Chodiaci problém

68.

Po tom, čo sme si zatancovali a občerstvili sa, bol náš ďalší cieľ jasný. Rozhodli sme sa navštíviť klavírnu súťaž. Obaja sme boli už pokojní, aj napriek tomu, že akonáhle sme vyšli z pokoja miestnosti s gaučmi, na päty sa nám nalepila Evelyn s Maxom. Obaja sa tvárili, že sú na slávnosti spolu, zatiaľ čo nás prepaľovali pohľadmi. Ani jednému neunikol jediný náš pohyb. Pomerne rýchlo si začali rozumieť. Mne na druhú stranu začínali liezť na nervy čím ďalej tým viac. Vôbec by mi nevadilo, keby v dnešný krásny večer zmizli. Aspoň na hodinu. Bolo to strašné. Jediné miesto, kde sme od nich mali na chvíľu pokoj, bolo v Deanovom aute.

Zdvihla som si široké sukne, keď sme vychádzali po schodoch hore. Dean sa spokojne usmieval a pomaly si vykračoval popri mojom boku. Prispôsobil sa môjmu tempu a nevšímal si pohľadov okolo nás. Niekoľko neznámych dievčat si o ňom pošuškávalo a nenápadne si ho obzeralo. Ignorovala som to. Veď predsa patril mne, nemusela som z nich mať žiadne obavy. Znovu som sa musela zamyslieť, či je to šťastie alebo smola, že sme sa do seba zamilovali. Že som sa cez jeho vysoké hradby dostala práve ja.

Okrem obdivných pohľadov sa nám vďaka Deanovi dostalo aj niekoľko šokovaných, prekvapených a neskrývane vydesených. Naozaj o ňom dobre vedeli aj v tomto kúte štátu. Naháňal ľuďom hrôzu.

,,Čo sa stalo so ženou toho chlapa predtým?", opatrne som sa spýtala. Moja zvedavosť sa nedala zastaviť. Naozaj ma zaujímalo, čo sa vtedy stalo. Ale Dean sa na mňa len otočil so zdvihnutým obočím a vyčítavým výrazom v tvári. Jasné. Sľúbili sme si, že dnes sme len obyčajný ľudský pár. Úplne by som na to zabudla.

,,Prepáč. Spýtam sa neskôr.", zagúľala som očami, na čo sa pobavene zaškeril a chytil ma za ruku. Povzbudivo mi ju stlačil. Vedela som, že mu to takto vyhovuje a že by mu aj tak nepadlo vhod o tom teraz rozprávať. Nakoniec bol oveľa citlivejší, než sa mohlo zdať. Oveľa citlivejší, než by pri ňom ktokoľvek čakal.

Pomaly sme prešli až na pomerne slušne vyzdobenú chodbu s obrazmi rôznych slávnych maliarov. Naozaj by som túžila vedieť, kto presne toto malé sídlo vlastní. Nebola som si vôbec istá, komu to tu celé patrilo, vedela som však, že je to súkromný majetok. Z jedných zo zdobených dverí práve vychádzala malá žena asi okolo šesťdesiatky. Okamžite som ju spoznala. Teta Sullivanová. Oblial ma studený pot a otočila som sa na rýchly ústup do bezpečia, ale bolo neskoro, zbadala nás. Pridusene zhíkla nadšením a vrhla sa mi po náručí. Dean vypúlil oči a nechápavo si nás premeriaval.

,,Cathie, hviezdička, ako dlho som ťa nevidela!", schytila ma do tuhého objatia a vybozkávala mi obe líca. Na sebe mala šaty, ktoré jej pridávali na rokoch aj na kilách, a bola silno naparfumovaná a ovešaná všemožnými šperkami. Bol to jej typický štýl. Otvorila som ústa, aby som jej niečo povedala, ale nestihla som ani písmenko. Teta Sullivanová bola všade známa svojou výrečnosťou. Bola skoro až hyperaktívna. Dostať sa pri konverzácii s ňou ku slovu bolo takmer nemožné a držať s ňou krok bol obrovský problém. To ale nebol dôvod, prečo som s ňou nechcela prísť do kontaktu.Tá žena milovala moju hru na klavíri a nútila ma hrať vždy, keď na mňa narazila. Kdekoľvek a kedykoľvek. Taktiež to bola muzikantka a, na moje nešťatie, matka jedného z mojich učiteľov. Za celé tie roky som si zvykla na to, že ak sa jej raz dostanete do rúk, nevyviaznete bez toho, aby ste jej splnili želania.

,,Som tak šťastná, že si tu! A kto je toto? To je tvoj nápadník? Aký fešák! A pozri na tie oči! Hlbšie ako sám vesmír!", sypala jednu vetu za druhou a odtrhla sa odo mňa. Keďže bola menšia ako Dean, schytila ho za kravatu a pritiahla si jeho tvár nižšie. Jeho oči sa ešte zväčšili. Bála som sa, aby mu náhodou nevypadli. Teta Sullivanová neukazovala žiadne známky strachu. Ona sa totiž nikoho báť nemusela. Všetci sa báli nej. Bolo to ešte intenzívnejšie ako strach z Deana. Mala som chuť prefackať sa za to, že sme tu na ňu narazili. Toto osudové stretnutie bude mať hlboké následky pravdepodobne na mojej psychike. Ktorá už toho mala aj bez tety Sullivanovej pomerne dosť.