Bojovníčka sily (občasník)

21. kapitola 3 celá časť

***

Zlé sny o majstrovi.

Boli ako varovanie, ktoré narušilo celý jej život a spôsobilo bolesť...

„Selma, ja..."

„Dobre, že si prišla, Lia, malá má problém..."

„Je to vážne?"

„Musíš ležať a vyhýbať sa stresu... žiadny boj ani nič podobné..."

Už teraz ju veľmi ľúbi, už teraz si je istá, že by nezvládla tú bolesť...

„Dobre, urobím všetko preto, aby bola malá v poriadku..."

„Ešte si chvíľu polež... len sa nikam neponáhľam, zavolám tvojho manžela, aby po teba prišiel..."

„Ren nevie, že som tu, len opatrne, aby si..." odišla veľmi na rýchlo, ešte kým spal a nič mu nepovedala, natoľko bola šokovaná tými bolesťami... nechala droida, aby jej pomohol.

Nechcela, aby sa Luke a Issah prebudili, nechcela im spôsobiť ďalší zbytočný stres, také veci sa predsa stávali.

Nebola prvá ani posledná, ktorá by mala problémy tohto druhu, keď je na ňu vyvíjaní až príliš veľký tlak.

Keď bola v miestnosti sama, snažila sa oddychovať, snažila sa položiť ruky na svoje brucho a prihovárať sa malej.

Nadviazať s ňou spojenie, aby ju upokojila. Aimee bola tvrdohlavá, omnoho nervóznejšia ako Luke.

Cítila jej znepokojenie, ako ranu v sile, ktorá, akoby ani len...

„Čo je, moja malá... čo ťa tak veľmi bolí..."

Pohyb malej stále ešte mierne nepokojný, no nie bolestivý, akoby sa snáď dotýkal celej jej bytosti.

„Uvidíš, budeš veľmi spokojná, keď ťa tvoj otec vezme po prvý raz do náručia, budeš šťastná dievčatko moje, len vydrž... nesmieš sa vzdať tej možnosti... budeš v bezpečí, postaráme sa o to, aby si bola..."

Ďalej ju jemne hladkala, až kým necítila, ako sa to zranenie uzatvára, ako sa mení na sladký spánok.

Hnev malej sa pomaly utíšil pod vplyvom jej dotyku a hlasu, no nevedela na ako dlho... Aimee chcela niečo iné než Luke, chcela niečo viac... bolo v nej niečo temnejšie než to čo...

Vnímala silu iným spôsobom, brala si z nej všetko čo potrebovala, prudšie než... cítila ten jej hlboký nepokoj.. nemohla s ním nič urobiť, lebo bol zrejme súčasťou toho kým bude, toho kým si vybrala, že sa stane...

„Lia!"

Počula Renov hlas, keď už takmer zaspávala aj ona, po čase, počas ktorého mu Selma zrejme všetko vysvetlila, po čase, ktorý potrebovala na to, aby sa aj ona spamätala, bol pri jej posteli.

„Prepáč, Ren..." zamumlala ospravedlňujúco a chcela sa posadiť, no on jej to nedovolil. Sadol si k nej len veľmi opatrne...

„Selma mi povedala, že sa s tebou... mala si mi to povedať..."

„Je to v poriadku, to prejde, len ..."

„Nie, je to v poriadku, viem, že nie je... Selma mi povedala, že môžeš... "

„Už sa cítim lepšie... naozaj, všetko sa dá do poriadku... malej sa nič nestane..."

Ruky mala stále na bruchu, stále takmer ochraňujúco objímala svoju dcéru, ktorá práve spala a nebola vôbec znepokojená otcovými starosťami.

Ren bol práve teraz dosť bledý, tvár mal strhanú, v poslednom čase málo spal, každý silnejší zvuk ho vyviedol z miery...

Niežeby sa skutočne bál majstra, ale skôr toho čo majster v jeho živote teraz predstavoval...

A zrejme práve teraz dospel k jednému z tých nebezpečných rozhodnutí.

„To musí skončiť, celá tá záležitosť sa musí uzavrieť..."

„Ren, prosím, nie, nechoď za ním... dohodli sme sa predsa, že za ním..." opäť sa pokúsila vstať, no on ju len objal, len ju objal a držal, akoby snáď...

„Musím to urobiť, Lia, kvôli nemu nemáš pokoj, kvôli nemu nemôžeme normálne..."

„Viem, ale... prosím, sľúb mi, že za ním nepôjdeš, sľúb mi, že nás tu nenecháš, Ren..."

„Neboj sa, nič zlé sa ti nestane, ani tebe, ani našim deťom..."

Nebola ochotná ho pustiť v žiadnom prípade nebola... akoby cítila, že majster to chce, ale aj...

Mohlo by to byť to posledné čo by od nich mohol chcieť, a to nemohla dovoliť.

„Ostaneš pri nás, inak pôjdeme za tebou, ja aj Aimee, obe sme toho schopné, Ren! Aimee, Luke a Issah potrebujú svojho otca... potrebujú ho mať pri sebe..."

„Lia..."

„Už som povedala, že ťa nepustím, raz som ti to už povedala a ty sa tomu budeš musieť podriadiť, povedal som ti, že si môj... že ťa nenechám len tak... Nedovolím ti za ním ísť, láska moja, aj keby si sa ty mal stať mojím zajatcom... "

„To by si urobila?"

„Áno, bez váhania ťa..."

Pobozkal ju, cítila ako celé jej telo podlieha spokojnosti, keď sa jej dotýkal týmto spôsobom. Keď ju opatrne objímal a cítila priam ozdravujúci vplyv jeho blízkosti.