Bojovníčka sily (občasník)

21. kapitola 1

Luke sa začal spávať zvláštne.

Hlavne vo vzťahu k svojmu otcovi. Všimla si to hneď počas toho nasledujúceho rána. A tušila, že to vôbec nebude dobré, keď...

„Nechcem, aby si tu bol s nami..."

Povedal mu hneď pri raňajkách. Z ničoho nič vyslovil takúto myšlienku...

„Ale Luke..." Issah k nemu znepokojene zdvihla zrak... zrejme tušila, že sa to nezaobíde bez následkov.

A Lia takisto len ...

„Čo sa stalo, Luke, prečo sa tak rozprávaš so svojím otcom..."

„Nechcem, aby bol s nami..." zopakoval Luke tvrdohlavo a tváril sa tak vážne, až z toho Liu zabolelo srdce.

„Čo to má znamenať?" opýtal sa ho Ren, stále ešte do istej miery trpezlivo, no všetci tušili, že ...

„Ublížil si mame, veľakrát si ublížil mame a nebol si pri nás... viem, že si bol preč... Nechcem, aby si ublížil aj sestričke..."

Ren vstal.

Chcel sa ho dotknúť, ale malý pred ním cúvol a bežal k nej.

„Kto ti to povedal?"

„Tebe nič nepoviem! Chcem, aby si šiel preč!" kričal Luke, teraz už svojím spôsobom agresívne aj on.

Celý sa chvel. Sila sa chvela s ním.

Ren sa obrátil k Issah.

„Čo sa stalo na tej návšteve, povedala vám stará mama niečo?"

Nekričal na ňu, pýtal sa jej to absolútne pokojne, no Luke...

„Nechaj Issah, aj jej chceš ublížiť? Aj jej?"

„Nie, nechcem, jej ublížiť, Luke... chcem len vedieť, čo sa stalo..."

„Ona nič nevie, vôbec nič nevie..." opakoval už miernejšie, ale predsa...

Lia cítila, ako sa jej drží, akoby sa snáď obával, že... nikdy nechcela, aby jej syn vedel o istých veciach, nebol by schopný ich pochopiť. Určite nie teraz v tomto preňho zraniteľnom období a bola by rada, keby nikdy nevedel o udalostiach, ktoré sa stali na ich svadbe ani o iných ... nie práve najpríjemnejších aspektoch ich vzťahu.

„Choď preč! Chcem, aby si išiel preč!" trval ďalej na svojom, aj keď sa mu prihovárala ona a snažila sa ho upokojiť.

„Luke, len pokojne, povedz mi čo sa vlastne stalo, povedz to svojej mame... neboj sa, nič zlé sa ti nestane, tebe ani nikomu inému..."

Bol na pokraji akéhosi nervového šoku, akoby spracovával niečo, čo nedokázal prijať, ale zároveň.

„Luke, to už stačilo..."

„Nie, nestačilo...Videl som, to všetko som videl... videl som, ako si spadla, keď... bol som veľmi maličký, ako sestrička a on to urobil... urobil to on..."

„Videl si to? Čo presne si videl, Luke?" zopakovala Lia zdesene.

„Na vašej svadbe, videl som, ako... bol som maličký a nemohol som ... nevedel som, že... je zlý.... je veľmi zlý... poslúchol zlý rozkaz, chcel nás zabiť... a potom aj keď som .... keď si ma držala na rukách... chcel nás dať zlým ľuďom... videl som..."

„Kto ti ukázal také veci, Luke?"

„Nemôžem povedať, nemôžem nič povedať, lebo ma pošle preč... pošle ma preč a už nikdy neuvidím..."

Celý sa chvel, keď ho zobrala do náručia a stále opakoval. „Nech odíde! Nech odíde..." postupne už začínal aj plakať, jeho hnev sa menil na zúfalstvo, ktoré ním... Nebola to jeho vina...

Držala ho v náručí a tíšila. Bol len dieťaťom, ktoré niekto využíval na to, aby... Nemohla uveriť, že si niekto dovolil mu ukázať všetky tie veci a mala podozrenie, že len jedna osoba mala tú moc aj dôvody na to, aby sa im takto pomstila.

„Nikto ťa nepošle preč ani ja ani tvoj otec ťa nikdy nikomu nedáme, neboj sa, nikdy ťa nikomu nedáme..."

Nič zlé sa ti nestane, budeš sa pekne hrať s Issah, budete si dnes spolu kresliť, tak ako ste chceli..."

„Až keď on odíde, až keď odíde..."

„Luke!"

Ren začínal strácať trpezlivosť.

„Bez ohľadu na to, čo si videl, nebudeš sa takto ku mne správať.

Nedovolím ti to."

„Nebudem ťa počúvať!"

Dosiaľ si rozumeli veľmi dobre, Luke mal otca rád a všetko bolo medzi nimi v poriadku, to že sa ich niekto snažil rozdeliť, bolo pre nich ...

„Dovolíš mu, aby mi ublížil... dovolíš mu to..." díval sa na ňu tými svojimi očami, ktoré boli plné nevyslovenej bolesti.

Luke otcovi dôveroval, videl sa v ňom, bol preňho vzorom ...

„Nikto ti neublíži, tvoj otec ti nechce ublížiť, Luke,

A nedovolí to ani nikomu inému..."

Pomaly pristúpila k Renovi aj s malým, ktorý... a len dúfala, že pochopí, že dokáže potlačiť svoj hnev a byť preňho hlavne otcom, ktorého práve teraz potrebuje viac než kedykoľvek predtým...

Lia cítila ako sa chvel ešte viac, cítila ako...

medzi nimi narastá nebezpečné zúfalstvo, musí ho prekonať teraz, nesmie to odkladať, každý odklad znamená len bolesť.

Ren si svojho syna od nej jemne vzal.

„Máme sa predsa spolu dobre, spolu na všetkom pracujeme, všakže?"

„Áno, ale..."

Luke na otca s obavami hľadel, akoby sa obával, že ho skutočne udrie... čo bolo ťažké vydržať, no cítila, že to bude musieť riskovať, že ho nepresvedčia slová, ale len otcova blízkosť, že len on si ho môže vziať späť.

„Neskôr, keď vyrastieš pochopíš isté veci... teraz ti nemôžem povedať, že vás veľmi ľúbim a nechcel som, aby sa to stalo... jediné čo som chcel, bolo ochrániť vás... no nie vždy sa mi to podarilo... ale vždy sa budem snažiť, aby ste sa mali dobre, aby ste boli šťastní... ty mama aj naša Issah... nikdy vás neopustím, Luke..."

„Máš rád aj sestričku Aimee?"

„Áno, Luke, mám ju veľmi rád už teraz..."

„Prepáč mi, ja som len videl..."

„Rozumiem tomu a nehnevám sa na teba... všetko je v poriadku..."

Jemne ho hladkal po chrbte, až kým sa Luke trochu neuvoľnil a neoprel sa oňho.

Mali to za sebou, tú nebezpečnú krízu, podarilo sa im ho získať späť.