Bojovníčka sily (občasník)

12.3

No všetky jej nádeje sa pretrhli, pri pohľade na zahalenú postavu, ktorá doteraz zotrvávala v tieňoch, no veľmi skoro sa priblížila aj k nej a ona...
Ren zrazu stál pred ňou, opierala sa o jeho chrbát. Cítila bolestný tlkot svojho srdca a niečo...
„Majster...“
„Veľmi si ma sklamal, Kylo Ren...“
„Majster, ja...“
„Zakázal som ti ... väzby tohto druhu... zakázal som ti, aby si... no jediné čo teraz vidím, je napokon Ben Solo...“
„Nie, majster... mýlite sa...“
„Ben Solo, ktorý miluje svoju manželku a chráni svoju matku... priblížil si sa k nim a vzdialil od svojho poslania... to sa dnes skončí...“
Toľko k tomu, že to mala byť tajná svadba, niekto zrejme musel... No práve teraz mali úplne iný problém.
Snokov meč, takmer sa dotýkajúci Renovej tváre. Nikdy si ho nepriala vidieť tak zblízka a už vôbec nie teraz, keď Ren nemal ten svoj. Bála sa, tak veľmi sa opäť bála, že...
„Tvoja moc alebo oni... čo si vyberieš?“
„Je to aj moja vina, majster, netrestajte ho za...“ nemala v úmysle dovoliť, aby pokúšal osud. Nevedela či ... vôbec dokáže...
„Mlč!“ Renov hlas znel prísne.
„Aj tebe chcem niečo povedať, Lia... rozhodol som sa ukončiť tvoj výcvik, predpokladám, že si pripravená... niesť zodpovednosť za svoje vlastné rozhodnutia...“
„Áno, majster.“
Potešilo ju to napriek nepríjemnej situácii, v ktorej sa nachádzali a aj napriek tomu, že...
Cítila, ako ju generálka jemne odtiahla bokom, nechcela to, no zrejme nemala na výber, teraz keď boli všetci opäť v ohrození...
„Ďakujem vám, majster za všetko čo ste pre mňa urobili, veľmi si vážim šancu, ktorú ste mi dali...“
Po týchto slovách akoby sa Snokova tvár na určitý čas zbavila toho nepriateľského výrazu.
„Veľmi som si vážil tvojho majstra, Lia... a som rád, že som mohol splniť jeho posledné želanie...“
To bolo všetko čo jej povedal a ona aspoň na okamih myslela na to, že by mohla...
Potom jeho pozornosť bola opäť presunutá na Rena a na jeho údajné prehrešky.
„No musím upozorniť hlavne teba, Kylo Ren, že napriek tomu, akú moc som ti dal si služobníkom Prvého radu a nikto a nič nie je dôležitejšie než jeho záujmy...“
„Ak si myslíte, že som urobil niečo, čím by som mohol poškodiť rád... som ochotný to napraviť, majster...“
„Poslúchneš každý môj rozkaz?“
„Ben!“
„Aj ty mlč, mama... toto sa ťa netýka...“ varoval ju hlasom Kyla Rena, bolo viac než jasné, že...
„Chcel si predsa zdieľať osud svojho starého otca, vieš aké bolo jeho rozhodnutie, keď si mal vybrať medzi temnou stranou a svojou rodinou?“ pokračoval Snoke neľútostne a ona pochopila, že sa jej zbavil, aby mohol...
„Nepočúvaj ho, Ben, on nič nevie o tom, čo môj otec...“ pokúšala sa generálka opäť zasiahnuť.
„Áno, viem čo urobil a ak si želáte, aby... ak je to skutočne váš rozkaz, tak ho splním... nie som Ben Solo... A nikdy viac ním nemôžem byť...“
Chvíľu hľadeli jeden druhému do očí, Snoke napokon odstránil svoj meč z jeho dosahu.
A Lia tušila, že to urobí, že to skutočne urobí, len preto, aby si udržal svoju moc, jednoducho ich oboch hodí cez palubu, akoby neexistovali, pretože ona nie je to dievča, ktoré by si vybral, keby mal... A ktovie či by aj jej vôbec pomohlo...
„Zabi ich!“
Ten rozkaz bol ako úder, ktorý... nevedela či dokáže zniesť. Bol to takpovediac súkromný obrad, boli tam len oni a úradník, ktorý takpovediac nič...
Nemohla dýchať.
Cítila ten tlak a nemohla urobiť nič, len sa mu dívať do očí, lebo... len cítiť, lebo...
Díval sa na ňu tak ako vtedy, keď po prvý raz prišla na Starkiller, akoby bola len...
Pokúšala sa pohnúť rukou, pohnúť čímkoľvek. No jediné čo robila jej sila bolo to, že získala viac času  pre ich syna, aj keď to bolo zbytočné.
„Ben, prosím ťa, prestaň... nesmieš ho počúvať, nesmieš dovoliť, aby...“
Generálka bola odhodená na bok, úradník sa snažil jej pomôcť... a ona tam ostala stáť sama, presnejšie začínala pomaly klesať na zem.
V jeho pohľade bol vpísaný len nekonečný hnev a chlad, akoby všetky tie dni, keď verila, že mu na nej záleží, boli zrazu len... A to všetko preto, lebo ona nie je, lebo oni nie sú... nič iné... len...
Chcela sa nadýchnuť, to zovretie okolo jej hrdla bolo však silné, bolo silnejšie než jej vlastná...
Pomaly sa jej pred očami začali mihať tmavé tiene, cítila nepokoj ich syna, ktorý nechápal, prečo sa sila jeho otca dotýka ich tak hrubo, prečo im nedopraje ani len jediný voľný nádych.
„Dosť...“
To slovo bolo ako vyslobodenie, klesla na kolená, najpomalšie ako dokázala a prudko dýchala.
Cítila bolesť a nepokoj, bolestné zovretie spojené s panikou, ktorú prežíval ich syn, keď sa snažila upokojiť, keď sa pokúšala nemyslieť na to, ako veľmi im práve Kylo Ren ublížil.
A bol to Snokov rozkaz, ktorý ich zastavil. Nič iné než to, ako posledná bariéra pred smrťou, ktorá by inak... Cítila, že on by neprestal, keby... že by to jednoducho neurobil, až kým by...
„To stačí. Nie sú potrebné ďalšie dôkazy. Zrejme som sa obával zbytočne, Kylo Ren je stále tu... stále vie čo je preňho najdôležitejšie... preto tvojej rodine darujem život a schvaľujem aj váš zväzok. Povedzme, že zabudnem na to, že ste sa ma pokúšali oklamať.“
To bolo všetko čo im povedal, skôr než ich opustil a zanechal v celom tom chaose.
Jej majster.
Ten skutočný by to nikdy neurobil. Vedela, že by urobil všetko preto, aby sa vyhol podobným skúškam.
Snoke však myslel viac na...
„Lia, dcérka, môžeš vstať?“
Snažila sa reagovať, no šlo to dosť ťažko ani nevedela čo by mala vlastne povedať na...
Tak napokon len prikývla, ďalej len prudko dýchala, ďalej len upokojovala malého, ktorého pohyby boli pre ňu stále bolestné.
„Prosím, pomôžte jej, pôjdeme odtiaľto...“ žiadala generálka úradníka a ten ju rýchlo poslúchol.
„Áno, madam, isteže...“
Lia sa oňho oprela, dovolila mu, aby ju zdvihol na nohy. Cítila sa lepšie, keď na nich opäť mohla stáť. No ruku mala stále položenú na bruchu, takmer až v ochraňujúcom geste.
„Nepotrebuje, aby ste jej pomáhali...“ počula hlas, ktorý akoby sa práve teraz prebudil z...
„Ja svojej manželke pomôžem... Lia, ja...“
Nehovorila s ním.
Nedívala sa naňho, akoby vôbec neexistoval. Mala pravdu, vždy mala pravdu, no odmietala tomu veriť.
„Mama, ste v poriadku, udreli ste sa veľmi...“
„Nie, dcérka, nie veľmi, len som trochu otrasená, ale to prejde...“
„Tak poďme... poďme odtiaľto čo najskôr preč...“
Ona sama milovala svojho predchádzajúceho majstra, bol pre ňu viac než vlastný otec, no postavila by sa proti nemu, kvôli Renovi by to urobila, ukázalo sa, že on niečoho takého schopný nebol, to jej úplne stačilo...
„Lia...“
Počula, ako opäť vyslovil jej meno, no ani sa za ním neobzrela, mala dosť starosti so svojím stiahnutým hrdlom a s tým, aby sa prinútila dýchať pomalšie.
Bolo jej jedno, či pôjde s nimi. Snoke ju takpovediac prepustil, nehovoril o jej budúcnosti v ráde, ani on si už zrejme viac neprial, aby bola jeho generálom, bola len skúškou pre Rena, ničím iným než hlúpym testom jeho oddanosti. To bolo zrejme to jediné, čo od nej potreboval. 

Poznámka: nuž zdá sa, že Ren to trochu... Toto zrejme len tak ľahko nenapraví, i keď na to mal svoje dôvody. Myslíte, že mu to Lia dokáže odpustiť? +Dakujem za doteraj3iu podporu.