Chodiaci problém

1.

Učiteľka otvorila dvere a ja som ju váhavo následovala. Pohľad som pre istotu upierala na svoje postaršie tenisky a rovné hnedé vlasy dlhé po plecia mi spoľahlivo skrývali tvár.

,,Dobré ráno. Toto je vaša nová spolužiačka, Catherine Milesová.", trochu prísnym hlasom povedala učiteľka. Neochotne som zastala vedľa katedry a zodvihla hlavu k mojím rovesníkom. Dokopy ich tam bolo asi dvadsaťjeden. Nenávidela som predstavovanie a spoznávanie nových ľudí. Nechcela som sa sťahovať a už vôbec som nechcela prestúpiť na novú školu. Ale keď už som bola tu, nechcela som urobiť zlý prvý dojem. A tak som sa usmiala tak priateľsky, ako som len v tú chvíľu zvládla. Vo väčšine tvárí sa zračilo viac prekvapenie a zvedavosť, čo ma potešilo. Len štyria ľudia v miestnosti nevyzerali novou spolužiačkou práve nadšení. Tri dievčatá sediace pri sebe sa usilovne snažili nevenovať mi jediný pohľad. A jeden chalan v čiernej košeli s rovnako čiernymi rozstrapatenými vlasmi padajúcimi do svetlo zelených očí ma prebodával pohľadom, akoby som mu práve zjedla obed.

,,Dúfam, že spolu budete vychádzať.", pokračovala učiteľka. Triedou sa rozľahla zmes slov ,,Áno." a ,,Samozrejme.", len tmavovlasý chalan si hlasno odfrkol. Prekvapene som sa naňho pozrela. Žeby ma už teraz zavrhol? Premeriavala som si ho od hlavy až po päty, čo si všimol. Zatváril sa kyslo, ale nechal ma pokračovať. Nebol práve typom chalana vhodným na fotenie do časopisov, nebol nebesky krásny, ale niečo na ňom ma zaujalo. Niečo na ňom pútalo moju pozornosť. Veľké zelené oči pôsobili chladne a tajomne a celkom plné pery mal stisnuté v pohŕdavom úškrne. Pod košeľou sa jemne rysovalo pár slušných kúskov svalstva. Úprimne, keby sa správal ako normálny chalan, pokúsila by som sa mu prihovoriť. Bohužiaľ, vyznel teraz skôr ako idiot. Učiteľka vedľa mňa potichu zavrčala.

,,Vy hlavne!", precedila pomedzi zuby a otočila sa na odchod. Môj príchod do ich triedy viac nekomentovala. Zvyšok bol pravdepodobne na mne samej.

,,Samozrejme! Budem sa snažiť!", zasmial sa a žmurkol mojím smerom. Zamračila som sa. Čo má za problém? Cítila som sa pekne blbo stojac pred lavicami vystavená všetkým pohľadom, tak som sa rozhodla vybrať si miesto na sedenie. V triede boli len dve voľné miesta. Vedľa tohto čudáka a vedľa nízkej blondínky s veľkými hnedými očami. Podišla som k jej lavici a usmiala som sa na ňu. Učiteľka medzitým odišla. Do začiatku vyučovania stále ešte zostávalo desať minút.

,,Môžem si sadnúť k tebe?", spýtala som sa čo najmilšie. S úsmevom prikývla. Zhodila som z pliec tašku, položila ju na zem k lavici a sadla som si. Na chrbte som stále cítila pohľad jeho zelených očí. Doslova mi vypaľoval dieru v chrbáte. Odignorovala som zlý pocit a túžbu spýtať sa ho, čo má za problém. Susedka ku mne veselo natiahla ruku. V očiach mala tú typickú iskru večného optimistu.

,,Ja som Sam. Teší ma.", predstavila sa mi. Potriasla som si s ňou a ani som sa nenazdala a polka triedy bola pri našej lavici. Ani na mojej starej škole som nebola neobľúbená, ale ani som príliš nevytŕčala z radu. Radšej som so všetkými vychádzala rovnako. Alebo som sa o to aspon snažila. Teraz sa mi ani náhodou nechcelo odpovedať na zvedavé otázky svojich nových spolužiakov. Nevenovala som im pozornosť. Zaujímala ma jediná osoba v miestnosti. Chcela som sa aspoň niečo málo dozvedieť o tom nepríjemnom týpkovi, aj ked len z druhej ruky. Prihovoriť sa jemu samému nepripadalo do úvahy, a tak som využila susedkinej priateľskosti.

,,Sam, čo je zač ten chalan vzadu?", spýtala som sa jej a hlavou som kývla jeho smerom. Nemusela sa ani obzrieť, aby vedela, koho som mala na mysli. Vystrúhala divnú grimasu a nadýchla sa, že mi odpovie.

,,Samotár. O nikoho tu sa nezaujíma, vlastne ma prekvapuje, že ti daroval aj tých pár, aj keď pohŕdavých, slov. Nikto toho o ňom veľa nevie, s nikým sa nerozpráva, ale celkom rád robí problémy. Radila by som ti držať sa od neho čo najďalej. Bol podozrivý z vraždy svojej vlastnej matky, ale vinu mu nikdy pre nedostatok dôkazov nepreukázali.", vysoké dievča s kučeravými gaštanovými vlasmi predbehlo Sam a pritiahlo si k nám stoličku. Sam jej na súhlas prikyvovala.

Tmavomodré oči mala orámované dlhými hustými mihalnicami, nos mala o trochu užší, než aký by potebovala, a na úzkych perách jej pohrával milý úsmev. Chvíľu som spracovávala informácie, než ku mne to dievča vystrelo ruku.

,,Ja som April, verná Samina spoločníčka, teší ma.", predstavila sa a dramaticky rozhadzovala druhou rukou. Podozrivý z vraždy svojej vlastnej matky. Obzrela som sa jeho smerom. Zachytila som jeho mrazivý pohľad a z trucu som sa mu uprene zadívala do očí a čakala, či svoj pohľad odvráti, ale nestalo sa tak. Zamračila som sa a otočila som sa späť k April. Ani vo sne by som neočakávala problémy, ktoré mali onedlho nastať. Cítila som však, že presťahovať sa sem možno nebol až tak dobrý nápad.

,,Aj ja som rada, že ťa spoznávam.", podala som jej ruku.

Dúfam, že vás príbeh zaujme. Druhá časť bude na scéne už čoskoro. Komentujte, kritizujte! Simsisoo