Bojovníčka sily (občasník)

10. kapitola 3

Možné ukončenie vojny.
Pokiaľ je v tom zapletený Kylo Ren tá malá by sa nemala až tak veľmi tešiť. Tušila, že to nebude vôbec jednoduché presvedčiť ho o niečom takom, či už je skutočne najvyšším vodcom alebo ho len formálne zastupuje, čo tiež bola jedna z možností.
No nemala v úmysle jej nateraz kaziť radosť. Ona sama mala svoje vlastné starosti.
Bezpochyby spojené s tým, že ak poslúchne tú malú, zrejme ho opäť uvidí, ale... čo ak si bude myslieť, že prešla na druhú stranu, že je teraz zradkyňa a bude sa k nej správať tak kruto ako naposledy, bála sa toho, že by to ich dieťa... ich syn, ako mala možnosť práve teraz cítiť... že už nebol len do určitej miery bytosťou, ale mal by byť aj... pocíti na sebe agresivitu svojho otca, bezpochyby potláčanú dlhý čas.
Potrebovala by svoj meč, pre istotu, no nemala ho pri sebe, lebo ho mala tá druhá,  v úschove, ako jej generálka povedala, no práve teraz ju za to nemala veľmi rada, lebo ona sama mala o svojom synovi bezpochyby vyššiu mienku než Lia samotná.
„Tak ideš?“ vykrúcala sa tá malá pred ňou opäť.
„Áno, idem...“
Nechala sa chytiť za ruku a odprevadiť von.
Vskutku bola na jednej z tých povstaleckých základní, boli tu hangáre, sklady a všetko ostatné aj narýchlo pripravené miesto, ktoré vyzeralo ako vonkajšia rokovacia sála.
Dosť netradičné na jej vkus, no možno to tak bolo lepšie, mať viac priestoru pre prípad.
„Dávaj si pozor...“ upozornil ju Poe, keď prešla okolo neho a okolo toho jeho kúzelného droida, ktorý odniekiaľ vylovil ružu a podal jej ju. To bol skrátka celý on...
„Ďakujem...“ odvetila pomerne stroho, no kvet dala pre istotu Issah, aby to náhodou nevyzeralo, že ... tu nadviazala nejaké dôležité kontakty.
Dievčatko sa jej daru potešilo. „BB je fakt zlatý, všakže Lia....“
„Áno, iste...“ roztomilosť mu rozhodne nebolo možné uprieť. No ona svoju pozornosť práve teraz zameriavala hlavne na generálku Organu, ktorá prišla k tomu vonkajšiemu rokovaciemu stolu, spolu s osobou, ktorú ona veľmi dobre, teda aspoň si myslela, že viac než dobre poznala.
Kylo Ren.
Bez masky.
Bez meča.
Bez rukavíc.
Oblečený jednoducho a povedzme, že opäť dosť strhaný a nervózny. Issah pustila jej ruku.
„Ja ďalej radšej nepôjdem, ja sa ho veľmi bojím, tak ako všetci... tak... len opatrne, dobre...“
Lia prikývla a dievčatko od nej začalo rýchlo ustupovať.
Chvíľu si takmer priala, aby mohla urobiť to isté, lebo odkedy poznala Solovcov... začínala si myslieť, že to vskutku nebol dobrý nápad sa s nimi zapliesť a spoznať akurát tak len prehru.
Vystrela sa, snažila sa nedovoliť sile, aby jej umožnila prejaviť strach, zatiaľ stále videla len pomocou, nej, no predpokladal, že to dokáže vyriešiť, keď sa trochu spamätá z celého toho myšlienkového boja a takisto aj...
Dostala sa k nim, pomerne dôstojne a pomaly, no každý sval na jej tele bol napätý a cítila, ako sa jej syn párkrát prudko pohol, až ju to zabolelo... siahla rukou na brucho v snahe, trochu ho upokojiť, silou, ktorú mu pošle.
„Lia...“
Renov hlas znel unavene, takmer utrápene.
Snažila sa mu dívať do očí, neuhýbať pohľadom, nedať najavo, že opäť bola porazená a že by sa mala naňho skôr hnevať, než...
„Vitaj, Ren...“ povedal mu to, takmer akoby ho chcela čiastočne aj podpichovať.
Povedala mu to a očakávala všetko možné... no on ju len objal. Jej telo si tak veľmi prialo cítiť jeho dotyk, že zabudla na všetko ostatné, vrátane svojho hnevu.
Nikto neexistoval, žiadne zvuky, žiadne narušenie jej myšlienok, len on a ich syn.
Bozkával ju, počiatočná jemnosť sa menila na vášeň, ktorá ju takmer pohltila. Celú, jej telo si spomínalo na to, čo znamená mu patriť... čo znamená byť v jeho náručí a nepotrebovať nič iné.
Odpovedala mu, svojím vlastným spôsobom si ho označovala za svojho každým ďalším bozkom.
Dotkla sa jeho ruky a dovolila mu, aby ... sa spoločne dotkli, aby ich spojená sila ubezpečila ich syna, že sú spolu a že nič nie je dôležitejšie ako ten okamih... ten jediný okamih bezstarostnosti a šťastia.
„To je... to znamená...“
„Áno, chce, aby si sa nás dotkol, chce, aby sme boli spolu...“
„Budeme, Lia... ubezpečujem ťa o tom, že áno....“
Zavrela oči a plne sa oňho opierala, stratená v pokoji a v bezpečí, v skutočnom bezpečí, ktoré však... bolo spochybňované jej vlastnou ostražitosťou...
Chcela sa naňho veľmi hnevať aj na seba, ale nebolo to možné, lebo jediné po čom práve teraz túžila bol on...
Chvel sa rovnako ako ona, cítila, že aj jeho nervozita postupne ustupuje pod vplyvom hlbších pocitov a vnemov.
„Ste v poriadku?“ pošepol jej...
„Áno, Ren, myslím, že áno...“ o očiach ešte hovoriť nechcela, obávala sa, že by sa tým len rozhorel konflikt po ktorom vôbec netúžila, nepotrebovala žiadnu zlú energiu, nie teraz, keď bol Ren s ňou a ona nemyslela na nič iné...
Nemala v úmysle sa od neho ani pohnúť, akoby jej tá možnosť mohla spôsobiť priam fyzickú bolesť.
Aj keď sa ich objatie rozdelilo, dovolila mu, aby ju držal za ruku, absolútne zdesená tým, čo všetko môže spôsobiť láska, ešte aj niekomu, kto bol vychovaný ako Sith, akú moc môže mať nad jej osudom, že práve teraz necíti nič iné než šťastie, ktoré nemôže a ani nechce viac potláčať.
Cítila nové zranenia v jeho sile, niektoré neliečené, niektoré, spôsobené zlosťou a hnevom... niektoré spojené s nekonečnou beznádejou, ktorá bola zmiernená až teraz pod jej vplyvom.
„Prepáčte mi to, deti, mrzí ma, že som to musela urobiť takýmto spôsobom...“ generálka Organa sa rozhodla k nim prehovoriť.
Renova tvár sa opäť zmenila na neprístupnú masku, jeho kruhy pod očami akoby boli hlbšie a nová jazva, kdesi na úrovni čeľuste, akoby sa ešte viac zvýraznila.
„Nikdy viac sa so mnou takto nezahrávaj, matka, vieš veľmi dobre čoho som schopný... a ani ty nemáš právo mi len tak vziať moju rodinu... Po prvý raz a naposledy ti odpúšťam to, že si sa dopustila omylu a myslela si si, že tvoj syn by mohol...“
Lia pomaly pustila jeho ruku. Cítila, že je nutné urobiť niečo, dôležité, čo sa možno už nikdy viac nebude môcť zopakovať.
„Chcela som, aby ste boli obaja pri mne... aby ste boli doma... a pochopili, že vás nikdy nezavrhnem, ani kvôli Snokovi, ani kvôli nikomu inému...“
„Aj napriek tomu, čo Kylo Ren urobil a ešte bezpochyby urobí, mama?“ opýtal sa už miernejšie.
„Stále budeš a ostaneš mojím dieťaťom, Ben... nech si zvolíš akékoľvek meno... nech urobíš čokoľvek...“
„Nemala by si dúfať, že ... ani teraz ti nemôžem ponúknuť nič viac než to, že nezrovnám zo zemou...“
„Hlavne, že si tu... som taká rada, že mám ešte nárok s tebou aspoň hovoriť, ak už nič iné...“
No napriek svojim slovám, napriek svojej obrane, jej napokon dovolil, aby ho aj ona objala. Lia trochu ustúpila, aby im dala viac priestoru. Ben bezpochyby mal svoju matku veľmi rád, takmer cítila jeho tieň, keď ju objímal, no zrejme to cítil aj on, preto ju napokon pustil.
„Som tu, no na mojich požiadavkach to nič nemení, budeš sa musieť podriadiť Prvému rádu, ak chceš, aby v galaxii opäť zavládol mier. Budeš musieť zabudnúť na svoje nádeje...“
„O tom si pohovoríme, až po vašej svadbe, sľúbil si, že prijmeš aj pár ústupkov, ktoré ti zrejme budem musieť pripomenúť ja...“
„Áno, sľúbil som to, mama... no neznamená to pre teba nič, musím ťa varovať, že Kylo Ren bol schopný vecí, ktoré... povedzme, že by som práve teraz nerád zopakoval to, k čomu ma prinútil Han Solo...“
Chvíľu to vyzeralo, akoby to generálka vzdala a chcela sa od neho definitívne odvrátiť.
Lia by plne chápala, keby to urobila.
„Nie, Han Solo, nazývaj ho svojim otcom, Ben, keď o ňom hovoríš... Pripúšťam, že som urobila chybu, keď som si myslela, že on by mohol... mrzí ma, že som pre vás nemohla urobiť viac... Otec ťa ľúbil rovnako ako ja... možno aj viac... nedokázal to dať najavo, ale veľmi si prial, aby si sa k nám vrátil, natoľko že za to obetoval život...“
„Mohol som si myslieť, že si ho poslala ty, že z vlastnej vôle by...“
„Nezabúdaj na to, Ben... nikdy nezabudni na to, že tvoj otec za tebou prišiel a povedal ti veci, ktoré tak myslel aj cítil... Pochopíš to zrejme najlepšie, keď sa aj ty sám staneš otcom... keď sa na teba bude dívať tvoje vlastné dieťa...“
Začínalo sa to nepríjemne komplikovať. Lia to priam cítila, a bezpochyby preto radšej opäť Rena chytila za ruku. Akceptoval to a prijal tú možnosť, ale zároveň aj...
„Tak čo navrhuješ, mama? Ako to nateraz ukončíme?“
Neublíži snáď starej mame ich dieťaťa, stále mal isté možnosti, aj keď nemal pri sebe meč... a ona nechcela, aby ich využil.
„Lia, ukáž Benovi vašu izbu, oddýchnite si a neskôr sa ešte pozhovárame... máme dosť času všetko dôkladne prebrať...“ obrátila sa k nej. „Samozrejme, mama, ako si želáte...“
Generálka si priala, aby ju tak volala a ona s tým zrejme súhlasila, keď jej myseľ podstrčila tú možnosť.
No pozrela aj na Rena, čakala na jeho súhlas alebo na čokoľvek čo by jej naznačilo, že nemá v úmysle...
„Tak dobre, povedzme, že nateraz prijímam toto čiastočné ukončenie z tvojej strany. No aj o tom, čo si urobila Lie, sa pozhovárame, jej myseľ vykazuje známky dlhodobého ovplyvňovania... Aj o tom sa ešte budeme musieť dôkladne pozhovárať...“
Generálka mierne zosmutnela, no snažila sa byť bezpochyby silná a nedávať najavo, že sa jej synove slová zrejme dotkli. Zrejme nebola nadšená tým, že jej pripomenul, čo urobila, podľa nej zrejme v dobrej viere, no aj tak to malo isté následky, ktorým sa Lia bude musieť v najbližšej dobe postaviť.
„Nikdy by som neublížila tvojej budúcej manželke, Ren... boli to len nevyhnutné opatrenia...“
„Áno, mama, to chápem, Ben tomu rozumie, Ben vie, že si nechcela nikomu spôsobiť utrpenie, nie nevyhnutne, no čo ti pochopí aj Kylo Ren, to sa ukáže neskôr...“
To bolo všetko, čo jej povedal, skôr než skutočne dovolil, aby ho Lia odviedla nahor.

poznámka: nuž veru zatiaľ to vyzerá tak všelijak. No aspoň liaren sú opäť spolu. :D