Chodiaci problém

51.

Do školského dvora sme dorazili celkom skoro, spolu, ruka v ruke. Dean nahodil svoj obvyklý smrtiaci pohľad, ktorým po ľuďoch strieľal ľadové šípy. Ale moju ruku nepustil ani na sekundu. Naopak, jeho stisk ešte zosilnel, akoby si chránil svoj majetok. Pohľady všetkých, ktorí sa práve nachádzali v školskom dvore alebo doň prichádzali, sa okamžite upriamili na nás dvoch. Všetko akoby znehybnelo, celý svet sa zastavil, lebo Dean Walter, čudák a údajný vrah, postrach mesta, sa vedie za ruku s novou žiačkou. Dean Walter má dievča. Tá neuveriteľná skutočnosť ich očividne pekne prekvapila. Kto by si bol pomyslel, že by bol schopný k sebe niekoho pustiť tak blízko? Avšak, bol to aj pre nich dôkaz, že nemusí byť až takým chodiacim kusom ľadu, ako sa vždy tváril a ako si o ňom všetci už roky mysleli.

Zo všetkých tých pohľadov som bola pekne nervózna. Každý z tých pohľadov sa pýtal, ako môžem byť s niekým tak nebezpečným.

,,Nebojí sa?", spýtalo sa jedno dievča svojej kamarátky mysliac si, že ju nepočujem. Panebože, ľudia, robíte z neho väčšieho strašiaka, než je on sám v skutočnosti! Mala som chuť sa ozvať, ale Dean mi stlačil ruku. Pozrela som sa na neho. Jemne sa na mňa usmial a pokrútil hlavou. Zbytočné. Reči o ňom už boli príliš rozšírené a zakorenené na to, aby si vedeli priznať opak. Na druhej strane áno, Dean naozaj bol nebezpečný, no nie pre nich.

Vzdychla som a tak ako on, začala som pohľady ostatných ignorovať. Aj tak na nich vôbec nezáležalo. V mojom príbehu boli len pozadím. Navzájom sme o sebe vedeli len to, že existujeme. Zrazu sa odniekiaľ vynorila Sam a až príliš šťastne k nám doskackala. Keď si uvedomila, kto stojí vedľa mňa a drží ma za ruku, zastavila a trocha sa upokojila.

,,Ahoj...no... Mohla by som ti ju na malú chvíľu ukradnúť? Vrátim vcelku.", zaškerila sa, ale hneď zasa nahodila vážnu tvár, akoby nevedela, čo si môže dovoliť.

,,Nepočúvaj ju, rozoberie ma na súčiastky, len aby odo mňa získala informácie o nás dvoch.", uškrnula som sa aj ja a Dean sa znovu pousmial. Sam takmer vypadli oči z jamiek, keď to spozorovala, no po chvíli sa tiež usmiala.

,,To vôbec nie je pravda! Nemal by si jej veľmi veriť, očividne je to skúsená klamárka.", obhajovala sa a tipujem, že jej ani nenapadlo, že sa vlastne rozpráva s ním. Jedna nula pre mňa. On ju pozoroval s celkom prekvapeným, no aj pobaveným výrazom. Už už som išla niečo namietnuť, keď mi skočil do reči:,,Dobre. Ja sa budem tváriť, že jej verím, a vy sa budete tváriť, že ma neohovárate. Vybavené?", usmial sa na nás obe. Sam od údivu takmer zabudla zatvoriť ústa, no nakoniec, stále neveriac, že s ním komunikuje, prikývla a prijala jeho ponuku.

,,Uvidíme sa v triede.", povedal nakoniec a sklonil sa ku mne. Znelo to mierené k nám obom, no v skutočnosti to hovoril hlavne mne. Nechcel, aby som sa zdržovala mimo jeho dohľad príliš dlho. Vlepil mi obyčajný krátky bozk na ústa a pomalým krokom sa vybral k budove. Netrvalo dlho a zmizol vo vnútri.

,,Nemôžem uveriť, že si skrotila Deana Waltera! Panebože, ako je to možné?!", zvolala Sam hneď, ako zašiel do budovy. Celý dvor v tom momente stíchol a venoval nám pozornosť. Akoby načúvali neuveriteľnému príbehu. Všetky tie oči uprené na nás ma neskutočne znervózňovali.

,,Už som hovorila, že toho máme veľa spoločného.", odpovedala som jej svojou vyhýbavou frázou. Keby len vedela, aké tajomstvá spolu my dvaja teraz zdieľame...

,,To je blbosť. Vy dvaja ste sever a juh. Vyklop pravdu!", založila si ruky v bok, odhodlaná, že zo mňa pravdu dostane. Musela som sa zasmiať. Prešla som k jednej z lavičiek, ktoré zdobili areál našej školy. Pomaly som si na ňu už zvykla, aj za tak krátky čas.

,,Je to pravda! On nie je taký zlý, ako si všetci myslíte.", sadla som si na lavičku a snažila sa obhájiť ho. Usmiala som sa na Sam svojím dôveru vzbudzujúcim úsmevom (žiadny z mojich úsmevov ani zo srandy nevzbudzoval dôveru, ale nechajte ma snívať) a ona si sadla vedľa mňa. Krútila hlavou, akoby sa tomu len ťažko dalo veriť.

,,Poznáme ho dlhšie ako ty, ale je pravda, že nikto z nás sa k nemu nedostal tak blízko. Prakticky o ňom vieme len to, čo o ňom vedia všetci, z rozprávania iných.", zamyslene si prečesala vlasy prstami a zahľadela sa kamsi do diaľky. Aj ja som začala pohľadom blúdiť po žiakoch roztrúsených v blízkosti školy.

,,Pri mne je iný, Sam. Ten jeho chlad je len maska z vašich predsudkov.", odvetila som s úplnou vážnosťou a tichým pokojným tónom, ktorý tomu vyhláseniu ešte pridal na dôležitosti. Ľudia vedia len päť percent z celého jeho príbehu. A na tých piatich percentách stavajú svoj názor, ktorý následne šíria ďalej. To je také ľudské.

Pozrela som sa na ňu, zvedavá, čo mi na to odpovie. Len prikývla hlavou, stále zamyslená a zahľadená do diaľky. Vrátila som sa teda aj ja ku skúmaniu okolia a môj pohľad sa stretol so sladučkým blondiačikom Maxom. Aj on si ma všimol a žiarivo sa usmial. Tak žiarivo, že tá žiara by sa dala rovnať žiare slnka presnevl v ten deň. Necháva si zuby bieliť alebo ich má tak biele prirodzene? Určite má na to nejakú fintu. Alebo človeka. Zakýval mi a ja som zagúľala očami. Stál neďaleko od budovy s niekoľkými chalanmi a tuctom báb okolo. Všetky boli zamestnané obdivovaním jeho veličkosti. Ako má na mňa dohliadať niekto, kto sa nedokáže držať nenápadne mimo stredobodu pozornosti? Ako ma má chrániť sám stredobod pozornosti? Veď keby ma Warren teraz napadol, tak sa ku mne sladučký Max prebojuje cez more ctiteliek možno za tri hodiny, ak vôbec.

Zakýval na mňa znovu a poslal mi vzdušný bozk, na čo sa ku mne otočilo tucet dievčenských tvárí a prebodlo ma pohľadom rozsievajúcim smrť. Neovládla som sa vystrúhala som znechutenú grimasu. Následne som sa neovládla ešte viac, zdvihla som pravú ruku a vztýčila jeden jediný prst, ktorý vystihol všetko, čo som na to Maxovi chcela povedať. Zatváril sa, že ho môj prostredník hlboko ranil a chytil sa za srdce.

,,Ty ho poznáš?", zvedavo sa spýtala Sam. Už zasa vyzerala vo svojom živle. Energická a zvedavá Sam. Zamračila som sa.

,,Iba trochu. Podľa všetkého je to úplný magor.", poťukala som si po čele a postavila som sa z lavičky. ,,Mali by sme ísť dovnútra. Zachvíľu zvoní", dodala som. Sam prikývla tiež sa postavila.

,,Budem sledovať každý tvoj krok... A nerozširuj o mne hlúposti, slečinka.", ozvalo sa v mojek hlave a mne bolo hneď jasné, že na mne Max zase skúša svoje schopnosti. Venovala som mu jeden zo svojich najhroznejších pohľadov. Len sa usmieval ako slniečko na hnoji. Ten mi tu naozaj chýbal.

,,Kde je vlastne April?", spýtala som sa Sam, aby som Maxovi už viac nemusela venovať pozornosť, inak by som ho musela ísť ovaliť lopatou po hlave. Čím dlhšie som sa naňho sústredila a všímala si ho, tým viac táto túžba rástla. Ó, aký krásny pocit by bol takýmto spôsobom mu vylepšiť jeho presladenú fasádu.

,,Poviem ti tajomstvo, ale nesmieš ho nikomu prezradiť.", žmurkla na mňa Sam a v očkách jej žiarili prešibané iskričky. Zaškerila som sa a odprisahala som.

,,April sa páči Adam. Už pekne dlho. Dnes ráno ho čakala pred parkom, aby s ním mohla ísť do školy. Obaja by už mali byť v triede.", pošúchala si dlaňami o seba akoby spriadala nejaký diabolský plán. Usmiala som sa a chápavo prikývla. Čo sa ešte nedozviem? April by si mohla získať Adama, aby už konečne prestal cpať kaleráby do hlavy môjmu bratovi. Teda vlastne, ak by sa April podarilo zabodovať u Adama, všetkým by to prospelo. Do toho April, snaž sa čo najviac! Máš moju plnú podporu!

Dnes trochu ,,lajt" kapitolka, ale aj také musia byť. Viac akcie až v ďalšej. Urobím menšieho spoilera a prezradím, že dôjde k prvej nezhode medzi Deanom a Maxom. Budem sa snažiť pridať novú časť čo najskôr ;) Enjoy!