Bojovníčka sily (občasník)

1. kapitola 2. časť

„Spôsobí to chaos vo velení.... ako im vysvetlíte, že...“
„Predstavím ju, ako tvoju študentku, nie ako svoju, no jej výcvik bude závisieť výlučne odo mňa. To si predsa pôvodne aj tak chcel urobiť, nikoho neprekvapí to, že bude zároveň aj tvojím zástupcom. Aspoň kvôli tomu, aby nevznikli problémy, ktorých sa obávaš.“
„Ako si želáte, pane...“ podvolil sa napokon jeho rozhodnutiu, alebo si aspoň prial, aby to tak vyzeralo.
Ona to vnímala len veľmi okrajovo, stále bola otrasená svojou vlastnou reakciou. Čo mala očakávať, že jej pomoc prijme s otvorenou náručou, že ju nebude považovať za istý druh útoku? Chcela to vedieť, chcela spoznať svoje vlastné slabosti a pomenovať ich.
Pamätala si iné ruky, tie ktoré to urobili len raz a ona nebola schopná im odpustiť.
Možno si myslela, že teraz je všetko preč, že už nie je tou Ameliou, zároveň však pocítila zvláštny druh úľavy, že ani výcvik zrejme nemohol odstrániť úplne všetko, čo cítila a o čom si myslela, že už nikdy viac nespozná v takejto podobe.
Vytiahla meč, vyzeralo to, akoby siahla do prázdna, použila ten pohyb, aby ho dostala zo svojich šiat tak elegantne, nacvičeným pohybom, počas ktorého sa nič čo nemalo byť odhalené neodhaľovalo, a dala mu tým najavo, že sa jeho hnevu nebojí, že nech urobí čokoľvek, nenechá sa len tak ľahko zastrašiť. Zároveň dovolila, aby cítil jej silu, aby pochopil, že Snoke má rozhodne svoje dôvody na to, aby ju prijal do svojich radov.
Na prvý pohľad nevyzeral nijako zvlášť mimoriadne, klasická sithská červená, pomerne tenká a ničím nezdobená rúčka, no jej stačilo to, ako skvele jej padol do ruky, keď používala tú svoju polovičnú rukavicu, ktorá bola zároveň aj šperkom a náramkom súčasne, chránila jej ruku pred drsnosťou, kvôli častému
„Myslím, že vzhľadom na to, čo som mal možnosť vidieť, by som bol rád, keby si ani ty Lia, nezabúdala na druhú časť našej dohody so svojím majstrom.“
„Áno, majster...“ hlesla nespokojne.
Snoke zrejme pochopil, čo by urobila, keby ju nechal s ním bojovať, využila by jeho momentálnu slabosť, nezaváhala by ani len na chvíľu, no to zrejme nechcel, keď od nej žiadal, aby...
„Takže chcete vidieť nanoboty, chcete, aby som ich aplikovala?“ opýtala sa len pre istotu, aby sa ubezpečila o tom, že skutočne myslí tú časť dohody. Keby sa na ne neopýtal, aktivovala by ich deštrukčný mechanizmus, len preto, aby ich Kylo Ren nedostal. Teraz jej však neostávalo nič iné len poslúchnuť rozkaz, vybrala teda aj tú malú krabičku zo svojho vnútorného vrecka, no stále tu ostávala tá možnosť, že Kylo Ren jej pomoc opäť odmietne. Rozhodne to vyzeralo tak, že aj on mal v úmysle siahnuť po meči, no Snokov nesúhlasný výraz ho zastavil a možno nielen to, čím dlhšie tam stál, tým viac sa zdalo, že jeho neochota komunikovať mala aj iné dôvody než, len to, že nemal v úmysle byť dobrým hostiteľom.
Musela si však pre istotu dávať pozor, nechcela, aby sa jej dotkol jeho meč.
Vedela, že to bolí aj cez ochrannú vrstvu a že to môže mať a iné omnoho ďalekosiahlejšie následky.
„Áno, Lia, presne to by som chcel, aby si urobila... Rád by som videl umenie majstra Yadisa, to jeho tajomstvo, o ktoré sa tak dlho odmietal podeliť.“
„Ako poviete, majster...“ sadla si na miesto, z ktorého len nedávno vstala.
„No Kylo Ren bude musieť so mnou spolupracovať, dovoliť mi, aby som...“ pre zmenu o ňom ona hovorila, akoby tam nebol.
„To nebude nutné, som v poriadku, je pravda, že som sa ešte úplne nezotavil zo svojich zranení, ale nemyslím si, že práve ona by mi dokázala pomôcť...“ povedal Ren presne podľa jej očakávania, zrejme mal svoju hrdosť, to sa jej napriek všetkému páčilo viac než bola ochotná pripustiť.
„Ale ja trvám, na tom, aby si jej to dovolil, považuj to za môj rozkaz. Chcem vidieť, ako fungujú v praxi, a ty mi k tomu môžeš veľmi dobre poslúžiť... Tvoja rekonvalescencia trvá už príliš dlho, môžem Liu poveriť velením, na Starkilleri počas opráv, no významnejšie vojenské operácie, ešte zatiaľ spadajú pod tvoje kompetencie, pokiaľ o to samozrejme, ešte stojíš...“
„Samozrejme, pane... ubezpečujem vás, že som viac než schopný, že nebude potrebné, aby ... ale ... Myslíte si, že jej môžete veriť, čo ak môj stav ešte zhorší, len aby mala ľahšiu cestu k...“
„Nedovolím, aby sa to stalo, bude pracovať pod mojím dozorom a ja sám sa postarám, o to, aby bola potrestaná, ak by sa o to pokúsila.“
To stačilo na to, aby Lia zabudla na všetky tie nekonečné možnosti, ktoré... sa pred ňou po Snokovej žiadosti otvárali. Vskutku by mu mohla spôsobiť komplikácie, ktoré si on sám ani len nevedel predstaviť... A temná strana sily v nej k tomu mala veľmi blízko.
„V poriadku, pane... ak si to skutočne želáte, tak sa podriadim vášmu rozhodnutiu...“
Tváril sa, akoby to bola preňho tá najhoršia možná obeť, pocítila krutú škodoradosť a priam sa tešila na to, ako sa bude obávať jej ďalšieho dotyku, možno aj pomsty za tú predchádzajúcu hrubosť z jeho strany.
Prisunula sa bližšie k nemu, opatrne, tak aby si nemyslel, že má v úmysle urobiť čokoľvek čo by ho mohlo ohroziť, aspoň nie teraz, keď bol na to pripravený, to nemala v úmysle urobiť a trpezlivo čakala na to, kedy sa zbaví vrchnej časti svojho odevu, keďže to bolo viac než nutné na to, aby mala možnosť prezrieť si jeho zranenia zblízka.
Svojím spôsobom zvedavá na to, čo s ním vlastne Rey stihla urobiť.
„Nanoboty by mali rekonvalescenciu vášho učňa skrátiť na dobu maximálne troch dní, podľa rozsahu poškodenia...“ zámerne použila ten výraz.
Mala tri dni na to, aby sa tu zorientovala a získala všetky potrebné informácie, tušila, že potom bude mať najviac starostí práve s ním, no Snoke ho zrejme napriek všetkému stále považoval za svojho najdôležitejšieho bojovníka, bolo jej jasné, že jej postavenie nie je taká, ako keď ostávala v rukách svojho majstra.
„No zrejme nie v tomto prípade...“