***
Nechcela, aby jej čokoľvek vysvetľoval. Vôbec ho nepočúvala, bol pre ňu len nepriateľom, nepriateľom, ktorý sa rozhodol ju zmiasť.
No bolo tu to pekné dievčatko, ktoré za ňou zrazu prišlo, on zrazu ustúpil do pozadia a videla len ju, videla obraz, ktorý jej pripomínal samú seba, ten istý strach v jej pohľade.
„Mama, môžem ísť k tebe?"
„Áno, moja... len poď..." natiahla ruky a objala dieťa, ktoré sa k nej okamžite pritúlilo.
„Bolí ťa niečo, mami?"
„Nie, moja, všetko je v poriadku, nič ma nebolí..." na to dieťa si síce nepamätá, no nemôže ho sklamať, nie keď sa na ňu díva takto, nie keď ju sklamala vlastná rodina, a to si boli istý, že k nej patria.
„Prepáč mami, je to moja vina, to čo sa ti stalo..."
„Nie, tvoja vina to určite nie je..."
Držala ju a cítila, cítila, že k nej patrí aj keď jej myseľ, bola stále niekde inde, stále akoby uväznená v tom okamihu, keď prišla na základňu a...
Mimochodom základňa...
„Kde to vlastne sme?"
„Ty to nevieš..."
Dievčatko na ňu chvíľu hľadelo tými svojimi krásnymi, no zároveň vystrašenými očami, jej nepriateľ bol preč, nechal ich osamote, čo jej plne vyhovovalo, jemu neverí, ale to dieťa, dieťa nebude len tak klamať...
„Nie moja, na niektoré veci si zrejme nespomínam..."
„Tak je to pravda, čo povedala Selma?"
Nevedela kto jej Selma, no predpokladala, že nejaká zdravotníčka ak nie...
„Áno, asi je..."
No nevedela či je pripravená vedieť, čo sa vlastne stalo... či to dokáže tak rýchlo prijať a...
„Sme doma na základni Prvého rádu. Je tu s nami celá naša rodina, stará mama, moji súrodenci aj..."
Nechcela o ňom nič počuť o ňom nie, tak jej rýchlo...
Bola rada, že je preč... že nie je pri nej... nikto ju tak veľmi neurazil ako on... jej majster bol vždy... pripravoval ju na to všetko, no nie na to, že bude musieť bojovať aj s osobou, ktorá je vlastne na jej strane...
„Základni Prvého rádu?"
„Áno, mami, je to veľmi pekné a moderné miesto... to najbezpečnejšie, ktoré... riadime... teda riadite odtiaľto všetko..."
„Áno, mami..."
Malá si ľahla k nej, prikryla ju.
Cítila sa lepšie, keď ju mala pri sebe.
„Však bude všetko v poriadku, mamička?"
„Áno, moja..."
Priala si, aby to bolo tak, priala si, aby...
No ešte jedna vec jej utkvela v mysli, vec na ktorú práve teraz nechcela reagovať, súrodenci... jej dcérka má ďalších súrodencov...
No nechcela o tom práve teraz hovoriť, maličká je jej, bude jej veriť, nemá v očiach nič zlé, nemá v očiach žiadnu možnosť, že by...
„Ale aj už preč nepôjdem, nepôjdem..." trvala na svojom takmer až vzdorovito.
„Neboj sa, nebudeš musieť nikam ísť, tvoja mama sa o teba postará..."
Dievčatko ju pevne objalo, cítila jej dotyk ako niečo vyslobodzujúce no zároveň aj...
Jej dieťa.
Prebudila sa a má dieťa.
Jej ruka akosi automaticky hladkala jej vlasy.
YOU ARE READING
Bojovníčka sily (občasník)
Fanfiction"Nech ti je jasné, že s tebou nebudem mať žiadne zľutovanie." " To jej povedal Kylo Ren, keď mu ju Snoke predstavil ako svoju druhú učeníčku.
