedzovať, keďže už máme takmer všetky známky pouzatvárané. Takže, tu ju máte, očakávanú dvadsať dvojku s poriadnou čerešničkou na torte... prajem príjemné čítanie. :) PS: pardon za niektoré slovíčka, ktoré nie sú úplne gramaticky správne, lebo na tablete mi chýba pár dlžnov a mäkčenov -_-

Adam mi veselo zamával a Benovi kývol hlavou na pozdrav. Ben k nemu k úsmevom podišiel a potriasol si s ním rukou ako starý známy. Bolo na nich vidieť, že tí dvaja sú si navzájom sympatickí. Ktovie, ako by Ben vyžaroval v Deanovej prítomnosti?, napadlo ma, ale hneď som svoje myšlienky odohnala. Nechcela som, aby sa točili stále len okolo neho. Navyše som vedela odpoveď na túto otázku. Dean by sa Benovi vôbec nepáčil.

Pozdravila som Adama a spolu sme sa vydali smerom k jeho domu. Grilovalo sa na rozľahlej záhrade za jeho domom, ktorá sa na koncoch spájala s lesom. Bol od záhrady oddelený len nízkym plotom, ktorý sa dal poľahky prekročiť. Ben s Adamom zaujato diskutovali na tému nejakých fantasy príbehov. Alebo skôr filmov, lebo Ben knihy zásadne nečítal. Aká irónia, lebo ja by som o jednom fantasy príbehu vedela. Možno by som sa mala inšpirovať a napísať o tom knihu, aby som urobila niečo užitočné, než sa pominiem.

Keď sme zašli dozadu, bola tam už celkom slušná účasť. Záhrada bola pekná. Bolo tam niekoľko okrúhlych drevených stolov, pri každom boli štyri stoličky buďto z dreva alebo plastu, veľká záhradná hojdačka pre štyri osoby pri malom upravovanom jazierku s kaprami koi, veľkým slnečníkom v štýle starého anglicka, ktorý poskytoval dosť veľký tieň, aby nikto nemusel celý čas sedieť pod slnkom, malá kamenná skalka a udržiavaný zelený trávnik s niekoľkými kamennými plošinami, na ktorých sa grilovalo, stáli na nich stoly so stoličkami a tvorili chodník od domu až k lesu a v zemi zapustenom približne deväť metrovom bazénu. Jeho rodina musela usporadúvať grilovačky často a s radosťou. A museli mať peňazí ako koza bobkov. Nepovedala by som, že by boli bohatí, ale mali dosť na takéto zábavky. Ben sa estetickou tohto miesta vôbec neobťažoval a s úškrnom sa šiel pripojiť ku skupinke slečien sediacich po obvode bazénu. Ten nemá nikdy problém začleniť sa.

Z obdivovania ich priestrannej záhrady ma vyrušil Adam a zaviedol ma k hojdačke. Obaja sme si na ňu sadli a pozorovali vysmiatych ľudí.

,,Tam ten chlap pri tom grile je môj oco.", ukázal na milo vyzerajúceho chlapíka po štyridsiatke so začínajúcim pivným bruškom. Usmiala som sa na Adama a prikývla som, lebo som nevedela, čo odpovedať. Cítila som sa trochu ako votrelec na rodinnej oslave. Nepoznala som takmer nikoho okrem Adama, môjho brata a jedného dievčaťa z našej triedy, s ktorou som sa aj tak veľmi nerozprávala. Všade bolo plno jedla a fliaš s malinovkami, ale ostýchala som sa niečo si z toho vypýtať, dokonca aj si sama zobrať.

,,Tak, čo plánuješ po strednej?", spýtal sa ma a vyložil si jednu nohu tak, aby na mňa mohol priamo pozerať, ale nezavadzal mi pri tom. Aj ja som sa teda otočila k nemu, ale vyzula som si topánky a sadla si do tureckého sedu. Nad koncom strednej školy ma vlastne ani nenapadlo rozmýšľať. Najprv sa ho musím vôbec dočkať. Zvesila som hlavu.

,,No... ja tak nejako neriešim, čo bude po skončení strednej. Čo ty?", pokrčila som plecami a hrala záujem. V skutočnosti ma to ani veľmi nezaujímalo. V očiach sa mu zablyslo, očividne bol rád, že som sa spýtala na jeho plány.

,,Vlastne som mal v pláne odísť do hlavného mesta na výšku. Študovať medicínu, ale hlavne sa zamerať na neurologiu a psychologiu. Celkom ma zaujímajú veci okolo mozgu a známky na medicínu tiež mám.", ochotne sa mi zveril a nahodil pri tom taký ten hrdý výraz dieťaťa, ktorému sa jeho rodičia chystajú kúpiť najnovšiu hračku, s ktorou by sa mohlo vystatovať pred kamarátmi.