Chodiaci problém

75.

Okolo mňa sa ozývalo pravidelné pípanie. Vyrušilo ma to zo skutočne výdatného bezsenného spánku. Každé pípnutie sa rozliehalo nepríjemným, burácajúcim spôsobom, z ktorého mi zvonilo v ušiach. Chcela som, aby to prestalo. Po pár ďalších minútach, behom ktorých som aj naďalej odmietala otvoriť oči a ukázať, že som už pri vedomí, som ucítila aj to, ako mi do žily na ruke prúdi niečo studené. Uvedomila som si, že je mi vlastne celkom zima, a po celom tele mi prebehli zimomriavky.

Niekto vedľa mňa sa zahniezdil. Ozvalo sa prasknutie ako na starých televíznych obrazovkách, potom ma obklopil krátky šum a následne sa ozval pritlmený hlas reportérky.

,,...na mieste okolo 150 mŕtvych a niekoľko málo zranených. Svedkovia, ktorí túto čistku prežili, utrpeli silné psychické ujmy a zotavujú sa u odborníkov. Podľa slov kapitána policajných jednotiek sa zdá, že všetci, ktorí boli tejto masovej vraždy svedkami, nie sú schopní vypovedať. Polícia čaká na zlepšienie ich stavu, aby mohla rozbehnúť detailné vyšetrovanie...", bľabotala rýchlo, no čisto a seriózne. Jej hlas bol príjemný, no zrazu zmizol a ozval sa iný. Niekto vedľa mňa musel prepnúť kanál.

,,...vyše 150 mŕtvych a pár desiatok zranených, ktorí však vykazujú známky šialenstva. Nemožno sa týmto psychickým následkom čudovať, keďže sa podľa obhliadky miesta činu jednalo o skutočne výnimočne drastické masové vyvraždenie. Zohavené telá obetí a množstvo krvi dokazuje utrpenie, ktoré v ten večer účastníci slávnosti zažili. Odborníci tvrdia, že niektoré z rán pôsobia takmer ako sebapoškodzovanie, väčšina však vykazuje podobné znaky, a teda odhadujú, že za celým skutkom stojí jediná osoba. Otázkou zostáva, kto bol schopný vyzabíjať tak veľké množstvo ľudí takýmto spôsobom, pričom ho nikto nedokázal zastaviť? Preživší v šialenstve hovoria o bezduchom diablovi v tele človeka, za ktorým sa tiahlo samo peklo.", s príliš veľkým nadšením v hlase rozprával nejaký chlap, určite ešte pomerne mladý a zanietený do záhad, akou sa stal tento prípad. Znovu niekto prepol kanál.

,,...zatiaľ žiadne stopy po páchateľovi. Dokonca priami svedkovia nie sú schopní páchateľa popísať a pre zlý psychický stav boli všetci odovzdaní do rúk odborníkov. Takýto prípad tu už dlhé roky nebol...", vzrušoval sa ďalší zapálený mužský hlas. Brali to ako nejakú senzáciu, na ktorej by konečne mohli vyblázniť svoju zvedavosť. 

V hlave sa mi premieľali len útržky toho, čo sa stalo, no bolo toho primálo. Pamätala som si, že som išla v aute s Bronsonom, Steelom a Maxom späť na slávnosť, aby som našla Deana, pretože som mala veľmi zlý pocit. Pamätala som si, že sme v zámku našli peklo. Alebo som skôr vedela, že sme našli peklo, no nemohla som si presne vybaviť, ako vyzeralo. Podľa toho, čo som však práve počula, sme videli veľa mŕtvych tiel. 

Rozhodla som sa teda, že by možno bol správny čas vstať a pozbierať nejaké informácie. S námahou som teda otvorila oči, pekne pomaly, aby ma náhodou neprekvapilo neprimerané svetlo. Keď môj zrak konečne zaostril na svet okolo mňa, zarazila som sa. Pípanie vychádzalo z nejakého prístroja a chlad v ruke pochádzal z infúzky napojenej na moju žilu. Vedľa postele, na ktorej som ležala, sedel Max na skromnej stoličke a prepínal programy na televízii zavesenej na stene oproti posteli. Všade bežali správy, debaty, konšpiračné teórie. 

,,Á, slečna Šípková sa rozhodla prebudiť!", teatrálne zvolal a nahodil svoj vybielený umelý úsmev. Zagúľala som nad tým očami a pokúsila sa posadiť. Hlava sa mi pri tom nebezpečne zakrútila a nazadu som cítila zvláštny tlak. Zdvihla som k nej ruku a prešla si prstami po obväze. 

,,Prečo mám na hlave obväz?", nechápavo som sa na Maxa zamračila. 

,,Mala si rozbitú hlavu a slabý otras mozgu.", odvetil jednoducho, pokrčil plecami a vypol telku. Aj tak tam všetci rozoberali to isté. 

Zamračila som sa ešte viac a snažila sa spomenúť si, ako sa mi to stalo. Ale nemohla som. Otras mozgu nie je sranda. 

,,Kde je Dean?", spýtala som sa s neskrývanou zvedavosťou. To bolo niečo, čo ma skutočne zaujímalo. Našla som ho? Je v poriadku? Prečo tu nie je so mnou?

Maxovi sa zvraštilo obočie a uhol pohľadom. Už to ma presvedčilo o tom, že odpoveď sa mi nebude páčiť.

,,Zmizol.", zamrmlal. Zdvihla som jedno obočie a srdce mi znepokojene vynechalo jeden úder.

,,Ako to myslíš?", zamračila som sa aj ja. Znovu som sa pokúšala spomenúť si, čo sa tam udialo, ale znovu bezúspešne. Teraz sa na mňa už Max pozrel, zabodol mi pohľad priamo do očí a tváril sa úplne vážne.

,,Jednoducho sa vyparil. Odišiel z mesta a nedá sa vypátrať.", pokrčil plecami, akoby to bolo v podstate jedno, ale v očiach mu bolo vidieť ľútosť. Ľútosť nad tým, že som mu dôverovala, spoliehala som naňho, a on bez slova odišiel.

,,Nie, to určite nie je pravda.", rýchlo som pokrútila hlavou, na jednej strane preto, lebo som chcela podčiarknúť, že to nie je možné, a na druhej strane preto, lebo som chcela túto myšlienku vyhnať z hlavy. Sľúbil mi predsa, že bude vždy pri mne. Max sa ospravedlňujúco usmial a znovu odvrátil zrak. Zabodol pohľad do zeme.

,,Zakázali mi hovoriť ti o tom, keďže si to nepamätáš, ale ja si myslím, že si to zaslúžiš vedieť. Walter včera zavraždil viac ako sto ľudí a očividne napadol aj teba. Keď som ťa tam našiel ležať s dierou v hlave, len mi povedal, že ťa mám rýchlo dostať k lekárovi, a potom jednoducho odišiel. Bronson so Steelom sa ho pokúsili zastaviť, ale nemalo to skoro žiadny účinok. Odvtedy ho nedokážeme nájsť, úplne sa po ňom zľahla zem.", stručne vysvetlil a mne stuhla krv v žilách. Nie, nebolo možné, aby Dean ublížil mne. Zrýchlil sa mi dych a bolesť v hlave sa zhoršila. Do očí sa mi nahrnuli slzy.

,,Niečo také by Dean nikdy neurobil. Musí to byť nejaké nedorozumenie.", opäť som pokrútila hlavou aj napriek tomu, že ma bolela.

,,Viem, čo som videl, Milesová. Mal v ruke krvavý nož a keď prechádzal okolo preživších, všetci prosili o zmilovanie.", s istotou odvetil a poťažkal v ruke televízny ovládač. Po líci mi stiekla prvá slza. Cítila som beznádej z toho, že som nedokázala povedať, či to mohla byť skutočne pravda. Bola som presvedčená, že niečo také by Dean nikdy neurobil a neopustil ma. Zároveň som si však nič nepamätala, aj keď som podľa všetkého pravdu určite videla. Možno aj z toho dôvodu som skončila v skromnej nemocničnej izbe s jedným lôžkom pod Maxovým dohľadom. Bolo mi hrozne. Nemohla som tejto verzii veriť, pretože som si spomenula na to, čo mi hovoril Dean a čo mi niekoľkokrát zdôraznil:,,Ver mi. V akejkoľvek situácii nesmieš zabudnúť na to, že všetko robím pre teba a preto, aby som ťa ochránil."

Táto situácia však bola až príliš zložitá a vážna. Ako by som mu mohla odpustiť taký čin? Aj keby to urobil pre mňa, nemohla by som sa mu viac pozrieť do tváre, ak by skutočne zabil 150 nevinných ľudí. Vtom som si spomenula na Mika a tetu a oblial ma studený pot. Rozhodla som sa, že až ma pustia z nemocnice, zistím, či sú nažive alebo nie.

,,Stalo sa niečo Steelovi a Bronsonovi?", zamrmlala som len tak pre zaujímavosť. Nie že by ma ich životy nejako veľmi trápili, ale snažili sa ma chrániť, a preto som k nim nemohla byť nefér.

,,Nie. Walter síce odrazil všetky guľky, ale bez záujmu ich obišiel, takže sú úplne v poriadku.", v očiach sa mu zračila úľava. Ktovie, aký majú tí traja medzi sebou vlastne vzťah. Ale očividne na nich Maxovi záležalo, aj keď to na sebe nikdy nedáva znať. Bolo mu to vidieť v tvári. Chápavo som prikývla a smutne zaborila pohľad do prikrývky, ktorá pod sebou schovávala moje nohy. Zrazu sa Max postavil a položil ovládač od televízie na nočný stolík. Chystal sa odísť?

,,Max... Všetci budú teraz Deana hľadať ako vraha?", pretrela som si oči opakom dlaní, aby som prestala plakať. Ten sa na mňa súcitne zahľadel a pokúsil sa o úsmev.

,,Steel po ňom pôjde určite, ale inak sme utajili akékoľvek spojitosti teba a Waltera s týmto prípadom.", otočil sa mi chrbtom a prešiel k dverám vedúcim z miestnosti.

,,Zavolám tvoju mamu, tak tu zatiaľ sama nevyveď žiadnu hlúposť, fajn?", dodal, keď sa ku mne ešte raz pre istotu otočil. Už mi síce netiekli slzy, ale cítila som prázdnotu a sklamanie. Falošne som sa usmiala, aby som ho upokojila. Aj tak by som teraz nemala chuť vstať z postele a niečo podnikať. Prikývla som a on vyšiel von.