Chodiaci problém

72.

Netuším, ako dlho sme tam len tak ležali, potichu vydychovali a užívali si vône, tepla a jemných dotykov. Takmer by som zabudla na všetko mimo vane. Občas to však asi treba, Dean to vie a urobil správnu vec. Keby sa nevložil do mojej situácia, vskutku by som sa zbláznila. Keď som videla Alice s dierou v bruchu, vedela som premýšľať len nad tým, ako sa niečo také už viac nemôže nikomu stať. Neviem, prečo to Warren robí, ale rozhodne je to pre neho dôležitý proces, v ktorom ja hrám definitívnu rolu, konečnú obeť. Či sa len nudí alebo to má vyšší význam, nedokázala som sa sústrediť na nič iné, len na myšlienku, že to Warrenovi celé prekazím. Chcela som svoj život ukončiť sama, vyhlásiť šach mat z mojej strany, taká predstava sa mi usadila v mozgu. A síce sa bojím procesu zomierania, ak by ma Dean nezastavil a nedonútil ma uviesť moje myšlienky iným smerom, urobila by som to, lebo som stála na okraji svojej trpezlivosti, na samom kraji šialenstva. Dean sa toho chopil geniálne. Presmeroval moju pozornosť na seba a vďaka tomu som pochopila nie len to, že by som sa zabila z číreho šialenstva, ale aj to, že by som opustila jeho. Vzdať sa ho bez boja? Hlúposť. Niečím takým by som Warrena určite len potešila. 

Otvorila som oči a stretla sa s tými jeho. Celú dobu, čo som bola zahĺbená vo svojej hlave, ma pozoroval, prepaľoval tými svojimi bezodnými priepasťami. Vyzerali stále rovnako chladne a nebezpečne ako v prvý deň, ale sem-tam sa v nich zajagala tá konkrétna iskra, ktorá sa objavovala len pri mne. Nútila ma očervenieť a zároveň cítiť zvláštne šťastie nad tým, že ju daroval práve mne. 

Zajagala sa tam aj teraz, keď sa naše pohľady zasa stretli.  Ako môže mať niekto tak uchvacujúce oči? Zelené, v tme takmer svietiace v kontraste s jeho vlasmi. Nedokázala som od neho odtrhnúť oči. A on to dobre vedel, lebo jeden z kútikov jeho úst sa vyšvihol v spokojnom krivom úsmeve. Vyzeralo to rozkošne. Nebyť faktu, že sme na sebe ani jeden nič nemali, žiadala by som o bozk. Alebo aj o desať bozkov. Preboha, Milesová, úplne ťa ovláda! A tebe sa to náramne páči! 

,,Poď bližšie.", povedal potichu a prisahala by som, že sa ani na sekundu necítil nervózne. Vyzeral úplne pokojne. Ja som naopak horela a v kombinácii s horúcou vodou a uzatvorenou miestnosťou (a nahým chlapom rovno predo mnou) som mala pocit, akoby som mala každú chvíľu omdlieť. A popravde, aj keď som sa neskutočne bála, chcela som viac. Chcela som robiť, čo po mne žiadal. 

A tak som prehltla svoju neskúsenú hrdosť a začiatočnícku hanbu, otočila som sa k nemu chrbtom a pomaly sa k nemu priblížila, cítiac sa poriadne trápne. Srdce mi bilo ako splašené. Nerobím chybu? Nevyužije ma ešte horším spôsobom ako Warren? Nie! Prestaň premýšľať a počúvni pre zmenu to, čo práve v tejto chvíli cítiš! Ak sa ukáže, že počúvať srdce pri Deanovi bola chyba, potom už neexistuje nikto, kto by si to zaslúžil. Potom môžeš hodiť srdce pokojne aj do ohňa. 

Aj on sa priblížil ku mne a o chvíľu som už bola lapená v jeho náručí. Objímal ma a pritískal si ma na svoju hruď. Unikol mi slabý splašený vzdych. Ruky omotal pevne okolo môjho trupu. Zatajila som dych a letmo skontrolovala, či pena stále skrýva všetko, čo by mala. Stále jej tam bolo dosť, ale pomaly ubúdala, a ja som sa mohla len modliť za to, že vylezieme skôr, než zmizne úplne. Dostala som krátky bozk na krk, z čoho mi naskočili zimomriavky po celom tele.

,,Je ti zima?", reagoval na to a jeho hlas sa príjemne odrážal od stien pokrytých kachličkami a dlažbou. Panebože, hádam sa mi to len sníva, ale ako je toto celé vôbec možné? Zhlboka som sa nadýchla, aby som mu mohla odpovedať čonajpevnejším hlasom a nedala tak vedieť, aký veľký na mňa mal práve teraz vplyv. 

,,Nie... To... To ty...", podarilo sa mi vyčarovať presný opak. Vykoktala som to takmer zúfalým spôsobom a v hlave sa odsúdila k doživotnému mučeniu v ohňoch pekelných za to, že som tak neschopne nervózna, keď robí takéto veci. Zasmial sa a pobozkal ma na krk ešte raz. Kde, u sto čertov, berie ten strašidelný pokoj?! Opätovne ma zaplavila vlna husej kože. Zdvihla som ruky k tým jeho, ktoré ma stále pevne objímali, a položila som na ne dlane. Od nervozity som mu jemne zaryla nechty do kože. Vzdychol. Alebo sa len uchechtol. Nebola som si istá.