Chodiaci problém

65.

Ľudia drahí, nedokážem uveriť tomu, že tento príbeh presiahol 100k prečítaní. Je to ako bláznivý sen, ktorý rozhodne nemôže byť skutočnosťou. No skutočnosť to naozaj je a ja som vám za to všetkým neskutočne vďačná. Neviem ani, ako vyjadriť toľkú vďaku, a tak túto česť prenechám príbehu. Viem, že trvalo zasa raz trocha dlhšie, než som novú kapitolu konečne pridala, avšak, ako vždy to vyžadovalo aj trochu času, o ktorý som sa delila s vyhotovovaním originálnej činely na bubny môjho frajera Satana (bol to najťažší a zároveň najproduktívnejší umelecký zážitok v mojom živote. Nikdy som si nemyslela, že mi niekto bude veriť natoľko, až mi zverí do rúk vyhotovenie špeciálnej mandaly na svoju činelu :3 ) (Keby ste boli zvedaví, sledujte môj Instagram - Simsisoo). A teraz už k veci. Užite si časť a bavte sa. <3

,,S vami, Walter, prichádzajú len samé problémy.", náš narušiteľ pokojnej chvíle sa odmietal vzdať. Vyzeral byť Deanovou prítomnosťou zdesený, a to z menšej časti desilo aj ma, pretože na to musel mať dôvod. Prestrčila som sa cez Deana dopredu, aby ma neschovával telom. Ten muž pre nás predsa nepredstavoval žiadnu hrozbu, i napriek tomu, že sa odvážil schmatnúť pod krkom a sácať samotného Deana Waltera. Na to človek potrebuje určitú dávku odvahy a sebavedomia. Dean nesúhlasne zahmkal a snažil sa ma zastaviť rukou, no odstrčila som ju nabok a zatarasila mu cestu k narušiteľovi. Bezvýsledne som sa snažila spomenúť si na jeho meno, zatiaľ čo som sa chytila iniciatívy a snažila sa našu situáciu vyriešiť. Občas je lepšie nechať Deana stáť vzadu a radšej ho nepustiť k slovu.

,,Neviem, čo vám Dean vyviedol, ale prísahám, že dnes nemáme žiadne nekalé úmysly. Prišli sme sa len trochu zabaviť a odreagovať.", ukážkovo som predniesla chlácholivým tónom v hlase tak, aby to znelo čo najpresvedčivejšie. Pravdepodobne chodím s chalanom, ktorého špatná povesť sa tiahne celým kontinentom. Nič lepšie som si nemohla želať. Musím uznať, že na chalanov mám zaujímavé šťastie. Priťahujem samé prípady.

Narušiteľova tvár bola od hnevu naozaj viditeľne červená. Možno to bolo aj bohatšou vrstvou tuku, ktorú na sebe niesol. Na prstenníku mu svietili dve zlaté obrúčky, čomu som tak úplne nechápala. Vlastne ma to úplne zmiatlo. Zafučal cez nosné dierky ako dostihový kôň a zatínal ruky do pästí tak silno, že mu celé beleli.

,,Zabaviť sa? S týmto zvieraťom? S týmto strojom na zabíjanie? Chcete skončiť ako ďalšia z jeho obetí, slečna Milesová?", vrčal. Deanom pri tých slovách myklo, ale naďalej sa tváril nedotknuteľne. Cítila som z neho, ako sa ho tie slová v skutočnosti dotýkajú, pretože som vedela, že keby mal na výber, nikdy by si takýto život nevybral. Keby nechránil svojho brata, celý jeho život mohol byť úplne iný.

Spoza mňa precedil pomedzi zuby:,,Ona je pod mojou ochranou! Nie je obeť!"

,,Vy nedokážete chrániť, Walter. Vy len ničíte!", hneď na to mu odsekol jeho protivník.

,,Ja nie som zlý, došľaka!", zakričal po ňom a v jeho hlase bolo počuť podtón zúfalstva a smútku. Niečo, čo tento chalan normálne svetu neukazuje. Muž zostal mierne prekvapený, ja som len s pootvorenými ústami otočila hlavu k Deanovi a neisto si ho premerala. Samému sa mu v tvári zračilo prekvapenie nad vlastným zvolaním. Chvíľu na mňa neveriacky hľadel, potom pokrútil hlavou, akoby sa chcel prebrať zo šoku, a zaboril pohľad do zeme. Sklonil hlavu a zahryzol si do pery. Nemohla som uveriť tomu, ako veľmi tento chalan zbúral svoje múry odkedy sme sa spoznali. Sám si už nepamätá všetky tie pocity, ktoré za tými vysokými múrmi roky schovával.

,,Zničil si mi rodinu. Zabil ženu! A teraz si sem len tak bez hanby a strachu nakráčaš a dovoľuješ si o sebe tvrdiť, že si dobrý človek?!", muž zahodil zdvorilosť a preskočil na tykanie. Zároveň si nervózne žmolil obrúčky na svojom pevnom prste. Dean nezdvihol hlavu, len sa potichu bránil:,,Ona chcela zabiť mňa."