Bojovníčka sily (občasník)

3. kapitola 2. časť

Zvláštnej istoty, že k nemu patrí, že by dokázala byť šťastná, keby to prijala, keby sa s tým dokázala vyrovnať, že on by mohol byť tým spoločníkom vďaka, ktorému by už nikdy nemusela byť sama. No zároveň aj strašná obava, že z jeho strany to nikdy nebude rovnako silné... že on sám... že jeho takpovediac odmietnutie hovorí za všetko... mať ho plnú hlavu definitívne nebol okrem iného vôbec dobrý nápad...
Svojím spôsobom bol voči nej ohľaduplný... Viac než by od neho čakala, nedotýkal sa záležitostí, ktoré sa netýkali toho, čo potreboval zistiť  a pre zmenu jej ukázal niečo, čo bolo dôležité preňho stará helma, aspoň na pohľad, no preňho to bolo ako... blízkosť rodiny, ktorú odmietol, no zároveň aj... obdiv voči osobe, ktorá ju nosila bol silný, silnejší než všetko ostatné... Vader bol jeho starý otec, jeho vnuk sa v ňom videl viac než by to bolo nevyhnutné... On sám nezradil svetlú stránku sily, nie úplne, len ju odmietol, len ju nechcel prijať za svoju... ako Ben sa cítil slabý, nedôležitý, zbavený možnosti o čomkoľvek rozhodovať, ako Kylo Ren pretrhal staré väzby a získal všetko... okrem...
Prestal skôr než mala možnosť to zistiť. Opatrne, svojím spôsobom akceptoval všetky jej obavy.
„Je to v poriadku, môžem ti dôverovať... pôjdeš so mnou... skontrolujeme nižšie články... skôr než príde Snoke, musíme mu dať zradcu...“
„Snoke sa nás chystá skontrolovať?“ to vôbec neznelo dobre, už len preto, že si vedela predstaviť, čo by znamenalo, keby všetko vinu zhodil na nich oboch a potrestal ich za to, že... no vedela, že Ren by mu ju rád predhodil, aby sa zachránil o tom ani chvíľu nepochybovala. Nechal ju nažive, len preto, že ju potreboval aspoň kvôli tejto záležitosti, čo jej bolo takisto viac než jasné a nerobila si žiadne ilúzie, že by ju ušetril z dobroty srdca.
„Povedzme, že od poslednej straty ma kontroluje viac než predtým... Ak sa rozhodne prevziať velenie a urobiť poriadok sám, neručím za to, čo sa stane...“ povedal to spôsobom, akoby ho skutočne trápilo to, že bude čeliť majstrovmu hnevu a aj ona vedela, čo to znamená, lebo neraz okúsila hnev toho svojho.
***
Nájsť zradcu.
To bolo práve teraz ich hlavnou prioritou, skôr než zistí, že o ňom vedia a pokúsi sa ...
Bezpochyby preto, práve teraz skúmala rady trooperov, kým Ren pokračoval vo svojej reči.
Kým on upútaval pozornosť na seba a skúmal ich z inej stránky, ona medzi radmi hľadala náznaky akéhokoľvek nepokoja, pocitu ohrozenosti, čohokoľvek čo by mohlo...
Musia ho nájsť... čo najskôr... Buď ona alebo Ren... pokiaľ je velenie čisté o čom sa presvedčili ešte raz spoločne... musia to byť tie nižšie zložky...  je nutné ho odhaliť okamžite... to urobiť skôr než Snoke... Nechcela si ani len predstavovať čo sa stane potom, nateraz nebolo nič dôležitejšie než získanie tej informácie.
Prechádzala tými radmi, pozorne, skúmala všetko, čo by ju mohlo priviesť k... snažila sa odpútať od seba a cítiť len... istotu, že nesmie zlyhať... žiadna pochybnosť, žiadne obavy... dostane ho, tak ako dostala aj tých ostatných, ktorý sa ju pokúšali dostať... tento úskok brala osobne... bol namierený proti jej veleniu, proti jej plánu, ktorý jej mohol pomôcť dostať sa bližšie k jej cieľu... hnev cítila ho a držala sa ho tak, ako nikdy predtým a nechala temnú stránku aby našla to, čo ona sama možno ani len nedokázala na prvý pohľad zistiť...
Renova reč bola svojím spôsobom inšpiratívna, bezpochyby mal v sebe tú vodcovskú časť, ktorá priam podnecovala k podriadenosti... no nestačilo to na to, aby... nemohli byť jeho väzby s nimi zlomené, na to, aby nemohli vzniknúť pochybnosti... kvôli správnym dôvodom a iným vplyvom... kvôli tomu všetkému, čo znamenalo slúžiť prvému rádu.
Ona len cítila.
Beznádej. Neistotu, to prežívala, keď prechádzala stále tými radmi, keď tak úzkostlivo hľadala a dúfala, že... nestratí trpezlivosť, skôr než...
Čas sa kráti, je to šialené a neprípustné, aby tak rýchlo bola zbavená všetkých privilégií, nedovolí to, nikdy nedopustí, aby musela z hanbou odísť alebo byť zničená kvôli...
A zrazu to bolo tam, zrazu niekde na okraji, bolo drobné zaváhanie, ktoré spustili Renove slová, akoby boli soľou do rany tej osoby, ktorá... našli svojho troopera... cítila ako sa pokúša... cítila jeho vlastnú túžbu po úniku... prvé pochybnosti, prvé zaváhanie, ktorého líniu sledovala až k nemu, opatrne, aby ani len nepostrehol žiadny tlak...
***

Chytil ju za ruku. Spôsobom, ktorý doslova bolel a ona naňho hľadela nahnevane a čiastočne nerozumela ani tomu, prečo ju podrobil niečomu takému... Jeho pohľad bol temný aj bez masky hrozivý... no nechápala, prečo práve...
...Teraz, keď väzeň povedal všetko, keď im doslova odhalil svoju dušu... a bol pripravený a zabalený rovno pre ich majstra, ktorý bezpochyby urobí všetko, čo bude nevyhnutné, aby tí ostatní pochopili, čo znamená zradiť Prvý rád.
„Neželám si, aby si sa takýmto spôsobom zhovárala s väzňami a už vôbec nie s troopermi...“ to jej vytkol, akoby práve na tom záležalo a nie na tom, že získali späť svoje životy.
„A kto ti dal na to právo?“ hovorila s väzňom milo, bola k nemu takpovediac ústretová, no bola to len hra, ktorá mala uľahčiť ich vypočúvanie a zabrániť tomu, aby Ren... očividne to však malo opačný účinok.
„Dráždi ma to. Nebudeš to viac robiť... nie takýmto spôsobom...“
„A čo ak áno?“ nedala sa len tak ľahko vyviezť z miery. Nezabil ju, teraz za to ponesie následky, nech si nemyslí, že to znamená, že sa mu vo všetkom len tak podriadi... je predsa generálom, jeho generálom, ale predsa aj osobou, ktorá si sama zvolí, akým spôsobom bude pristupovať k výsluchom... Vymanila si ruku z jeho zovretia, veď ona mu ešte ukáže, toto si nebude k nej dovoľovať.
„Prijal som tvoj návrh, Lia, no znamená to, že aj ty budeš musieť urobiť isté ústupky. Pokiaľ budeme spolu, takýmto spôsobom nebudeš hovoriť s inými mužmi... Zabil by som ho za to, ako na teba reagoval, za to čo si myslel, keby Snoke netrval na tom, že chce zradcu živého...“
„Takže aj tak ... aj keby som bola zradca, nemohol by si ma zabiť... ak by...“
„Nie, no odplatil by som sa ti iným spôsobom, buď si istá, že keby to bolo tak, priala by si si, aby si bola mŕtva... nikdy sa nespojím s osobou, ktorá by sa rozhodla podávať informácie druhej strane...“
To však nebolo všetko, čo ju zaujímalo... potom ako sa nechala nachytať a dovolila mu, aby... začínala sa naňho kvôli tomu opäť veľmi hnevať... a ak už nič iné priala si pár dní ho radšej ani len nevidieť.
„Budeme spolu? To, čo si predtým povedal si myslel vážne?“ opakovala snáď, akoby dostala zásah blasterom. Ak myslel tú ich poslednú dohodu, tak to už neplatí, nemôže si len tak teraz všetko rozmyslieť len kvôli majstrovmu príchodu. Bezpochyby ho chce len potešiť a ona mu má poslúžiť ako prostriedok, zrejme preto je teraz cennejšia živá než...
„Povedala si predsa, že ma chceš celého. Povedzme, že to isté trápi aj mňa a myslím si, že by bola škoda to nevyužiť...“
„Ale to predsa...“
„Povedala si to len tak, len tak si sa so mnou zahrávala, aby si...“ cítila ako ju pritlačil k stene, tentoraz skutočne, ešte stále si zrejme úplne nevybil svoj hnev a ona bola teraz na blízku, aby tomu čelila.
Chcela ho. To bola pravda, ktorej sa nemusela brániť, lebo jej to spôsobovalo len zbytočnú záťaž. Vedela, že pocity podobného druhu môžu byť dosť neodbytné a v ich prípade priam neznesiteľné.
„Myslela som to vážne...“ hlesla a dívala sa mu pritom do očí, čelila všetkému tomu tlaku.
„No myslela som, že ty...“
„Veci sa zmenili...“
Tomu verila asi tak ako tej možnosti, že si Snoke oblečie ružový overal. No nemala v úmysle na to práve teraz poukazovať.
„No stále ma chceš zabiť?“ to cítila, keď bol tak blízko, že by rád využil okrem iného aj tú možnosť... miatlo ju to, lebo ona sama nebola nikdy súčasťou takého silného rozporu.
„Isteže áno, práve preto, že to tak je, že si mňa tým druhom rozptýlenia, ktoré spôsobuje, že sa všetko vymyká kontrole. A nikdy nedovolím, aby si ma nahradila bez ohľadu na to všetko, čo by sa medzi nami mohlo stať...“
Práve teraz si skôr priala, aby ju pustil, skôr než Snoke... Čoskoro bude tu a on sa práve teraz zaoberá vecami, ktoré...
„Mali by sme už ísť dolu...“ pripomenula mu znepokojene.
„Nie, skôr než uzavrieme túto záležitosť...“ nemal v úmysle ustúpiť.
No možno im Snoke zakáže, aby boli spolu, možno si bude myslieť, že by to pre nich bolo priveľmi rozptyľujúce.
Zhlboka sa nadýchla a snažila sa zabrániť nutkaniu, pustiť sa práve teraz do zbytočného boja, obzvlášť keď nebol tak celkom osamote a každú chvíľu mala prísť kapitánka P aj so zajatcom... trooperom, ktorého dostal na svoju stranu zradca F.
Aspoň tak im to povedal, že práve cez neho sa dostal k tej myšlienke, že Prvý rád, nie je presne to, čomu by chcel slúžiť.
Okrem toho ona to všetko začala, ona mu dávala návrhy podobného druhu a teraz za to musela zaplatiť. Predpokladala, že ho to aj tak prejde, keď... potom ako Snoke odíde a on sa upokojí.
„Dobre, ako chceš, nebudem tak hovoriť s inými mužmi... budem sa venovať len a len tebe... Všetko čo som povedala som myslela vážne, o tom nepochybuj, Kylo Ren...“ povedala mu, čo chcel počuť, bezpochyby tak, ako to urobila, keď bol jej majster na pokraji hnevu a cítila, že by otvoreným otvorom nezískala nič viac, než ďalšie zbytočné zranenia.
Sú spolu, ale bezpochyby to nie je skutočné, len hra pre Snoka, ktorú určite odvolá potom, ako sa život na Starkilleri vráti k tej bežnej rutine, ktorú spoznala počas toho svojho prvého týždňa. A ona bude kvôli tomu smutná, no na tom nezáleží, lebo vie, že aj tak nemôže získať všetko, nateraz bude najlepšie ak si aspoň zachráni život a udrží svoju pozíciu. To ostatné môže počkať.

Poznámka autorky: Tešíte sa, že sú spolu? Alebo ani nie? Teda dúfam, že pokiaľ to niekto číta teda, že sa vám poviedka páči, ja sa pri nej skvele bavím, teda moc sa počas života teraz nebavím, ale táto poviedka mi v podstate dáva silu...