Bojovníčka sily (občasník)

5. časť 3

temná romantika a neskôr aj zas erotická scéna :D

***

Zaujímalo ju, či si vôbec uvedomil, že na sebe nemá nohavičky, len tú elegantnú bielu košieľku, dokonca ani nie z nanovlákien, ale celkom obyčajnú. Výsledky krvných testov zmizli zo systému kvôli tomu vírusu, vedela, že sa k nim už viac nedostane, no ani ju to tak veľmi netrápilo, to že si ich nedala vytlačiť. Dôležitý bol práve teraz len on, bolo to desivé a fascinujúce nemyslieť na nič iné len naňho.
Ona sama mala práve dosť veľký prehľad o tom, čo si na spanie zvolil on, a keďže sa ho dotýkala viac než dôverne, dokonca to vyzeralo tak, že by sa mohol aspoň trochu usmiať, keď to vyzeralo tak, že si možno vytvoria niečo ako osobný vtip, ktorému budú zrejme rozumieť len oni dvaja, no... Lia nedokázala zachovať vážnu tvár, keď... Videla ako to pôsobí aj naňho...
Výraz jeho tváre sa však zmenil, keď sa dotkla jeho nohavíc, len trochu toho okraja, no on to aj tak cítil a sledovala jeho pohľad, keď čakal, či uspokojí svoju zvedavosť, alebo... Bolo predsa len ešte skoré ráno a ona akosi nemohla ďalej spať, no možno to bolo tým, že začala opäť myslieť na iné veci, ktoré by ešte relatívne mohla stihnúť skôr než...
„Lia...“ upozornil ju temne, na tú možnosť, že by... No nemohol by práve teraz myslieť len na to jedno, alebo aj...
„Páči sa ti, keď sa ťa dotýkam?“
„Áno,“ hlesol takmer bez rozmýšľania. „Ale musíš si dávať pozor, nemôžeš začať a potom ma nechať tak... to by bolo kruté...“
„Kruté je len tak ma odsotiť, keď sa ti pokúšam pomôcť...“ pripomenula mu neľútostne.
Mala chuť ho provokovať, isteže áno... ale aj vedieť, čo si o nej vtedy skutočne myslel, že mu bolo až tak veľmi nepríjemné...
„Nebol to práve ten najlepší deň, keď si prišla, dúfal som, že dôvod tvojho príchodu bude iný než...“
Možno aj bol. Začínala pochybovať o tom, že si Snoke skutočne praje, aby ho nahradila, možno to bola len provokácia, aby si ju hneď od začiatku všimol, aj keď za to pokojne mohla zaplatiť životom.
„A neskôr?“ nedala sa len tak ľahko odradiť.
„Keď si za mnou prišla na ošetrovňu, chcel som, aby si sa ma dotkla, ale ty si sa tomu stále len snažila vyhnúť... rozčuľovalo ma to... A neskôr si asi už zistila, že... A ku koncu si už len požiadala zdravotníka, toho som skoro zabil, keď mi došlo, že sa ma už viac asi...“
Pomaly prikývla. Teraz jej to ani tak veľmi neprekážalo, skôr naopak, aj keď sa s tým ešte úplne nevedela vyrovnať.
„Chcela som to urobiť, ale myslela som si, že ma budeš nenávidieť, tak ako...“ zarazila sa o tom by skutočne nemala hovoriť.
„Ako kto?“ opýtal sa prísne.
Pohla sa o kúsok ďalej, on bol stále kvôli tomu napätý, cítil snáď, akoby nad ním práve teraz mala moc a pokúšala sa... prinútiť ho, aby zabudol na to jej prerieknutie.
„Nikto dôležitý...“
Chytil jej ruku. Cítila, ako ju prekryl tou svojou, no bez rukavice, cítila len silu toho dotyku. A bála sa, že ju bude opäť podozrievať s... že si bude myslieť, že a jej strach naplnil všetko...
„Pokiaľ mi hovoríš pravdu, nemusíš sa ničoho obávať...“
Zaujímalo ju, či by aj ona žiarlila, keby začal hovoriť o... či by to  aj v nej prebudilo tú temnotu.
Kým bola s ním nemyslela, na žiadne starosti, ktoré by... túžila po jeho úsmeve, a preto bola sklamaná z toho, čo povedal tak neuvážene len preto, že isté... rany ešte zrejme neboli úplne zacelené.
No priala si cítiť aj jeho svetlo. No bola tu aj iná vec, o ktorú sa s ním chcela podeliť, možno ako kompenzáciu za tú temnotu.
„Áno, myslím, že nie je nutné nič skrývať, nič skutočné... Ale... chcela by som sa ťa na niečo spýtať, na niečo dôležité... Hovoril ti Snoke o tom, že si bojovníkom sily? Ukončil tvoj výcvik, tak som si myslela, že...“
„Nie, neviem ani presne čo to znamená... Nikdy som mnou o niečom takom nehovoril.“
„Možno mal majster svoje dôvody, prečo o tom s tebou odmietol hovoriť... prepáč mi, ak som... nemala som v úmysle narušiť dôveru medzi vami... no môj majster to zvykol o tebe hovoriť, tak ma zaujímalo či aj Snoke niečo také...“
„Nie, to je v poriadku... Predpokladám, že ešte príde čas na to, keď sa k tomu dostaneme... A keby aj nie, ty sa so mnou o to tajomstvo podelíš, všakže?“ povedal no, bolo na ňom vidieť, že o tom premýšľa, stiahol ruku z tej jej.
„Áno, pane...“ urobila ten pohyb a dotkla sa ho tam. Cítila, aký je, keď pomaly prešla po celej dĺžke. A on bol skrátka... cítila, že by mohol... Trochu zahanbene sa obrátila na bok. Ona sa ho skutočne tam len tak dotkla a potom trochu cúvla, akoby... skrátka to bolo zaujímavé, ale zvláštne... také... iné... Jej ruka, akoby...
„Ale teraz, ťa opäť chcem, nemala si pokúšať osud, Lia... Povedal som predsa, že ťa len tak ľahko nepustím...dievčatko moje...“ pošepol jej, keď pocítila jeho bozky na svojom krku, keď si ju privinul bližšie. Pomaly jej vyhrnul košieľku, cítila pritom jeho dotyky, nežné, láskajúce, akoby sa s ňou len pohrával a napätie bolo tým, čo cítila ona, keď sa oddávala tomu pocitu. Keď jej telo nenásytne prijímalo jeho dotyky, keď sa okolo neho spokojne ovinulo a on si ju vzal zozadu, najprv pomalšie, aby si zvykla na ten pocit, bola však súčasťou jeho vášne, keď spoznala aj... temnejší druh vášne, ktorý jej prinášalo spojenie s ním.
Nezáležalo jej na ničom inom, len ho cítiť, len prežiť ten pocit, keď všetko ostatné nahradí ten druh nebezpečného šťastia, ten druh života, ktorý môže byť aj smrťou.
Nechcelo sa jej vstávať, nič robiť ani myslieť na čokoľvek iné než... zamotaná v jeho objatí, bola ako v zvláštnom sne z ktorého nemohla ani nechcela uniknúť.

poznámka: dnes zas menší atak paniky, skrátka sa mi moc nedarí, ale inak sa dá. Dúfam, že sa vám aj tento vývoj situácie zatiaľ páči, teda sme teraz v romantickejšej časti poviedky :D A Lia sa nám trochu namotala, nuž uvidíme, čo z toho bude...