Bojovníčka sily (občasník)

14.1

„Všetko v poriadku, Lia?“ opýtal sa jej Poe, ktorý zrejme začul jej sladký hlások a šiel ju pre istotu skontrolovať.
Ren však vstal, akoby mal  v úmysle.
„Ako sa opovažuješ miešať sa...“
Natiahol ruku. Trochu sa mu chvela, no bolo viac než zjavné, že dôjde k niečomu nepríjemnému, ak...
Už sa jej podarilo posunúť ďalej mierové rokovania, Snoke, ktorý s ňou teraz opäť hovoril viac menej slušne, ju tým poveril, nechcela, aby všetko stroskotalo na jednom...
„Ren, láska moja, to nič, nič sa nedeje, Poe len žartuje tak ako vždy..“ opatrne položila ruku na jeho plece, dávala si pozor, aby sa neocitla v centre jeho pozornosti neželaným spôsobom, no nemienila dovoliť, aby zničil všetko jej úsilie.
Preto naznačila Dameronovi, aby sa podľa možnosti čo najrýchlejšie stiahol.
„Skutočne som tým nič nemyslel, Kylo Ren...“ povedal aj on, takmer až zmierlivo. „Len pokoj... nič predsa...“
„Choď si svojou cestou!“ varoval ho Liin bojovník sily, spôsobom, ktorým dával jasne najavo, že ak bude ďalej pokračovať, už ho nezachráni ani jej dotyk.
Poe to našťastie urobil. A Ren si sadol späť na svoje terajšie miesto. Omnoho pomalšie než predtým.
Nebol na tom dobre, to videla hneď od začiatku aj keď to predtým nechcela vidieť a už vôbec nie s ním súcitiť.
„Motá sa okolo teba viac než by mal, otravuje ťa?“ kládol jej otázky, na ktoré by reagovala inak, keby nevidela to šialenstvo v jeho očiach spôsobené bezpochyby jeho súčasným stavom.
„Nie, Ren, isteže nie, on sa tak správa ku každému...“
Okamžite zmenila tón, keď si uvedomila, že z neho veľmi ľahko môže byť tá nebezpečná osoba, ktorej by sa mohla báť aj ona, čo však neznamenalo, že ho prijme späť s otvorenou náručou, no teraz, keď potlačila emócie, dokázala opäť myslieť.
„K tebe sa tak správať nebude...“ povedal mrazivo. Stále bol veľmi nervózny a jeho sila, bolo takmer nepríjemné jej čeliť.
„Všetko bude tak ako si želáš...“
Nechcela, aby si to odniesli, všetci sa k nej správali slušne a takisto netúžila ani potom, aby svoj hnev obrátil na ňu a na jej syna. Bol to však len dočasný ústup, keďže práve teraz nemala dostatok prostriedkov na to, aby ho zastavila inak než po dobrom. Aj keď na začiatku ich rozhovoru to vyzeralo tak, že mu nič len tak ľahko nedaruje, to čo sa chystal urobiť ju utvrdilo v tom, že to nebolo práve najlepšie rozhodnutie.
Ren bol stále veľmi napätý, to napätie z neho doslova sálalo, musela s tým niečo urobiť, čokoľvek, skôr než príde jeho matka a on sa pred ňou opäť prejaví takýmto spôsobom.
Hladkala ho, pomaly opatrne, akoby snáď každý jej dotyk bol zdrojom mieru ale zároveň aj možnosťou na obavy.
Podriadil sa jej dotyku, vnímal ho ako niečo pozitívne, niečo čo dokázalo tú temnotu v ňom zmierniť.
„Všetko bude v poriadku, si doma... Ren...“
„Doma...“
Prikývol, akoby snáď zabudol na jej doterajšie výčitky. Nemala v úmysle byť tou manželkou, ktorá, no on si o to priam koledoval.
No ona cítila nové mentálne rany v sile, aj fyzické, ktoré sa zahojili zrejme len nedávno... a nie práve v najlepších podmienkach.
„Čo ti to urobili? Kto sa odvážil ti ublížiť?“ kládla mu otázky, no on jej neodpovedal.
Len si užíval jej dotyk, len sa aj on dotýkal jej.
„Veľmi vás ľúbim, to jediné ... na to jediné nikdy nezabudni, že nič nie je dôležitejšie než... Vždy sa vrátim k vám aj z pekla...“
No stále bol nebezpečný, stále akoby všetko ostatné vnímal ako hrozbu. Cítila to, vždy keď sa niekto priblížil, a preto každého posielala preč. Nechcela, aby ... nevedela či by to teraz zniesla, keby...
Ren v podstate zaspal na jej kolenách a ona sa ani len neodvážila pohnúť. Cítila len ako sa jeho sila upriamuje na tú jej, ako on sám napriek všetkému opäť prežíva šťastie, že je s nimi, nedávalo to zmysel, no ona tušila, že to bude mať nejaké vysvetlenie, ktoré...
Dívala sa na obrázok, ktorý jej zanechala na stole Issah, prešla aj pár ďalších stránok z knihy mien, no malý si už zrejme svoje meno vybral, najlepšie skutočne reagoval na meno Luke, aj keď predpokladala, že to jeho otca nepoteší.