Chodiaci problém

49.

Naozaj ma mrzí, že som tak dlho nepridala žiadnu časť, ale stalo sa neočakávané a skončila som na nemocničnej posteli, bez wifiny, bez telky a bez spolubývajúceho. Ale nezúfajte. Okrem toho, že som sa stihla týždeň rozprávať sama so sebou a dokonca v nemčine, som toho pre vás stihla aj veľa napísať, takže ENJOY! ★

,,Som rád že si sa tu zase zastavil.", prehovoril Medveď k Deanovi a mňa ako keby si ani nevšimol aj napriek tomu, že sa pozeral priamo na mňa. Očami ma skúmal od hlavy až po päty, akoby očakával, že ho každú chvíľu napadnem. Dean len nemo prikývol a prešiel hlbšie do miestnosti. Inštinktívne som šla za ním.

,,Koho si to zo sebou priviedol? Vieš, že neznášam cudzie návštevy.", pokračoval trochu vyčítavým hlasom. Hneď som sa cítila, akoby som niečo pošpinila. Dean si sadol na jedno z kresiel obďaleč a zamračil sa naňho. Ja som zostala stáť obďaleč tak, aby som mala oboch pod dohľadom.

,,Prešla cez vstup bez ťažkostí. Nemá žiadne zlé úmysly.", odvetil Dean rovnako vyčítavým tónom. Medveď sa hlboko zasmial.

,,Žiadny systém nie je dokonalý. Dokonca aj ľudské telo má svoje chyby.", nedal sa odbiť.

,,Ručím za ňu. Nedoviedol by som ju, keby sa jej nedalo veriť. Naviac ju potrebujem mať stále pod dohľadom, takže som ani nemohol prísť bez nej.", osvetlil Dean situáciu a otočil si kreslo tak, aby sa mohol dívať priamo na Medveďa. Ten sa zoširoka usmial.

,,Takže si sa predsa zamiloval?", škodoradostne sa zaškeril, kyslo, akoby to bola nejaká smiešna choroba. Zdvihla som jedno obočie, aj keď som vedela, že na mňa nebude v tej chvíli ani jeden z nich dbať. Napadlo ma, že Medveď asi vôbec nebol pri dievčati bližšie než na tri metre. A pravdepodobne sa bližšie ani nikdy nedostane.

Dean mlčal a len prepaľoval Medveďa trochu otráveným pohľadom. Bolo na ňom vidieť, ako veľmi by chcel niečo odseknúť, ale musí sa krotiť, ak chce dostať odpovede na naše otázky.

,,Láska je slabosť.", dramaticky povedal takmer šeptom a zrazu zmizol z kresla. Jednoducho sa vyparil. A v druhom momente som na svojom hrdle cítila ostrú čepeľ. Aké úbohé, použiť schopnosti na obyčajného človeka, no aj tak mi zamrelo srdce. Dean zostal na chvíľu prekvapene civieť, ale rýchlo sa otriasol a nahodil svoj obvyklý smrtiaci výraz, ktorého ľadové čepele strieľali až k nám. Dokonca sa v miestnosti na pocit značne ochladilo. 

,,Nesúhlasím s tebou, priateľu. Je to tryskový pohon.", chladne odvrkol a zaťal ruky do pästí:,,Ak sa jej ešte raz dotkneš takýmto spôsobom, nestihneš žmurknúť ani raz skôr, než ťa zabijem."

Chvíľu sa len hypnotizovali pohľadmi. Dean sa tváril chladne a nemilosrdne, Medveď pobavene a provokatívne. Ak chcete vedieť, čo znamená chodiť so Stigmatom, tak je to neutíchajúca túžba vášho okolia po vašej smrti. Čo by povedal Warren na to, že sa ma už okrem neho snažilo zabiť hneď niekoľko ďalších ľudí plus jeden obrovský vlk? Začínala som mať pocit, že vyvolávam v ľuďoch veľmi zlý prvý dojem. Naozaj veľmi zlý.

Nakoniec sa Medveď vzdal, trochu prehnane hlasno sa zachichotal a nôž sa mu v rukách rozsypal na prach. Odstrčil ma od seba a Dean ku mne natiahol ruku. Nemusel mi ju ponúkať dvakrát, podišla som k nemu a on si ma stiahol na seba a posadil na kolená. Objal ma zozadu okolo pása a zašepkal mi do ucha:,,To je v poriadku, len to hral. Robí to často. Prestavujem ti absolútneho introverta, nezaujímajúceho sa o absolútne žiadne vzťahy. Svet je mu ukradnutý, ale aj tak rád robí informátora a hackera pre kohokoľvek, komu sa podarí nájsť kontakt. Prakticky je neškodný, nikdy by si nedovolil ublížiť môjmu človeku."