Bojovníčka sily (občasník)

12. 1 pokračovanie

***
„Nechaj ma prejsť!“
„Prestaň, Lia!“
Snažil sa ju zastaviť, no ona nebola vôbec ochotná ho počúvať.
Zúrila. Bola nahnevaná takmer až do nepríčetnosti a nemala v úmysle nič iné len dostať sa od neho čo najďalej.
„Nedovolím ti teraz odísť... čoskoro sa zotmie... nedovolím, aby si sa tu niekde túlala sama, len pretože si...“
Vytiahla naňho svetelný meč, podarilo sa jej ho ukradnúť generálke, ktorej ho napokon zverila Rey.
Využila chvíľu jej nepozornosti a vzala si ho späť. A práve teraz bola veľmi rada, že to napokon urobila, lebo mu potrebovala dokázať, že nie je slabá, že zvládne všetko, čo bude chcieť, že nedovolí, aby ju aj naďalej podceňoval. Cítila ako BB presvišťal okolo nej, zjavne sa chystal niekoho varovať, že sa tu schyľuje k nepríjemnej hádke, no jej  to neprekážalo, buď jej uhne z cesty, alebo ho poznačí, tak ako predtým a možno aj horšie.
„Dosť, Lia... skutočne prekračuješ všetky hranice!“
„Uhni mi z cesty!“ kričala naňho aj ona a vôbec sa nekontrolovala. Nemohla to v sebe potlačiť, ten hnev, tú zlosť, ako mohol, ako si môže myslieť, že jej teraz vezme jej titul, len preto, že si myslí, že je... nemôže ju predsa len tak odstaviť, len preto, že sa stane matkou, on sa predsa tiež stane otcom a neznamená to, že...
Zaútočila naňho. Vyhol sa jej výpadu a chytil jej ruku, stalo sa to len preto, lebo bola trochu pomalšia než zvyčajne, no malému tento druh pohybu až tak veľmi neprekážal, cítila, že je s tým stotožnený, akoby to prúdenie sily v jej ruke patrilo aj k nemu, ako niečo čo raz bude súčasťou jeho krvi.
A ona priam túžila, aby mal pri sebe meč, aby mu mohla dokázať, že aj takto sa mu dokáže vyrovnať ak...
„Lia, prosím ťa...“
„Nie...“
Zrejme nechcel veľmi zatlačiť, no ona mu nedávala na výber, ona nechcela dovoliť, aby...
„Lia, dcérka, moja... len pokojne... všetko sa dá do poriadku...“ počula hlas generálky Organy, videla aj ako Poe opatrne kráča po jej boku a tvári sa takpovediac čiastočne spokojne, že Ren lieta v problémoch. „Ben, čo to má znamenať, čím si ju tak rozčúlil, že...“
„Nič, som neurobil, mama...“
Pocítila bolesť, keď sa jej snažil vziať meč, no nechcela mu to len tak ľahko dovoliť.
Pokúsila sa vymaniť z jeho zovretia.
„Opatrne...“ zdesene hlesla generálka.
„Lia, prosím ťa, daj pozor, aby si... no tak, pozhovárame sa o tom radšej pokojne... ten meč, teraz nie je vhodný...“
„Nie, je vhodný? To si aj vy myslíte, že to nedokážem zvládnuť!“ hlesla rozochvene.
Snažila sa nevšímať si generálkin hlas a nedovoliť Renovi, aby... no jej tlak narastal.
Tlak na jej vlastnú ruku a zároveň aj...
„Dcérka, ja...“
BB sa pohol viac dopredu, ten pohyb ju vyrušil, čo Ren využil na to, aby urobil to jediné gesto, ktoré mu pomohlo získať od nej meč, pocítila slabý dotyk malátnosti, jej hnev zmizol pod vplyvom silnej túžby po spánku. No bránila sa tomu, aj keď mu v podstate opatrne opäť skončila v náručí.
„Len pokoj, všetko bude v poriadku, Lia, už sa na mňa nehnevaj, už nie je potrebné, aby si... ja viem, že by si všetko zvládla... nejde o to, že by som tomu neveril... ale nechcem, aby si riskovala, nie takýmto spôsobom... chcem, aby si bola v bezpečí...“
„Svadba nebude... ani zajtra a zrejme ani...“
„Ben, čo si vlastne...“
„Nič, mama, vôbec ju nepočúvaj, Lia je len unavená, nevie čo hovorí...“
„Viem, veľmi presne čo...“ stále s ním bojovala, dokazovala mu, že ju len tak ľahko do bezvedomia nedostane.
„Ben, podaj mi ten meč, budem si ho opäť musieť vziať k sebe...“ požiadala ho generálka.
„Nie, môj meč jej nedávaj...“ hlesla Lia, cítila ako sa jej oči zatvárajú, ako podlieha Renovmu objatiu čoraz viac, ako podlieha jeho hlasu vo svojej mysli, ktorý ju nútil upokojiť sa.
„Dobre, tu ho máš... ale dávaj naňho lepší pozor... vidíš čo sa môže stať, ak sa k nemu náhodou dostane... “
Neochotne jej ho vložil do rúk, čo zrejme bola tá posledná kvapka.
„Zaplatíš mi za to...“ hlesla skôr než sa jej definitívne dotkol takmer až nežné... dotknutie jeho mysle...

Poznámka: no to s huxom mohlo byť tiež veľmi zaujímavé, raz to možno dokončíš. Aj on je dobre nevyužitý, ale Rena má akosi radšej. :D Dnes terapia bola uff, zatiaľ som stále moc nepokročila, ale snažím sa... Čo myslíte, zmieria sa alebo hádka ešte bude mať ehm.. pokračovanie?