Chodiaci problém

76.

Milí moji čitatelia! Viem, že moja nečinnosť bola dlhšia, než kedykoľvek predtým. Predmaturitné obdobie bolo ťažké a plné stresu, ale s radosťou oznamujem, že je to za mnou, maturita zvládnutá, na vysokú prijatá, a preto sa môžeme zasa s chuťou pustiť do písania a čítania. Naozaj sa ospravedlňujem za to, že som vás musela tak dlho napínať, ale skončením strednej školy prichádza radostné produktívne obdobie, čo znamená príval nových častí. Ďakujem za vašu trpezlivosť a dôveru a prajem príjemný zvyšok dňa. Enjoy! <3

Nehybne som ležala asi desať minúť a hypnotizovala pohľadom dokonale biely strop nad sebou. Nemohla som uveriť tomu, čo sa práve dialo. Nie, Dean sa zjaví v mojej izbe, akonáhle sa odtiaľto dostanem. Nenechal by ma tu samu, nie, keď som takmer každý deň vystavená nejakému nebezpečiu. Automaticky som zdvihla ruku v prívesku, ktorý mi mal visieť na krku, ale nebol tam. S panikou som sa rozhliadla okolo seba a srdce mi stihlo vynechať niekoľko bolestivých úderov, než som retiazku s príveskom našla na nočnom stolíku vedľa mobilu. S úľavou som si vzdychla a rýchlo si retiazku hodila na krk, späť tam, kam patrila. Potom som vzala do ruky mobil a odblokovala ho. Svietila mi tam jedna správa od neznámeho čísla.

D.J.F. 219/342 a H.N.S. 

Civela som na správu ďalších nehybných päť minút a v hlave mi hučal prievan. Tomuto odkazu by som asi mala rozumieť. Ale nerozumela som mu ani trochu. Ani číslo, z ktorého mi bol odkaz odoslaný, mi neprišlo známe, no na malú chvíľu mi srdce poskočilo v nádeji, že by mohol byť od Deana. Hlavne z dôvodu, že to nebolo číslo, z ktorého mi prichádzali správy od Warrena. Mohol si však zaobstarať nové číslo, aj keď mi nedávalo zmysel, prečo by to robil. No nakoniec som aj tak nerozumela už vôbec ničomu a nič ma už nedokázalo prekvapiť. Ak ma však Dean zradil, s mojím životom je koniec. 

Ešte raz som si prečítala iniciály a čísla, ktoré mi nič nehovorili. Ak by ten odkaz písal Dean, nenapísal by ho tak, aby som mu porozumela? S týmto si nemám šancu poradiť. Odpísala som:

Kto si?

Zamkla som obrazovku a odhodila mobil na prikrývku na druhý koniec postele. Z nejakého dôvodu som cítila, že odpoveď nedostanem. V rovnakej chvíli sa otvorili dvere a dnu sa doslova vrútila moja mama. Oči mala podliate krvou a opuchnuté od plaču. Prebehla k posteli a prudko ma schmatla do náručia. Takmer okamžite sa znovu rozplakala a celé telo sa jej roztriaslo. 

,,Prepáč mi to, Cathy, prepáč mi to! Nemali sme voči nemu ustúpiť a nemala som ťa zveriť do jeho rúk. Nikdy mu neodpustím, že sme mu na to všetci naleteli!", vzlykala a pevne ma objímala. Vedela som si predstaviť, aký strašný musela mať strach, keď som už druhýkrát stála tak blízko pri smrti. Pohladila som ju po chrbte, ale zároveň som sa trochu odtiahla a nesúhlasne pokrútila hlavou.

,,Nie, mami. Ja neverím, že to Dean urobil. Celú dobu robil všetko, aby ma ochránil. Som si istá, že to nebol on, kto mi urobil dieru v hlave. Musí to byť nedorozumenie.", povedala som so skutočnou istotou. Stále mi v hlave hralo všetko, čo mi rozprával a čo pre mňa robil, a to ma presviedčalo o tom, že v celej včerajšej hystérii musel mať prsty niekto iný. 

,,Nie je to žiadne nedorozumenie! Dean Walter je skutočný vrah a hnusný klamár!", odtiahla sa aj ona a tvár sa jej zvraštila hnevom. Znovu som pokrútila hlavou a snažila sa zostať pokojná. 

,,Nepoznáš ho...", pokračovala som v jeho obrane, ale skočila mi do reči a neskrývala novonadobudnutú nenávisť. 

,,A ty ho poznáš? Nevieš o ňom vôbec nič! Aj keby ťa mal skutočne rád, nič to nemení na tom, že je to niekoľkonásobný vrah!", precedila pomedzi zuby a zatvorila oči, keď som sa nesúhlasne zamračila a poodsunula sa o kúsok ďalej od nej. Nechcela som to počúvať. Sľúbila som mu, že mu budem veriť, nech sa bude diať čokoľvek. Chcem to dodržať. Chcem to aspoň skúsiť. Odvrátila som od nej pohľad. Nemohla som sa jej pozerať do očí, pretože som chápala jej pocity. Bola som jediná, kto v neho veril. Ak to skutočne urobil, musel k tomu mať veľmi dobrý dôvod.