Bojovníčka sily (občasník)

2. kapitola 3. časť

varovanie: 18+, nahota, boj... a romantika

„Rodičia k tomu neprispeli absolútne ničím, priali si, aby som tam zomrela, prišli sa aj presvedčiť, či sa to skutočne stalo...“ nič viac mu už o nich nepovedala, a on zrejme chápal, čo znamenalo to jej mlčanie.
Počas tej noci sa zhovárali o všetkom možnom, hlavne o výcviku a o tom, čo pre nich oboch znamenala temná strana sily, istý čas aj spali, noc mieru však napokon skončila a nadišlo nové ráno.
Prudko sebou trhla, keď začula zvuk svetelného meča, ktorý rozbil časť jej citlivých nástrojov umiestnených na stole, takto sa s ňou Ren rozlúčil a ona tušila, že je to len začiatok.
***
Snokova ranná hodina sa nečakane skomplikovala, bezpochyby tým, že sa na ňu dostavil aj veliteľ Ren. Len nedávno sa spolu takpovediac rozlúčili a opäť mu musela čeliť.
A Snoke ich požiadal o to, aby mu ukázali ako sú na tom, čo sa týka boja, čo znamenalo, že sa ocitla na vysunutom moste ešte nedostavanom a cítila tlak Renovho svetelného meča, vskutku mal silu, ktorej bolo ťažké čeliť, niežeby niečo také neprežívala už predtým, no teraz to bolo iné, na ňom bolo niečo, čo ju desilo, no zároveň aj fascinovalo, akoby až teraz pochopila, čo znamená skutočne stáť proti nemu.
Musela sa vyhýbať aj nedostavaným častiam a trčiacim hrotom, pričom bola nútená cúvať pred ním, keďže práve teraz mal on prevahu a ona len čakala na svoju príležitosť.
Mal na tvári masku, nevidela mu do očí, bolo ťažké odhadovať jeho ďalší krok, boj však bol vzrušujúcou skúsenosťou ako vždy, celé jej telo, akoby žilo len pre ten jediný okamih, keď bude môcť prežiť alebo padnúť, pripúšťať si tú druhú možnosť bolo slabosťou, ktorú si nemohla dovoliť. Držala sa však dobre, nedalo by sa povedať, že by po celý čas mal nad ňou absolútnu prevahu... len teraz sa to zvrhlo tým nesprávnym smerom... šťastie sa jej zrejme otočilo chrbtom.
Vyhla sa hrotom aj nedokončenému zábradliu, musela urobiť skok, aby nepadla do prázdna a zároveň nedovolila jeho meču, aby ju zasiahol do tváre. O jeden z nich sa však slabo zachytila a keď bola opäť nútená sa pohnúť cítila, ako nanovlákna na jej šatách povolili.
Len drobná trhlina, ktorú on využil na to, aby jej ich roztrhal, vskutku znepokojujúcim spôsobom, ktorý takmer odhalil jej prsia, výstuž zatiaľ držala no každý ďalší pohyb ju hnal k tej možnosti, že by mohla byť odhalená takýmto spôsobom.
„Znepokojená?“
„O tom ani len nesnívaj...“ sykla rozrušene.
Mohla by mu to oplatiť podobným spôsobom, no tým by mu skôr pomohla než...
Látka sa opäť trhala, zrejme boli zasiahnuté dôležité spoje, keď tlačil mečom priamo na ten jej.
No ona si uvedomila, že stačí len urobiť pár krokov a bude to on, kto možno spadne, bol tam jeden uvoľnený kábel, ktorý... a zároveň aj časť zábradlia, stačilo len pár okamihov a mohol prepadnúť cez... Bolo tak blízko uvoľneniu, už to takmer cítila ani len nemusela použiť silu, no možno by mohla... stačilo to len správne načasovať...
No keď sa priblížila k tomu okamihu, keď cítila ako dostala možnosť vymaniť sa z jeho zovretia, zrazu urobila niečo, čo nikdy predtým počas žiadneho duelu nebolo súčasťou jej...
Pustila svoj meč, aby ho stiahla z dosahu... No postarala sa, aby aj on dočasne prišiel o ten svoj. Zábradlie dopadlo neďaleko nich, časť z neho skončila v tej hĺbke a Ren spadol na ňu.
Podarilo sa jej zabrániť tomu, aby si udrela hlavu no predná časť jej šiat bola definitívne stratená.
Cítila chladný vzduch na svojej bledej pokožke, a takisto aj tlak jeho tela na svojom. Neodvážila sa radšej ani pozrieť nižšie. Chcela sa čo najskôr zakryť, keď cítila ako si opäť skladá masku, na ten zvuk si už začínala zvykať a tušila, že to bude ešte omnoho horšie.
No zároveň aj šialenú úľavu, že tam dole neskončil on, aj napriek tomu, ako ju pálili lakte, na ktorých sa zachytila, aby zabránila kontaktu hlavy s kovovým povrchom mosta.
„Prečo si...“
„Neviem, vôbec netuším...“
Chránila ho predtým pádom namiesto toho, aby bojovala o... nevedela čo sa stalo, skutočne netušila, či tá noc porozumenia znamenala viac než, alebo jednoducho len nechcela... vyhrať takýmto spôsobom, aj keď temná stránka jej to našepkávala ako to najlepšie možné riešenie...
Bezpochyby bola vďačná aspoň za to, že sukňa nebola porušená, keď ju opäť pobozkal, keď cítila ten neúprosný tlak jeho túžby, prebudenej tak náhle a bez varovania.
Nohy však bezpochyby mala v úmysle udržať spolu za každú cenu, aj keď cítila ako sa aj v nej prebúdza niečo bezpochyby šialené a nebezpečné, keď mu opätovala jeho bozky, keď prijala jeho objatie, akoby doňho patrila aj keď vedela, že to nie je pravda, že len stačí, aby opäť uvidel... ju a pre ňu sa všetko skončí...
Jej telo to však nezaujímalo, chcelo viac, bolo obeťou tej nenásytnosti, o ktorej hovorila, keď jeho bozky boli tým, čo potrebovala, keď nemohla byť zranená ničím iným než... ranami po boji... bez toho, aby bolo zasiahnuté jej srdce...
Chcela ho, bolestná túžba pulzovala jej telom, bola presvedčená o tom, že to musí zakryť, že nemôže dovoliť, aby, no nedokázala sa odpútať od neho, nie teraz, nie tak blízko smrti a zároveň... akoby to miesto, podobné tomu, kde jeden život skončil, bolo miestom, kde sa ten jej ešte len poriadne začínal. Nezaujímalo ju nič iné len to, aby sa jej dotýkal, len to, aby ju nepustil a nikdy viac necítila chlad, nikdy viac nebola oddelená od blízkosti jeho sily, temnej aj svetlej, aby bola ovplyvnená nimi oboma... pohltená ich vplyvom... zbavená schopnosti premýšľať o čomkoľvek inom.
„Dosť...“
Snokov hlas zo svetelnej gule, z ktorej ich doteraz pozoroval zaznel tak jasne a prísne.
A ona sa spamätala, uvedomila si, čo robí, že jeho pery sa dotkli aj jej pokožky, jej krku, jej... že celé jej telo horí túžbou, ktorú nemôže a ani len nechce zastaviť no zároveň aj, že je to on, jej nepriateľ, ktorí sa jej vyhrážal všetkým možným, Snokov prvý učeň, ktorého už od začiatku postavili proti nej... a ona bola tou osobou, ktorá bola v nevýhode, teraz to už chápala, teraz už vedela, že nie je natoľko dôležitá, aby...
„Vstávaj, Kylo Ren...“ ďalší príkaz, ostrejší než ten druhý...
Bol to majstrov príkaz, proti ktorému nebolo možné vzdorovať. A on skutočne vstal, no v jeho pohľade stále cítila tú túžbu, ktorá... v nej začala prebúdzať strach.
Vezme si všetko a odhodí ju, tak to chodí, vie to, vie, že nesmie dovoliť, aby... nad ňou získal prevahu týmto spôsobom.
„Majster, dovolíte, aby...“
„Nie...“
„Lekcia skončila, Lia môže odísť, ty ešte ostaneš...“
Vstala tak rýchlo, ako to len bolo možné... ignorovala svoje zúfalé srdce, keď si rukami zakryla svoje prsia, absolútne vyvedená z miery, prešla po moste čo najrýchlejšie, snažila sa priveľmi nechvieť, keď si zapínala svoj svetelný meč.
Ren sa za ňou ešte raz obzrel, ešte raz bolo v jeho pohľade to, čo ... ona sama cítila takmer až ako pulzovanie kdesi v sebe... kdesi na tom najcitlivejšom mieste, keď ešte cítila dosah jeho bozkov takmer na celom svojom tele, keď sa ich teplo šírilo ako lavína, ktorú nemohla zastaviť. Srdce je zradné, poslúchať ho znamená priblížiť sa k smrti, čo však poslúchala vtedy, keď dovolila, aby... čo si vlastne myslela, že by snáď jeho túžbe mohla pripisovať hlbší zmysel, nie... on chce... povedal presne čo chce, teraz len zmenil taktiku, aby ju zmiatol...
Nemá čas... musí sa pripraviť na poradu, dať sa do poriadku a predstúpiť pred svojich podriadených ako ich generálka, nemá žiadnu inú šancu... jeho pohľad neznamená nič iné, len že ona bude využitá a on dosiahne svoje... Nemiluje ju a ani ona jeho, nevie čo sa to s ňou deje, no možno jej na ňom istým spôsobom záleží, čo je nebezpečnejšie než keby ho milovala.

poznámka: nuž neviem, teda dúfam, že sa vám moja poviedka páči, snažím sa teda, aby to nejako šlo, i keď mám za sebou aj pred sebou zlé obdobie a bojujem aj sama zo sebou, a samozrejme ak máte radi také erotickejšie aj odporúčam aj moju poviedku Sithský lord :D prípadne aj Rytier z rádu ren a iné :D  Skrátka život je teraz inak zlý, keďže mám agorafobiu a panickú poruchu zasiahlo to aj moju schopnosť písať, aj keď sa to teraz nezdá, no dejú sa so mnou teda občas veci... a nie je to také ako predtým, ďakujem každopádne každému, kto si nájde čas a prečíta si,  niečo z mojich vecí... teším sa na akýkoľvek prejav priazne a dúfam, že vás zatiaľ táto poviedka teda baví ...