Chodiaci problém

62.

,,V živote je dôležité udržať sa na nohách, kým sa neuvoľní miesto na sedenie."

Boris Filan - Tulákovo desatoro

Dean
V

yšiel som s jej mamou na chodbu, aj keď mi nebolo úplne po vôli nechať Cath v spoločnosti Maxa a tých dvoch šaškov. Od začiatku som mal pocit, že mi na tých troch jednoducho niečo nesedí. Ak má tej hajzel nejakého komplica, Max by sa naňho dokonale hodil. Nedokázal som si však predstaviť toho hajzla. Obával som sa, že by som ho ja ani nespoznal, keby sa tu, niekde v jej okolí objavil. Nepovedala mi ani jeho meno. Prakticky vôbec neviem, pred kým mám nastražené uši. Znepokojovalo ma to. Ten chalan musí byť génius podľa toho, čo všetko zatiaľ vyviedol a napriek tomu zostáva stále v utajení. Otázka zostávala, stojí mu to za toľké úsilie? Toto je priveľa na obyčajného psychopata. Mohol si predsa nájsť iný zdroj. Hľadajú sa až tak ťažko?

Jej mama za nami zatvorila dvere ošetrovne a s vážnou tvárou sa na mňa pozrela.

,,Ďakujem, že si s ňou bol, Dean Walter.", povedala.

,,Aj nabudúce.", odvetil som jednoducho.

,,Máš k mojej dcére blízko, však?", privrela oči a spýtala sa, netrpezlivo čakajúc na odpoveď. Bolo na nej vidieť, že sa ponáhľa. Aj ja som chcel túto záležitosť vybaviť čo najrýchlešie. Z jej mamy som nemal dobrý pocit. Nie, že by mi prišla ako zlý alebo nesympatický človek. To naozaj nie. Cath po nej zdedila krásne oči (a síce malú, ale šikovnú výbavu na hrudi). No vedel som, že jej ja sympatický neprídem. Bojí sa o svoju dcéru tak veľmi, že vidí chuligána úplne v každom. A povedzme si narovinu, ja som chuligán. Koľko dievčat som svojím nezáujmom a krutými odpismi donútil plakať? Ani sám neviem. Kočka bola prvá, ktorú som odohnať skutočne nechcel, aj keď som sa o to zo začiatku snažil. Áno, pustil som k sebe predtým ešte jedno dievča, Adamovu sestru. Ale s Cath to bolo od začiatku iné. Priťahovala ma presne tým spôsobom, aký mi opisovala moja mama, keď som sa jej pýtal, prečo si zobrala človeka. Skutočná iskra vraj môže prebehnúť len raz za život. Nemôžeš vedieť kedy ani u koho. No v ten moment si budeš istý, že ju budeš chcieť chrániť aj vlastným životom. Pri Kočke som mal stále ten pocit, že nesmiem dovoliť, aby sa jej niečo stalo. Zo začiatku ma ten pocit neopísateľne zožieral. Nechcel som to. Nechcel som, aby ma na tomto krutom a neférom svete držali nejaké záväzky. Nikdy som nechcel zabíjať preto, aby som zostal nažive dlhšie. Keď sa zamilujete, zistíte, že odtiaľto nechcete odísť ani zo srandy, a to je pre Stigmata problém. Keď som sa však dozvedel, že jej ide vážne o život, čas, ktorý mi pomaly odtikával, zrazu dostal nejaký zmysel. Keď viete, že aj tak zomriete predčasne, a mali by ste možnosť ešte pred tým položiť život za niekoho, na kom vám záleží, urobili by ste to? Ja áno. Pre Kočku áno, prekvapivo. Huh, ako veľmi ma obmäkčila, tá potvora. Kam sa vytratila moja nenávisť voči všetkým ľuďom? Vďaka jednej slabej, neschopnej, krehkej a naivnej obyčajnej babe sa zo mňa stala úplná huspenina. Huh, obyčajnej, babe? Stále ma to neprestane udivovať. Kam sa podel ten starý, zlý, hnusný, nepríjemný, škodoradostný Dean plný hnevu a vzbury? Catherine Milesová ho zatvorila do klietky jeho podvedomia ako nejaké divoké zviera. Bol by z nej dobrý uspávač hadov. Od tej doby, čo sa ju moje posledné obete pokúsili znásilniť, som nevyrazil na žiadnu plánovanú akciu. Dlho som sa nedopočul o žiadnom vyčíňajúcom Praeditusovi alebo Stigmatovi. Normálne ich ani moja vražedná povesť nedrží ďaleko od mesta. Niečo bolo zle. Schyľovalo sa k búrke, ktorú ale nesmiem dovoliť. Priznám sa, nevyzeralo to s Kočkiným prípadom dobre. No kto by podnikal niečo tak veľkolepé kvôli jednému dievčaťu? Ak by bolo naozaj pravda to, čo zistil Medveď, aký zmysel to malo? Ako sa niečo také dá zmysluplne využiť a je to tak dôležité, že to stojí aj za hromadné vraždenie?