7. kapitola 3

55 4 3
                                    


„To ani zďaleka nie je všetko, čoho by si sa mal báť, Ren... Áno, budem naňho myslieť, ale inak než si myslíš, nestál za to, aby ma to znepokojovalo... a možno ani nikto iný, koho som doteraz stretla..." provokovala ho viac než spokojne. „No verím, že už čoskoro si nájdem inú zábavu..."

„To ti nedovolím, nebudeš myslieť na nikoho iného okrem mňa..."

„Samozrejme, že nie, kto iný než ty mi dokáže tak popliesť hlavu..." čiastočne si z neho aj uťahovala, keď mu to povedala. „Vieš predsa, čo musíš urobiť, Ren, aby som ... bola len tvoja... od teba závisí... čo s nami bude..." bola to pravda, lebo ona si bola istá tým, čo chce, kým jej bojovník sily na to zrejme ešte dosiaľ neprišiel. V jeho momentálnom správaní cítila Snokovu ruku, on sám vedel, čo naňho platí, nepochybovala o tom, že ako jeho majster vie veľmi dobre čo s ním urobiť, aby ho podriadil svojim plánom. Ona sama sa už veľakrát presvedčila o tom, že aj keď si myslela, že svojmu majstrovi vzdoruje, skutočnosti to bol on, kto rozhodoval o tom, k čomu sa napokon prikloní.

Pošepkala mu to tak, aby ten rozhovor aspoň čiastočne ostal súkromný, no nevyzeralo to tak, že by trooperov trápilo to, o čom spolu hovoria ich velitelia.

Nevedela, že spozná až takú silnú bolesť, keď dospeje k presvedčeniu, že on nikdy neprestane túžiť po nej. Po osobe, ktorej sa nielenže nechce, ale ani nikdy nemôže vyrovnať. Mal to byť len žart, len podpichnutie, ale keď to vyslovila uvedomila si, že jej na tom záleží... na tom, aby túžil po nej, na tom, aby bola aj ona jedinou osobou, ktorú bude považovať za svoju ... Nie je ako Rey, nemôže byť.

Nikdy nebude taká čistá, taká nevinná, nemá to v sebe... Vždy na sebe bude niesť pečať toho prekliatia, temná strany sily ju skonzumovala celú, ten druh pôvabu, ktorý má v sebe Rey, ona nikdy nezíska. Čistá temnota v nej, je tým vďaka čomu by ňou ona sama opovrhovala.

Mala by sa hnevať, mala by túžiť po jeho smrti, chcel ju predsa takmer až znásilniť, keď... no ona mu potom dovolila, aby... už sa v sebe ani ona vôbec nevyznala.

A neurobila ani... dosiaľ neurobila nič preto, aby... a boli spolu a ona riskovala, že možno... no chcela to riskovať... uvedomila si, že si to tak želá, jednoducho podstúpiť to riziko...

„Áno, je mi jasné, čo potrebuješ..." povedal to len tak, až si chvíľu myslela, že jej môže rozumieť.

Dotkol sa jej mysle, tak prudko až jej to takmer vyrazilo dych, nikdy to nebolo veľmi príjemné a už vôbec nie teraz, ale ona... cítila ako sa dotýka jej pocitov, ako nimi neopovrhuje len je úprimne prekvapený tým, že niečo také môže niekto cítiť k nemu... k niekomu kto bol obvinený, že nemá žiadne hlbšie city, že nemá srdce... ktoré by mu mohlo spôsobovať ten druh bolesti, ktorý poznala aj ona. Temnota neznamená vyslobodenie od srdca, to spoznala na vlastnej koži. Znamená len inú cestu k podobnému cieľu, menej čistú, menej čestnú.

„Dám ti všetko, Lia..."

Sľúbil jej niečo, čo jej zrejme nemohol splniť. Vedela to, ale aj tak... niečo v nej akoby nechcelo pochopiť, že by mohol...

Pobozkala ho. Dopustila sa tej indiskrétnosti aj keď nevedela či... no musela to urobiť.

No len letmo sa dotkla jeho pier, takmer akoby na rozlúčku, lebo jediné čo nezniesla boli lži tohto druhu, tú možnosť, že si nebude stáť za svojimi slovami a odhodí ju, keď sa mu naskytne iná príležitosť. Zniesť to bolo aj nad jej sily.

On sám jej istým spôsobom pomohol už len tým, že zbavil svet osoby, ktorá si dovolila správať sa k nej ako k.... Bez ohľadu na to, čo povedal si myslela, že si aspoň čiastočne zaslúži byť odmenený, za šťastie, ktoré cítila, keď jej povedal, že Aiden už viac... Aspoň to pre ňu dokázal urobiť.

Sama by to urobila, keby na to mala príležitosť. A takisto aj povedal tie slová, ktoré túžila počuť, aj keď neverila tomu, že sú pravdivé a úprimné, jediné úprimné vyznanie počula od svojho majstra, tým ostatným nemohla veriť ani keby chcela.

Ani keby neverila, že príde ďalší úder, ktorý by ju mohol... definitívne zničiť, ona nad ňou zrejme mal ten druh moci. Zrejme bol skutočne jej bojovníkom sily.

A ona nemala inú možnosť než prijať tú možnosť, že práve ním by mohla byť zasiahnutá najviac.

Musí uniknúť. Musí si nájsť spôsob, ako zabrániť, aby...

„Nikdy ťa neopustím, Lia..."

Tie slová boli ako...

„Ren...."

Chcela ho požiadať, aby s tým prestal, aby sa neopovážil hovoriť jej veci, ktoré nemyslí vážne.

Vedela, že ju môže zraniť viac než ktokoľvek iný, cítila svoju vlastnú prehru už teraz, keď sa na ňu díval, akoby si skutočne prial, aby to tak ostalo.

„Na nič sa nehrám, Lia... už viem, čo chcem... pochopil som to..."

Snažila sa zistiť či to myslí skutočne vážne, či to čo povedal sa môže aspoň čiastočne približovať k pravde.

Naklonila sa k nemu čo najbližšie.

„Ak porušíš svoje slovo, nezachráni ťa ani to, že si bojovníkom sily, nájdem si spôsob, ako ťa zničiť a..."

Bola v jeho objatí, opäť.

Opäť stratená. Opäť nájdená. 

***

Oddychovala v bezpečí svojej prechodnej izby. Myslela na osobu, ktorá vďaka nej... nevedela čo by mala urobiť, aby...

Snoke bol s ňou veľmi spokojný, ale... Dokonca sa zbavila aj osoby, ktorú ona a jej predchádzajúci majster už dávno hľadali, ale... Jeden z tých starých nepriateľov... ktorého meno si ani ona práve teraz opäť nedovolila vysloviť, dosť ťažké to bolo aj v Snokovej prítomnosti, obzvlášť, keď na tom trval.

Starkiller však nereagoval dobre na najnovšie rekonštrukčné zmeny, vyskytol sa problém s klimatizáciou, vďaka ktorému bola teraz takpovediac takmer nahá.

Mala na sebe len nohavičky a pás s mečom nič viac, keďže inak bolo to teplo viac než neznesiteľné.

No bola to len otázka pár hodín, čo malo byť jej útechou, ale... A študovala záznamy o bojovníkovi sily, robila to počas svojho osobného voľna, no predpokladala, že napokon to bude stáť za to, keď sa konečne dostane k pointe.

Nateraz bolo zaujímavé skôr to nové hlásenie týkajúce sa Renovej aktivity počas jej neprítomnosti hore.

Nespala vo svojej izbe a ani s ním. Opäť pozbierala odvahu a rozhodla sa, že ...

Jeho reakcia bola vskutku prudká, rozbil celé poschodie prvé aj to druhé, celá chodba bola v stave... ktorý nebolo nutné komentovať.


poznámka: dakujem za hlas. Joj, ale to teplo v kombinácii s mojou agorou je vražedné. 

Bojovníčka sily (občasník)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora